Zásoby u väčšiny podnikateľov – FO, tvoria dôležitú časť majetku, s ktorou podnikateľ disponuje. Niektoré podnikateľské činnosti nie je možné vykonávať bez dostatočného množstva zásob materiálu alebo tovaru. Podnikatelia – FO (ďalej len „podnikateľ“), nevenujú zásobám takú pozornosť, akú by si zaslúžili. Častým dôvodom je nedostatok finančných zdrojov na udržanie optimálneho stavu zásob. Podnikatelia nevenujú dostatočnú pozornosť ani evidencii zásob z hľadiska účtovného. Veľké množstvo malých a stredných podnikateľov tvrdí, že „sklad nemá“, a preto ani nevedie osobitnú evidenciu pre zásoby. V účtovnom výkaze „Výkaz o majetku a záväzkoch“, ktorý sa odovzdáva spolu s daňovým priznaním dane z príjmu FO, zásoby vykážu. Číslo, ktoré tam uvedú, stanovia odhadom. Pri takejto evidencii zásob podnikateľ nevie, či mu časť zásob niekto odcudzil, stratil alebo poškodil. Tým sám seba okráda o finančné prostriedky, ktoré by mohol využiť pre ďalší rozvoj podnikateľskej činnosti alebo pre svoje súkromné účely.
Evidenciu zásob (skladovú evidenciu) v sústave jednoduchého účtovníctva, to znamená počiatočný stav, prírastky, úbytky a konečný stav, by mal podnikateľ, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, viesť v knihe zásob, ktorej sa budeme v príspevku venovať.
Zásoby
Zásoby vyjadrujú z ekonomického hľadiska majetok, ktorý je alebo mal by byť v neustálom v obehu, to znamená, prebieha proces obstarania zásob, spotreby a tvorby zásob. Zásoby riešia časový a miestny nesúlad medzi výrobou a spotrebou a kapacitný nesúlad medzi výrobným a dopravným systémom.
Optimálna veľkosť zásob, t. j. najlepšia pre daného podnikateľa, zabezpečuje úspešnosť podnikateľskej činnosti. Veľkosť zásob, ktorými podnikateľ disponuje, závisí od veľkosti jeho firmy, druhu a rozsahu jeho činnosti. Pre podnikateľa je zbytočné, aby uskladňoval veľké množstvo zásob, ktoré nevyužije alebo využije až po dlhšom časovom úseku. Nevýhodou podnikateľa je aj malé množstvo zásob. Napríklad pri nedostatočnom množstve zásob materiálu môže u podnikateľa nastať aj taká situácia, že bude musieť zastaviť výrobu, pri nedostatočnom množstve zásob tovaru podnikateľ môže prísť o súčasných, ale aj budúcich zákazníkov.
Pre podnikateľa je dôležité, aby poznal nielen optimálny stav zásob, ale aj skutočný stav v danom okamihu, ktorý zistí len z riadne vedenej evidencie zásob.
Zásoby v jednoduchom účtovníctve
Základným právnym predpisom, ktorý upravuje charakteristiku, rozdelenie, oceňovanie a účtovanie zásob v sústave jednoduchého účtovníctva, je opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 23 586/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní položiek účtovnej závierky, obsahovom vymedzení položiek a rozsahu údajov určených z účtovnej závierky na zverejnenie pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania v JÚ“).
Povinnosť účtovať o zásobách
Povinnosť účtovať o zásobách ukladajú podnikateľom, ktorí účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva (ďalej len „JÚ“), nielen postupy účtovania v JÚ, ale aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len ZÚ) v ustanovení § 2 bod 2 písm. a) a c).
Podľa uvedeného ustanovenia majú podnikatelia – účtovné jednotky, povinnosť účtovať okrem iného aj o stave a pohybe majetku a rozdiele majetku a záväzkov. Zásoby sú majetok účtovnej jednotky – podnikateľa. Účtovnou jednotkou je podnikateľ, ktorý vedie účtovníctvo (ďalej len „podnikateľ“). Účtovníctvo vedie podnikateľ – FO, vtedy, ak preukazuje na účely stanovenia ZD z príjmu skutočne vynaložené výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu podľa ZDP. Pri vedení účtovníctva postupuje podnikateľ podľa postupov účtovania v JÚ.
Podnikatelia, ktorí sa rozhodnú, že budú preukazovať výdavky percentom z úhrnu príjmov podľa ustanovenia § 6 ods. 10 ZDP (pre rok 2005 je to 25 % alebo 60 % z dosiahnutých príjmov z podnikania), nevedú účtovníctvo, ale majú povinnosť viesť evidenciu o príjmoch v časovom slede, o zásobách a o pohľadávkach.
FO, ktoré dosahujú príjmy podľa ustanovenia § 6 ods. 3 ZDP, t. j. príjmy z prenájmu, ktoré nie sú živnosťou, majú povinnosť v prípade, že preukazujú skutočne vynaložené daňové výdavky v zmysle ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP, viesť evidenciu o príjmoch a daňových výdavkoch v časovom slede, o hmotnom a nehmotnom majetku, ktorý možno odpisovať a o zásobách, pohľadávkach a záväzkoch.
Tí, čo sa rozhodnú účtovať v sústave JÚ, majú povinnosť podľa ustanovenia § 6 ods. 13 postupovať podľa postupov účtovania v JÚ.
Z účtovných a daňových predpisov vyplýva, že podnikateľov, ktorí majú povinnosť evidovať zásoby, je možné rozdeliť do dvoch skupín:
1. podnikatelia a FO, ktoré dosahujú príjmy z prenájmu (nie na základe živnosti) a rozhodli sa účtovať v sústave JÚ a preukazujú na daňové účely skutočne dosiahnuté výdavky (daňové výdavky). Táto skupina podnikateľov a FO má povinnosť účtovať podľa ZÚ a postupov účtovania v JÚ, ktoré ukladajú viesť aj knihu zásob,
2. podnikatelia, ktorí preukazujú výdavky percentom z úhrnu príjmov a FO, ktoré dosahujú príjmy z prenájmu (nie na základe živnosti). Táto skupina podnikateľov a FO nemá povinnosť viesť účtovníctvo a podľa ustanovení § 10 ods. 10 a ods. 11 ZDP musí viesť evidenciu aj o zásobách.
V príspevku sa budeme venovať prvej skupine podnikateľov, t. j. tým, ktorí účtujú v sústave JÚ. Druhá skupina podnikateľov, t. j. tí, ktorí majú tiež povinnosť evidovať zásoby (ZDP však neukladá, akým spôsobom), neurobia žiadnu chybu, ak budú postupovať tak, ako je v príspevku ďalej uvedené.
Členenie zásob v JÚ
Aby sme vedeli zásoby v sústave JÚ správne zaúčtovať, musíme ich vedieť zaradiť do jednej zo skupín, ktoré určujú postupy účtovania v JÚ v ustanovení § 7.
Postupy účtovania v JÚ v ustanovení § 7 ods. 1 uvádzajú zásady pre členenie zásob, podľa ktorých sa zásoby členia na:
Podnikateľ sa pri účtovaní v knihe zásob musí rozhodnúť, do ktorej skupiny zásobu zaradí. Aby sa správne rozhodol, mal by bližšie vedieť, ktoré zásoby patria do jednotlivých skupín.
Za materiál sa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 2 postupov účtovania v JÚ považujú:
suroviny (základný materiál), sú to hmoty, ktoré pri výrobnom procese prechádzajú úplne alebo čiastočne do výrobku a tvoria jeho podstatu. Pre suroviny je charakteristická jednorazová spotreba. Sú to napríklad: tehla v stavebnej činnosti, drevo v stolárskej činnosti, látka pri zákazkovom šití a podobne;
pomocné látky, sú to hmoty, ktoré prechádzajú tiež priamo do výrobku, netvoria však jeho podstatu. Pre pomocné látky je tiež charakteristická jednorazová spotreba. Sú to napríklad náterové hmoty v stavebnej činnosti, lak na drevo v stolárskej výrobe, gombíky a nite v zákazkovom šití a podobne;
prevádzkové látky, sú to hmoty, ktoré sú potrebné pre prevádzku podnikateľskej činnosti podnikateľa ako celku. Sú to napríklad čistiace potreby, pohonné látky do dopravných prostriedkov, kancelárske potreby a podobne;
náhradné dielce, sú určené na uvedenie hmotného majetku do pôvodného, t. j. prevádzkyschopného stavu, a to bez ohľadu na to, či ich použitie má charakter jednorazovej spotreby alebo sa budú používať dlhšie ako jeden rok. Sú to napríklad pneumatiky na dopravných prostriedkoch a podobne;
obaly, slúžia na ochranu nakúpeného materiálu, tovaru a vlastných výrobkov. Obaly sú pre účely účtovníctva vždy považované za zásoby materiálu bez ohľadu na to, či sa jednorazovo spotrebujú, napríklad lepenkové škatule alebo sa budú používať dlhšie ako jeden rok, napríklad návratné prepravky, hliníkové sudy, palety a podobne;
drobný inventár, je to hmotný majetok nezaradený do dlhodobého hmotného majetku, t. j. majetok, ktorého ocenenie je nižšie ako 30 000 Sk s dobou použiteľnosti (životnosti) dlhšou ako jeden rok, o ktorom podnikateľ rozhodol, že nebude zaradený do dlhodobého hmotného majetku. Sú to obyčajne veci, ktoré majú nižšiu hodnotu ako 30 000 Sk a dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok, napríklad kancelárske stoličky, stoly, rôzne náradia a podobne.
Poznámka
Podľa ustanovenia § 5 ods. 5 postupov účtovania v JÚ hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná sume 30 000 Sk alebo je nižšie, je možné zaradiť do dlhodobého hmotného majetku, ak doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok.
Podľa ustanovenia § 5 ods. 6 postupov účtovania v JÚ je hmotný majetok, ktorého ocenenie sa rovná 30 000 Sk alebo je nižšie, s dobou použiteľnosti dlhšou ako jeden rok, ktorý nebol zaradený do dlhodobého hmotného majetku, možné účtovať ako zásoby.
Príklad č. 1
Podnikateľ Michal M., ktorý podniká ako FO na základe živnostenského oprávnenia a účtuje v sústave JÚ, si obstaral počítač s príslušenstvom za 29 000 Sk.
Ako má Michal počítač evidovať, aby postupoval správne, t. j. podľa postupov účtovania v JÚ?
Počítač, ktorého obstarávacia cena je nižšia ako 30 000 Sk a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok, nespĺňa podmienky pre zaradenie do dlhodobého hmotného majetku podľa ustanovenia § 5 ods. 3 písm. b) postupov účtovania v JÚ, lebo jeho obstarávacia cena je nižšia ako stanovuje ZDP, to znamená, že je nižšia ako 30 000 Sk.
Michal sa môže rozhodnúť, či počítač bude vo svojom účtovníctve evidovať ako:
samostatnú zložku dlhodobého hmotného majetku, ktorý môže odpisovať postupne alebo sa odpíše celý pri jeho zaradení do používania, alebo
zásobu materiálu, a to len do doby uvedenia do používania.
Za nedokončenú výrobu sa považujú podľa ustanovenia § 7 ods. 4 postupov účtovania v JÚ produkty, ktoré prešli jedným alebo niekoľkými stupňami výroby a nie sú už materiálom, polotovarom a nie sú ešte hotovým výrobkom. Napríklad víno počas kvasenia, syry počas doby dozrievania alebo iné výrobky, u ktorých bol prerušený výrobný proces.
Za polotovary vlastnej výroby sa podľa ustanovenia § 7 ods. 5 postupov účtovania v JÚ považujú osobitne evidované produkty, ktoré ešte neprešli všetkými stupňami výroby a v ďalšom výrobnom procese sa dokončujú alebo skompletizujú. Napríklad prefabrikované stavebné dielce v stavebnej firme, pripravené a mrazené náplne do potravinárskych výrobkov, napríklad do koláčov v pekárňach a podobne.
Podľa ustanovenia § 7 ods. 6 postupov účtovania v JÚ sa ako výrobky účtujú predmety vlastnej výroby určené na realizáciu mimo účtovnej jednotky. Napríklad v zákazkovom šití je výrobkom ušitý odev, v pekárňach je výrobkom hotový výrobok, t. j. chlieb, pečivo, koláče a podobne.
Ako zvieratá, ktoré patria do zásob, sa podľa ustanovenia § 7 ods. 7 postupov účtovania v JÚ účtujú:
mladé zvieratá,
zvieratá vo výkrme,
ryby,
kožušinové zvieratá,
včelstvá,
hydina,
psy.
Ako tovar sa podľa ustanovenia § 7 ods. 8 postupov účtovania v JÚ účtuje všetko, čo sa obstaráva za účelom ďalšieho predaja. Obstaraný tovar sa zachováva v nezmenenej podobe, nepoužíva sa, neprenajíma sa a nevykonáva sa na ňom technické zhodnotenie. Tovarom sú aj výrobky vlastnej výroby odovzdané do vlastných predajní.
Príklad č. 2
Podnikateľ Marek M. podniká ako FO v obchodnej činnosti, účtuje v sústave JÚ. V roku 2005 obstaral dva osobné automobily za účelom ďalšieho predaja.
Jeden automobil (osobný automobil A 1) predal a druhý automobil (osobný automobil A 2), ktorý poškodil pri dopravnej nehode, dal opraviť a potom predal.
Ako má Marek správne postupovať? Zaúčtuje automobil do knihy zásob ako tovar alebo do knihy dlhodobého majetku ako dlhodobý hmotný majetok?
Pri rozhodovaní musí Marek vychádzať z ustanovenia § 7 ods. 8 postupov účtovania v JÚ. Podľa tohto ustanovenia sa účtujú zásoby ako tovar vtedy, keď sa obstaraný tovar predá v nezmenenom stave, t. j. nepoužíva sa, neprenajíma sa, nevykonáva sa na tovare technické zhodnotenie a ani sa neopravuje.
Marekovi odporúčame postupovať takto:
Zásoby vlastnej výroby sú podľa ustanovenia § 7 ods. 3 postupov účtovania v JÚ nedokončená výroba, polotovary vlastnej výroby, výrobky a zvieratá.
Niektoré druhy zásob nie je možné všeobecne zaradiť do skupín podľa ustanovenia § 7 ods. 1 postupov účtovania v JÚ. V takomto prípade by mal podnikateľ zvážiť, na čo bude pri výkone svojej podnikateľskej činnosti zásoby potrebovať. Napríklad, čo je u jedného podnikateľa prevádzkovým materiálom, môže byť u druhého podnikateľa tovarom alebo základným materiálom – surovinou.
Príklad č. 3
Podnikateľka Mária M. podniká ako FO, účtuje v sústave JÚ. Mária podniká ako:
a) advokátka,
b) obchodníčka s kancelárskymi potrebami,
c) výrobkyňa letákov a rôznych ponukových listov.
Ako zaúčtuje nákup kancelárskeho papiera?
Pri rozhodovaní, ako má Mária zaúčtovať v knihe zásob nákup kancelárskeho papiera, by mala vychádzať z charakteru svojej činnosti, to znamená, na čo kancelársky papier použije.
Mária bude účtovať takto:
Mária – advokátka, zaúčtuje kancelársky papier ako prevádzkový materiál,
Mária – obchodníčka s kancelárskym papierom, zaúčtuje nakúpený kancelársky papier, ktorý ďalej v nezmenenom stave predáva, ako tovar,
Mária – výrobkyňa letákov a rôznych ponukových listov, zaúčtuje kancelársky papier v knihe zásob ako základný materiál, t. j. surovinu, z ktorej vyrába letáky.
Oceňovanie zásob v JÚ
Zásoby v JÚ sa oceňujú v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 postupov účtovania v JÚ podľa § 25 a § 26 ZÚ. To, akou cenou sa zásoby ocenia, závisí od spôsobu obstarania, to znamená, či sa zásoby kúpili alebo vytvorili vlastnou činnosťou alebo sa získali iným spôsobom, napríklad darovaním, dedením, preradením z osobného užívania, získali ako inventarizačný prebytok a podobne.
Zásoby je možné oceniť podľa ustanovenia § 25 ZÚ:
obstarávacou cenou (ďalej len „OC“),
vlastnými nákladmi (ďalej len „VN“),
reprodukčnou obstarávacou cenou (ďalej len „ROC“).
Upozornenie
Ceny, ktorými sa zásoby v sústave JÚ oceňujú, slúžia na to, aby podnikateľ mohol zaúčtovať zásoby do knihy zásob. To znamená, že v ocenených cenách zaúčtuje podnikateľ zásoby do knihy zásob a nie do peňažného denníka. Do peňažného denníka účtoval nákup samotných zásob, výdavkov spojených s ich obstaraním, pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou nákup materiálu, surovín, polotovarov a ostatných výdavkov.
V sústave JÚ sa v peňažnom denníku – hlavnej účtovnej knihe v priebehu účtovného obdobia, účtuje len o skutočných finančných operáciách, t. j. o príjmoch a výdavkoch v hotovosti (v pokladnici) a na účtoch v bankách, okrem uzávierkových účtovných operácií, ktoré sa účtujú pri uzatváraní účtovných kníh.
Obstarávacou cenou oceňuje podnikateľ zásoby, ktoré bežné kúpi. OC je podľa ustanovenia § 25 ods. 4 písm. a) ZÚ cena, za ktorú sa majetok obstaral a náklady súvisiace s obstaraním, napríklad preprava, clo, provízia za obstaranie, poistné a podobne.
Príklad č. 4
Podnikateľka Marta M. podniká ako FO, účtuje v sústave JÚ. Marta si objednala pre výkon svojej podnikateľskej činnosti (čistiace a upratovacie práce) čistiace prostriedky. Dodávateľská firma jej doviezla objednané čistiace prostriedky. Firma fakturovala:
– nákup čistiacich prostriedkov 71 400 Sk (60 000 Sk + DPH 19 % 11 400 Sk),
– dovoz materiálu 1 785 Sk (1 500 Sk + DPH 19 % 285 Sk).
Ako Marta zaúčtuje v knihe zásob nákup čistiacich prostriedkov? Aká bude obstarávacia cena čistiacich prostriedkov?
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) ZÚ sa OC oceňujú zásoby s výnimkou zásob vytvorených vlastnou činnosťou. OC je podľa ustanovenia § 25 ods. 4 písm. a) ZÚ cena, za ktorú sú zásoby skutočné obstarané, vrátane nákladov súvisiacich s ich obstaraním.
Postupy účtovania v JÚ bližšie neurčujú, čo patrí medzi náklady súvisiace s obstaraním. Výdavky za dovoz materiálu je možné považovať za náklady súvisiace s obstaraním materiálu.
Marta zaúčtuje nákup čistiacich potrieb do knihy zásob takto:
a) ak je registrovaná ako platiteľka dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), čistiace prostriedky zaúčtuje v knihe zásob v cenách bez dane, t. j. v ocenení 61 500 Sk (60 000 Sk + 1500 Sk),
b) ak nie je registrovaná ako platiteľka DPH, čistiace prostriedky zaúčtuje v knihe zásob v nákupných cenách aj s DPH, t. j. v ocenení 73 185 Sk (71 400 Sk + 1 785 Sk).
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. b) ZÚ sa zásoby, ktoré vytvorí podnikateľ vlastnou činnosťou, ocenia vlastnými nákladmi.
VN sú pri zásobách vytvorených vlastnou činnosťou v zmysle ustanovenia § 25 ods. 4 písm. c) ZÚ priame náklady vynaložené na výrobu alebo inú činnosť, prípadne aj časť nepriamych nákladov, ktorý sa vzťahuje na výrobu alebo inú činnosť.
Príklad č. 5
Podnikateľ Martin M. podniká ako FO (vyrába kancelársky nábytok), účtuje v sústave JÚ. Martin potrebuje oceniť svoje výrobky, aby ich mohol zaevidovať do skladu.
Martin vyrába kancelársky nábytok vo vlastnej réžii, t. j. potrebuje zistiť ich cenu, ktorú zaeviduje v knihe zásob. Martin potrebuje svoje výrobky oceniť vlastnými nákladmi.
Pri oceňovaní musí vychádzať z ustanovenia § 25 ods. 4 písm. c) ZÚ. Vyrobený kancelársky nábytok ocení VN, ktoré dostane ako súčet priamych nákladov vynaložených na výrobu a nepriamych nákladov, ktoré sa vzťahujú na výrobu nábytku.
Medzi priame náklady započíta:
priamy materiál, t. j. suroviny, materiál a polovýrobky, ktoré použil pri výrobe každého kusa kancelárskeho nábytku. Materiál, ktorý kupoval, ocení OC, materiál, ktorý si sám vyrobil, ocení VN,
priame mzdy, t. j. mzdy výrobných robotníkov, príp. iných zamestnancov, ktorí sa zúčastňujú výrobného procesu,
ostatné priame náklady, ako napríklad spotreba energie, odpisy majetku (odpisy výrobných strojov, dielní a podobne), bežná údržba a opravy strojov, ktoré sa využívajú pri výrobe nábytku a podobne.
Medzi nepriame náklady započíta:
prevádzkovú réžiu, napríklad nájomné za výrobnú halu, lízing strojov a dopravných prostriedkov,
správnu réžiu, ktorú tvoria náklady spojené so správou a riadením podniku, napríklad spotreba pomocného materiálu, platy administratívnych pracovníkov a THP pracovníkov, časť platu asistentky a ekonómky, odpisy dlhodobého majetku a podobne.
Cenu, ktorú Martin zistí – VN, použije len pre potreby zaúčtovania každého druhu kancelárskeho nábytku do knihy zásob. Neúčtuje nábytok v tejto cene do peňažného denníka. Do peňažného denníka zaúčtoval nákup materiálu, suroviny, polotovary a ostatné v čase ich obstarania.
Reprodukčná obstarávacia cena
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d) ZÚ sa reprodukčnou obstarávacou cenou oceňujú:
zásoby nadobudnuté bezplatne, napríklad darovaním, dedením,
príchovky a prírastky zvierat, ak nie je možné zistiť VN,
zásoby preradené z osobného vlastníctva do podnikania,
zásoby novozískané pri inventarizácii, ktoré dovtedy neboli zachytené v účtovníctve.
ROC je podľa ustanovenia § 25 ods. 4 písm. b) ZÚ cena, za ktorú by sa majetok obstaral v čase, keď sa o ňom účtuje.
Zásoby neúčtuje v ROC do peňažného denníka, ale len do knihy zásob.
Príklad č. 6
Podnikateľka Milada M. podniká ako FO (predaj použitého šatstva a bytových doplnkov), účtuje v sústave JÚ. Milada dostala do daru 2 lampy, ktoré sa rozhodla zaevidovať v knihe zásob ako tovar na predaj.
Milada ocení lampy ROC podľa § 25 ods. 1 písm. d) bod 1 ZÚ, lebo lampy sú zásoby tovaru, ktoré získala bezplatne. ROC je cena, za ktorú by lampy kúpili v čase, keď sa o nich účtuje. Milada zistí, koľko by stáli lampy, keby ich kupovala. Cenu zistí napríklad z predajne svietidiel, katalógov, z inzertných novín a podobne. Lampy ocení cenou, ktorá je bežná v mieste, kde podniká (cena môže byť iná v Žiline a iná v Bratislave) a čas, keď bude o nich účtovať, v knihe zásob. Lampy zaúčtuje do knihy zásob v ROC.
Upozornenie
Upozorňujeme, že do peňažného denníka nemôže zaúčtovať obstaranie lámp, lebo ich nekupovala, t. j. nevznikli jej finančné výdavky s obstaraním. Do peňažného denníka sa účtujú len skutočné finančné (peňažné) operácie, t. j. platby za nákup v hotovosti alebo z bankového účtu. Do peňažného denníka zaúčtuje Milada až predaj lámp ako zdaniteľný príjem.
Kniha zásob
V sústave JÚ výsledok hospodárenia, t. j. ZD závisí od pohybu peňažných prostriedkov v pokladniciach (v hotovosti) a na účtoch v bankách, ktorý sa sleduje v hlavnej účtovnej knihe JÚ, podľa ustanovenia § 15 ZÚ a § 15 postupov účtovania v JÚ, v peňažnom denníku. Podľa § 15 ods. 1 písm. d) ZÚ má podnikateľ povinnosť účtovať aj v pomocných knihách, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke. Medzi pomocné knihy JÚ patrí aj kniha zásob.
Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 postupov účtovania v JÚ zásoby sa účtujú v knihe zásob, a to podľa jednotlivých produktov alebo ich skupín podľa potrieb účtovnej jednotky, v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách.
Postupy účtovania v JÚ, ktoré sú platné od 1. 1. 2003, zrušili dovtedy používaný pojem „skladové karty“, ktorý je v podnikateľskej praxi používaný aj naďalej. Táto skutočnosť nie je na škodu, lebo môžeme povedať, že súbor viacerých skladových kariet nám vytvorí spolu knihu zásob. Dôležité je, aby skladové karty a aj kniha zásob obsahovali všetky náležitosti určené v ustanovení § 16 ods. 4 postupov účtovania v JÚ, to znamená, aby obsahovali zápisy o jednotlivých produktoch alebo skupinách podľa potrieb podnikateľa v jednotkách množstva a v peňažných jednotkách.
Postupy účtovania v JÚ bližšie nešpecifikujú, čo má kniha zásob obsahovať, to znamená, že podnikateľ si sám určí podrobnosti členenia zásob, ktoré zaeviduje na jednotlivé skladové karty. Jedna skladová karta by mala slúžiť len na evidenciu jedného druhu zásoby, t. j. skupiny alebo podskupiny.
Pre podnikateľov by mala platiť zásada, že v jednej skupine je možné evidovať len zásoby s rovnakou jednotkou množstva, t. j. podnikateľ nemôže evidovať na jednej skladovej karte napríklad zásoby v kusoch a zásoby v kilogramoch alebo v litroch.
Aj keď ZÚ ani postupy účtovania v JÚ bližšie neurčujú, čo by mala kniha zásob obsahovať, odporúčame podnikateľom na základe skúsenosti z praxe, aby:
Upozornenie
Upozorňujeme podnikateľov na skutočnosť, že zásoby evidujú v knihe zásob vždy v nákupných cenách, nie v cenách predajných, ako sa často v podnikateľskej praxi malých podnikateľov – FO, stáva.
dátum obstarania, ktorý býva obyčajne na skladovej karte označený ako príjem,
doklad, na základe ktorého bol príjem zásoby zaevidovaný, napríklad číslo faktúry, číslo výdavkového pokladničného dokladu, číslo výdajky,
dátum a spôsob vyradenia, obyčajne býva označený ako výdaj,
zostatok zásoby,
poznámka, kde môžu byť zapísané rôzne doplňujúce údaje, ako napríklad umiestnenie zásob, hmotná zodpovednosť a podobne.
Zásoby účtuje podnikateľ na skladovú kartu na základe účtovných dokladov, dodacích listov alebo iných dokladov o prevzatí materiálu, tovaru alebo výrobku. Príjem hotových výrobkov na sklad alebo do podnikavej predajne, vnútorné presuny medzi skladmi, predajňami, výdaj zásoby do spotreby sa dokladuje účtovnými dokladmi, pričom vnútropodnikovými dokladmi bývajú najčastejšie príjemky, výdajky, doklady o presune, kde bývajú uvedené len množstvá. Účtovné doklady o mimoriadnych prírastkoch a úbytkoch by mali sprevádzať záznamy o okolnostiach, ktoré zdôvodňujú takýto pohyb zásob.
Postupy účtovania v JÚ v ustanovení § 16 ods. 5 uvádzajú, že:
zásoby prijaté na sklad sa účtujú v knihe zásob na základe účtovných dokladov, dodacích listov alebo iných dokladov o prevzatí materiálu,
výdaj materiálu do spotreby sa účtuje na základe výdajok.
Odporúčanie:
Podnikateľ, ktorý pracuje s veľkým množstvom zásob, rozsiahlym sortimentom alebo so zásobami, ktoré sú uložené na viacerých miestach, by mal v každom prípade používať vnútropodnikové doklady pri príjme, výdaji a presune zásob. Presná evidencia zásob mu uľahčí kontrolu a bude ho informovať, kde a koľko zásob má umiestnených.
Takýto podnikateľ by mal zvážiť aj možnosť vytvárania, pre svoje potreby, aj ďalšie vnútorné predpisy (vnútropodnikové smernice), napríklad o hmotnej zodpovednosti za zásoby, o vystavovaní vnútropodnikových dokladov, o inventarizácii zásob, o kontrole kvality skladovania a podobne.
Zásoby a účtovný výkaz
Pri členení zásob do jednotlivých skupín a ich účtovaní v knihe zásob nesmie podnikateľ zabudnúť, že stav zásob k 31. 12. bude uvádzať v účtovnom výkaze „Výkaz o majetku a záväzkoch“. Výkaz o majetku a záväzkoch odovzdáva spolu s daňovým priznaním dane z príjmov FO daňovému úradu.
Zásoby, ktoré sa uvádzajú do účtovného výkazu
Vo výkaze o majetku a záväzkoch uvádza podnikateľ na jednotlivých riadkoch tieto údaje:
v riadku 04 zásoby celkom v Sk, riadok tvorí súčet riadkov 05 až 07,
v riadku 05 materiál v Sk,
v riadku 06 tovar v Sk,
v riadku 07 nedokončenú výrobu, výrobky, zvieratá a ostatné v Sk.
Stav zásob sa uvádza vždy za bezprostredne predchádzajúce obdobie a za bežné účtovné obdobie. Vo výkaze o majetku a záväzkoch, ktorý bude podnikateľ zostavovať k 31. 12. 2005, bude uvádzať stav zásob v riadkoch 04 až 07 k 31. 12. 2004 a k 31. 12. 2005. Údaje čerpá podnikateľ z knihy zásob, kde sú zásoby uvedené v ocenení podľa ustanovenia § 25 ZÚ a vykonanej inventarizácii.
Príklad č. 7
Podnikateľ Matej M. podniká ako FO (v stavebnej činnosti), účtuje v sústave JÚ, je registrovaný ako platiteľ DPH. Dňa 19. 9. 2005 kúpil strešnú krytinu na budovu, na ktorej vykonáva rekonštrukciu za 238 000 Sk (200 000 Sk + DPH 19 % 38 000 Sk).
Úhradu za krytinu vykonal 19. 9. 2005 prevodným príkazom z podnikateľského účtu. Materiál (strešnú krytinu) mu doviezla dodávateľská firma dňa 20. 9. 2005. Za dovoz materiálu si zaúčtovala sumu 2 380 Sk (2 000 Sk + DPH 19 % 380 Sk), ktorú Matej zaplatil pri prevzatí materiálu v hotovosti (vybral peniaze z pokladnice firmy). Dňa 26. 9. 2005 previezol Matej materiál zo skladových priestorov firmy na stavbu, kde začal rekonštrukciu.
Ako má Matej postupovať pri účtovaní o nakúpenej zásobe, prijatí na sklad a výdaji zásoby zo skladu?
Matej musí zaúčtovať obstaranie zásob materiálu, jeho príjem do skladu a jeho výdaj zo skladu. Matej bude účtovať v zmysle ustanovení postupov účtovania v JÚ:
19. 9. 2005 do peňažného denníka obstaranie materiálu,
20. 9. 2005 do peňažného denníka dovoz materiálu,
20. 9. 2005 do knihy zásob príjem materiálu na sklad,
26. 9. 2005 do knihy zásob výdaj materiálu zo skladu.
Matej bude účtovať aj v knihe záväzkov a v knihe pohľadávok, účtovaním v týchto knihách sa v príspevku nezaoberáme.
Dňa 19. 9. 2005 kúpa materiálu – strešnej krytiny:
výdavok peňažných prostriedkov z bankového účtu 238 000 Sk,
výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“ 200 000 Sk,
výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Nákup materiálu, vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním“ 200 000 Sk,
výdavok neovplyvňujúci ZD v stĺpci „DPH“ 38 000 Sk.
Dňa 20. 9. 2005 dovoz materiálu – strešnej krytiny:
výdavok peňažných prostriedkov z pokladnice 2 380 Sk,
výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“ 2 000 Sk,
výdavok v druhovom členení výdavkov celkom v stĺpci „Nákup materiálu, vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním“ 2 000 Sk,
výdavok neovplyvňujúci ZD v stĺpci „DPH“ 380 Sk.
Časť peňažného denníka, rok 2005 v Sk
|
Por. číslo
| Dátum
| Názov položky
| Peňažné prostriedky
| Výdavky ovplyvň. ZD
| Výdavky neovplyvň. ZD
|
Príjmy
| Výdavky
| Celkom
| Materiál
|
851.
| 19. 9.
| Materiál
| | BU: 238 000
| 200 000
| 200 000
| 38 000
|
855.
| 20. 9.
| Dovoz materiálu
| | H: 2 380
| 2 000
| 2 000
| 380
|
Účtovanie v knihe zásob
Ocenenie materiálu
OC = 200 000 + 2 000 = 202 000 Sk
Materiál ocenil Matej v zmysle ustanovení § 25 ods. 1 písm. a) bod 2 ZÚ obstarávacou cenou, ktorej súčasťou sú aj náklady spojené s obstaraním materiálu podľa ustanovenia § 25 ods. 4 písm. a) ZÚ. Keďže je evidovaný ako platiteľ DPH, zásoby zaeviduje v cenách bez DPH.
Kniha zásob
Matej M., Modrá ulica 15, 010 11 ŽILINA
Kniha zásob pozostáva z týchto skladových kariet:
skladová karta č. 1: Cement,
skladová karta č. 2: Tehla biela – pohľadová,
skladová karta č. 3: Omietková zmes Baumix,
skladová karta č. 4: Farba biela JUPOL,
skladová karta č. 5: Strešná krytina.
Stav zásob k 31. 12. 2005: ....................................
Skladová karta č. 5 – strešná krytina
Matej M., Modrá ulica 15, 010 11 ŽILINA List č. 01
Názov (druh, rozmer): Strešná krytina – materiál
Merná jednotka: m2
Cena za jednotku: 1 000 Sk
Dátum
| Doklad
| Príjem
| Výdaj
| Zostatok
| Príjem v Sk
| Výdaj
| Zostatok
|
V merných jednotkách
|
1. 8. 2005
| FA 2547
| 10
| | 10
| 10 000
| | 10 000
|
20. 9. 2005
| FA 0124
| 200
| | 210
| 210 000
| | 210 000
|
26. 9. 2005
| V 25
| | 200
| 10
| | 200 000
| 10 000
|
Príklad č. 8
Podnikateľka Martina M. podniká ako FO (šitie odevov, zákazkové šitie), účtuje v sústave JÚ. Ku dňu 31. 10. 2004 ukončila pracovný pomer so 4 zamestnancami, a preto sa rozhodla vykonať inventarizáciu skladového materiálu, ku ktorému mali zamestnanci prístup. Martina zistila, že na sklade má väčšie množstvo zásob materiálu, ako má uvedené v knihe zásob a u jedného druhu menšie množstvo materiálu, ako má uvedené v knihe zásob.
Martina zistila inventarizačný prebytok u tohto materiálu:
– látka káro červené: 5 m,
– látka čipka biela: 1 m.
Martina zistila manko (menej ako má zaevidované v knihe zásob) u tohto druhu materiálu:
– látka čierna: 2 m.
Ako má Martina zaúčtovať inventarizačné prebytky a zistené manko?
Martina vykonala 31. 10. 2005 fyzickú inventúru, t. j. premerala látky a spočítala všetok materiál. Výsledok fyzickej inventúry porovnala so stavom v účtovníctve a zistila inventarizačné rozdiely. Zistila:
prebytky, t. j. že má viac látok, ako je uvedené v knihe zásob,
manko, t. j. že má menej látky, ako má uvedené v knihe zásob.
Martina skontrolovala účtovníctvo a vedenie skladovej evidencie a chybu nenašla. Preto sa rozhodla, že zistený prebytok a manko zaúčtuje do knihy zásob.
Martina musí inventarizačné prebytky oceniť podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d) ZÚ. ROC zistí z dokladov o nákupe takých istých zásob.
Ocenenie materiálu
ROC látka káro červená = 200 Sk/m,
ROC látka čipka biela = 1 000 Sk/m.
Inventarizačné prebytky zaúčtuje:
do knihy zásob, t. j. každý zistený prebytok zaúčtuje na skladovú kartu danej zásoby ako príjem dňa 31. 10. 2005,
do peňažného denníka nebude účtovať. Inventarizačné prebytky sa stanú súčasťou ZD, t. j. zdaniteľných príjmov pri ich predaji alebo pri predaji výrobku, na výrobu ktorého sa použili.
Kniha zásob
Martina M., Mokrá ulica 55, 010 22 ŽILINA
Kniha zásob pozostáva z týchto skladových kariet:
skladová karta č. 1: Látka káro modrá,
skladová karta č. 2: Látka biela,
skladová karta č. 3: Nite biele,
skladová karta č. 4: Nite modré,
skladová karta č. 5: Látka káro červená,
skladová karta č. 6: Látka čipka biela,
skladová karta č. 7: Látka čierna.
Stav zásob k 31. 12. 2005: ....................................
Skladová karta č. 5 – látka káro červená
Martina M., Mokrá ulica 55, 010 22 ŽILINA List č. 01
Názov (druh, rozmer): Látka káro červená – materiál
Merná jednotka: m
Cena za jednotku: 200 Sk
Dátum
| Doklad
| Príjem
| Výdaj
| Zostatok
| Príjem v Sk
| Výdaj
| Zostatok
|
V merných jednotkách
|
1. 8. 2005
| FA 00125
| 50
| | 50
| 10 000
| | 10 000
|
15. 8. 2005
| V 12
| | 25
| 25
| | 5 000
| 5 000
|
16. 8. 2005
| V 13
| | 15
| 10
| | 3 000
| 2 000
|
20. 9. 2005
| FA 0139
| 50
| | 60
| 10 000
| | 12 000
|
26. 9. 2005
| V 25
| | 45
| 15
| | 9 000
| 3 000
|
31. 10. 2005
| P 1 i. p.
| 5
| | 20
| 1 000
| | 4 000
|
Poznámka:
Inventarizačný prebytok bol zistený inventarizáciou vykonanou 31. 10. 2005.
Skladová karta č. 6 – látka čipka biela
Martina M., Mokrá ulica 55, 010 22 ŽILINA List č. 01
Názov (druh, rozmer): Látka čipka biela – materiál
Merná jednotka: m
Cena za jednotku: 1 000 Sk
Dátum
| Doklad
| Príjem
| Výdaj
| Zostatok
| Príjem v Sk
| Výdaj
| Zostatok
|
V merných jednotkách
|
20. 9. 2005
| FA 0140
| 10
| | 10
| 10 000
| | 10 000
|
27. 9. 2005
| V 28
| | 9
| 1
| | 9 000
| 1 000
|
31. 10. 2005
| P 1 i. p.
| 1
| | 2
| 2 000
| | 3 000
|
Poznámka
Inventarizačný prebytok bol zistený inventarizáciou vykonanou 31. 10. 2005.
Martina musí manko, t. j. chýbajúce množstvo zásob, u ktorého nevie zdôvodniť tento stav napríklad krádežou potvrdenou políciou, živelnou pohromou a podobne, zaúčtovať vo svojom účtovníctve.
Ocenenie materiálu
Manko ocení podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. d) ZÚ. ROC zistí z dokladov o nákupe takých istých zásob.
ROC látka čierna = 300 Sk/m
Manko zaúčtuje:
do knihy zásob, t. j. každý zistený úbytok zaúčtuje na skladovú kartu danej zásoby ako výdaj dňa 31. 10. 2005,
-
výdavok ovplyvňujúci ZD v stĺpci „Výdavky celkom“ - 600 Sk,
výdavok v stĺpci „Nákup materiálu vrátane výdavkov súvisiacich s jeho obstaraním“ - 600 Sk.
Časť peňažného denníka, rok 2005 v Sk
|
Por. číslo
| Dátum
| Názov položky
| Peňažné prostriedky
| Výdavky ovplyvňujúce ZD
|
Príjmy
| Výdavky
| Celkom
| Materiál
|
998.
| 31. 12.
| Uzávierkové účtovné prípady
| | |
999.
| 31. 12.
| Manko
| | | - 600
| - 600
|
Skladová karta č. 7 – látka čierna
Martina M., Mokrá ulica 55, 010 22 ŽILINA List č. 01
Názov (druh, rozmer): Látka čierna
Merná jednotka: m
Cena za jednotku: 300 Sk
Dátum
| Doklad
| Príjem
| Výdaj
| Zostatok
| Príjem v Sk
| Výdaj
| Zostatok
|
V merných jednotkách
|
20. 9. 2005
| FA 0140
| 10
| | 10
| 3 000
| | 3 000
|
27. 9. 2005
| V 29
| | 8
| 2
| | 2 400
| 600
|
31. 10. 2005
| P 1 i. p.
| | 2
| 0
| | 600
| 0
|
Poznámka
Manko bolo zistené inventarizáciou vykonanou 31. 10. 2005.
Kedy sa nevedie kniha zásob
Postupy účtovania v JÚ v ustanovení § 12 ods. 2 ustanovujú, že podnikateľ nemusí viesť knihu zásob vtedy, ak má ako účtovná jednotka vypracovaný vnútorný predpis o druhoch materiálu účtovaných priamo do spotreby. V takomto prípade účtuje podnikateľ obstaranie materiálu priamo len do peňažného denníka, do knihy zásob neúčtuje.
Príklad č. 9
Podnikateľ Marek M., ktorý podniká ako FO a účtuje v sústave JÚ, vyrába syrové korbáčiky na základe objednávok hotelov v okolí svojho bydliska. Marek nakupuje materiál na výrobu korbáčikov vždy v takom množstve, ktoré hneď spracuje. Potrebné množstvo materiálu si vypočíta podľa objednávky, takže mu neostáva žiaden použitý materiál, len odpad. Hotové korbáčiky Marek neskladuje, ale ich hneď dodáva do hotelov, aby boli čerstvé.
Má Marek povinnosť viesť knihu zásob?
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. d) ZÚ účtovné jednotky, ktoré účtujú v sústave JÚ, účtujú v pomocných knihách vtedy, ak je ich vedenie potrebné na preukázanie a vykazovanie predmetu účtovníctva v účtovnej závierke. Pomocnou knihou je aj kniha zásob, ktorej vedenie je potrebné na preukázanie stavu zásob. V prípade, že podnikateľ materiál neskladuje, nemá dôvod viesť knihu zásob. To platí aj pre Mareka. Marek by mal postupovať podľa ustanovenia § 12 ods. 2 postupov účtovania v JÚ a vypracovať si internú smernicu (vnútorný predpis), v ktorom uvedie, že materiál, t. j. syr, ktorý kupuje na výrobu korbáčikov, hneď spotrebuje, a preto ho účtuje priamo do spotreby bez účtovania v knihe zásob.
Ak by Marek korbáčiky vyrábal a skladoval ich určitý čas a postupne ich predával, mal by povinnosť účtovať korbáčiky ako zásoby v knihe zásob. Korbáčiky by ocenil podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. b) ZÚ vlastnými nákladmi.
Autor: Ing. Jarmila Strählová
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies