• Štátne občianstvo
– Kde a ako požiadať o udelenie štátneho občianstva?
– Postup pri rozhodovaní o udelení štátneho občianstva
– Správne poplatky
– Osvedčovanie štátneho občianstva
– Strata štátneho občianstva Slovenskej republiky
• Pobyt cudzincov
• Pobyt občanov z Európskej únie a ich rodinných príslušníkov
• Doklady pre cudzincov
Štátne občianstvo
Základná právna úprava upravujúca problematiku štátneho občianstva je obsiahnutá v zákone č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve v platnom znení (ďalej len zákon).
Štátne občianstvo vyjadruje vzťah fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu. So štátnym občianstvo sa spájajú niektoré práva a slobody (napr. volebné právo a pod.).
Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno získať v zásade 3 spôsobmi:
> narodením,
> osvojením,
> udelením.
Narodenie
Štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobúda, podľa § 5 zákona, dieťa:
– ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom Slovenskej republiky alebo
– narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti, alebo
– narodené na území Slovenskej republiky, ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda štátne občianstvo žiadneho z nich.
Ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo, považuje sa za štátneho občana Slovenskej republiky dieťa, ktoré:
– sa narodilo na území Slovenskej republiky alebo
– bolo nájdené na území Slovenskej republiky a ktorého rodičia nie sú známi, pokiaľ sa nepreukáže, že nadobudlo narodením štátne občianstvo iného štátu.
Štátnym občanom Slovenskej republiky je dieťa cudzieho štátneho občana a štátneho občana Slovenskej republiky aj vtedy, ak sa neskôr preukáže, že štátny občan Slovenskej republiky nie je jeho rodičom.
Osvojenie
Ak bolo dieťa, ktoré nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, osvojené podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení osvojiteľom alebo osvojiteľmi, z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom Slovenskej republiky, nadobúda, podľa § 6 zákona, osvojením štátne občianstvo Slovenskej republiky.
Udelenie
Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a
> má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň päť rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,
> nebol za uplynulých päť rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin,
> ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia,
> proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie,
> proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,
> proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení,
> proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu a
> ovláda slovenský jazyk v základnom rozsahu; základným rozsahom je schopnosť porozumieť otázke a odpovedať na ňu.
Žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky, podľa § 7 ods. 2 zákona, bez splnenia podmienok nepretržitého trvalého pobytu na území SR aspoň 5 rokov a ovládania slovenského jazyka v základnom rozsahu, ak:
> uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky a žije v tomto manželstve v domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,
> ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej alebo športovej,
> má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt začínajúci najmenej tri roky pred dosiahnutím 18 rokov veku,
> je dieťaťom, ktorého jednému z rodičov bolo udelené štátne občianstvo Slovenskej republiky po jeho narodení a pre toto dieťa nepožiadal o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,
> je azylantom,
> sa narodil na území Slovenskej republiky a má tu trvalý pobyt najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho
občianstva Slovenskej republiky,
> má na území Slovenskej republiky nepretržitý pobyt najmenej desať rokov a v čase podania žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky mu už bolo udelené povolenie na trvalý pobyt alebo
> je bez štátnej príslušnosti a má na území Slovenskej republiky nepretržitý pobyt najmenej tri roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Žiadateľovi, ktorému bolo priznané postavenie zahraničného Slováka, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienok nepretržitého trvalého pobytu na území SR aspoň 5 rokov a ovládania slovenského jazyka v základnom rozsahu, ak má nepretržitý pobyt na území Slovenskej republiky najmenej dva roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Žiadateľovi, ktorému bývalé československé štátne občianstvo zaniklo alebo ktorý stratil československé štátneobčianstvo v dôsledku dlhodobej neprítomnosti podľa § 31 a 32 zákonného článku L z roku 1879 o nadobudnutí a strate uhorského štátneho občianstva alebo uzavretím manželstva podľa § 34 zákonného článku L z roku 1879 o nadobudnutí a strate uhorského štátneho občianstva, alebo podľa § 2 zákona č. 102/1947 Zb. o nadobudnutí a strate československého štátneho občianstva sobášom, alebo podľa § 5 zákona č. 194/1949 Zb. o nadobúdaní a strácaní československého štátneho občianstva, alebo podľa § 13 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky, alebo podľa medzinárodných zmlúv, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území SR aspoň 5 rokov.
Žiadateľovi, ktorý bol prepustený zo štátneho zväzku Slovenskej republiky podľa § 14 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 206/1968 Zb. o nadobúdaní a strate štátneho občianstva Slovenskej socialistickej republiky, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území SR aspoň 5 rokov.
Bez splnenia podmienky nepretržitého trvalého pobytu na území SR aspoň 5 rokov sa udelí štátne občianstvo Slovenskej republiky žiadateľovi, ktorý je bývalým občanom Slovenskej republiky a ktorý bol prepustený zo štátneho zväzku Slovenskej republiky podľa tohto zákona, ak o to požiada do troch rokov od prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a predloží doklad, že mu nebolo udelené štátne občianstvo iného štátu.
Štátne občianstvo Slovenskej republiky je, podľa § 10 zákona, rovnocenné bez ohľadu na právny titul jeho nadobudnutia.
Kde a ako požiadať o udelenie štátneho občianstva?
Štátne občianstvo Slovenskej republiky udeľuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky na základe písomnej žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky (§ 8 zákona). Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky sa podáva osobne na:
– krajskom úrade,
– diplomatickej misii alebo
– na konzulárnom úrade Slovenskej republiky.
Miestna príslušnosť, podľa § 16 tohto zákona, sa spravuje trvalým pobytom osoby, o ktorej štátne občianstvo ide. Ak osoba nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spravuje sa miestna príslušnosť podľa jej posledného trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky obsahuje:
– meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia žiadateľa,
– adresu trvalého pobytu žiadateľa, ak tento zákon neustanovuje inak,
– dôvody žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a
– dátum a podpis žiadateľa.
K žiadosti je potrebné predložiť:
– stručný životopis,
– doklad totožnosti,
– rodný list,
– doklad o osobnom stave, ktorým je sobášny list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, ak je žiadateľ ženatý muž alebo vydatá žena, rozvedený alebo ovdovený,
– doklad o pobyte na území Slovenskej republiky a ak ide o bývalého občana, doklad o poslednom trvalom pobyte na území Slovenskej republiky alebo čestné vyhlásenie o tomto pobyte,
– doklad o bezúhonnosti nie starší ako šesť mesiacov, ktorým je výpis z registra trestov Slovenskej republiky a ak ide o žiadateľa, ktorému bol na území SR povolený pobyt alebo žiadateľa, ktorému bolo priznané postavenie zahraničného Slováka, aj výpis z registra trestov štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo iný doklad o bezúhonnosti,
– listinu o prepustení zo štátneho zväzku Československej republiky, Československej socialistickej republiky, Slovenskej socialistickej republiky a Slovenskej republiky alebo naturalizačný certifikát, alebo potvrdenie o nadobudnutí štátneho občianstva iného štátu, ak žiadateľ je bývalým občanom,
– preukaz zahraničného Slováka, ak má postavenie zahraničného Slováka,
– prípadne ďalšie doklady (napr. rozhodnutie o zmene mena alebo priezviska), ak sú potrebné na rozhodnutie vo veci.
Doklady k žiadosti, podľa § 9 zákona, žiadateľ predloží v origináli alebo predloží ich úradne osvedčenú kópiu. Ak žiadateľ predloží doklady v origináli, krajský úrad, diplomatická misia alebo Konzulárny úrad Slovenskej republiky po overení údajov z nich vyhotoví ich kópie a doklady vráti žiadateľovi. Doklady vydané cudzím štátom musia mať ďalšie overenie, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, a musí k nim byť priložený úradne osvedčený preklad do slovenského jazyka.
Žiadateľ, ktorý dovŕšil 14 rokov veku, pri podaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky vyplní aj dotazník žiadateľa o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, ktorý vydáva ministerstvo.
Dotazník žiadateľa, ktorý nedovŕšil 18 rokov veku, podpisujú aj rodičia žiadateľa. Ak ho podpisuje len jeden z rodičov, je potrebné priložiť súhlas druhého rodiča, ktorého podpis musí byť úradne osvedčený.
Za maloleté dieťa podáva žiadosť, podľa § 9 zákona, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. V mene osoby, ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, podáva žiadosť súdom ustanovený opatrovník.
Ak žiadateľ uvedie v žiadosti, podľa § 9 zákona, maloleté dieťa a druhý rodič nepodal rovnakú žiadosť, je potrebný súhlas druhého rodiča, ktorého podpis musí byť úradne osvedčený. Súhlas druhého rodiča možno nahradiť právoplatným rozhodnutím súdu. Súhlas sa nevyžaduje, ak druhý rodič je pozbavený rodičovských práv alebo jeho rodičovské práva sú obmedzené, alebo jeho pobyt nie je známy, alebo je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.
Pri vypĺňaní dotazníka žiadateľa krajský úrad, diplomatická misia alebo Konzulárny úrad Slovenskej republiky overuje pohovorom ovládanie slovenského jazyka žiadateľom. Ovládanie slovenského jazyka sa overuje spôsobom, ktorý zodpovedá zdravotnému stavu žiadateľa.
Krajský úrad si vyžiada od príslušného útvaru Policajného zboru stanovisko k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky a žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky s týmto stanoviskom pošle ministerstvu.
Krajský úrad, diplomatická misia alebo Konzulárny úrad Slovenskej republiky vydajú žiadateľovi potvrdenie o podaní žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky iba v prípade, ak o to tento požiada.
Rodičia a ich maloleté deti, ktoré dovŕšili 14 rokov, žiadajú o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky v samostatných žiadostiach. Maloleté deti do 14 rokov, ktoré ich rodič uviedol vo svojej žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky, nadobúdajú štátne občianstvo Slovenskej republiky spolu s rodičmi.
Žiadateľ predloží k žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky maloletému dieťaťu do 14 rokov:
– rodný list dieťaťa,
– doklad o pobyte dieťaťa na území Slovenskej republiky, napríklad potvrdenie príslušného útvaru Policajného zboru, potvrdenie o návšteve školy.
Postup pri rozhodovaní o udelení štátneho občianstva
Ministerstvo si môže vyžiadať od žiadateľa aj ďalšie doklady, ak sú potrebné na rozhodnutie vo veci.
V priebehu konania je žiadateľ povinný oznámiť ministerstvu zmeny, ktoré nastali u žiadateľa: zmena pobytu, zmena stavu a pod.
Ministerstvo pri rozhodovanío žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, ako aj na stanoviská dotknutých štátnych orgánov a Policajného zboru. Ak ide o žiadateľa – osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej alebo športovej, ministerstvo si vyžiada vyjadrenie dotknutého štátneho orgánu. Dotknutý štátny orgán vo vyjadrení uvedie dôvody, ktoré opodstatňujú udelenie výnimky z podmienok nepretržitého trvalého pobytu na území SR aspoň 5 rokov a ovládanie slovenského jazyka, ktoré by inak musel spĺňať.
Ministerstvo si vyžiada od dotknutého štátneho orgánu oznámenie, či sa proti žiadateľovi vedie trestné stíhanie, vydávacie konanie, konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, konanie o jeho administratívnom vyhostení alebo konanie o odňatie azylu. Ak sa takéto konanie proti žiadateľovi vedie, ministerstvo preruší konanie o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky; ministerstvo v konaní pokračuje, len čo sa dozvie o rozhodnutí, ktorým sa trestné stíhanie, vydávacie konanie, konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, konanie o administratívnom vyhostení alebo konanie o odňatie azylu skončilo. Toto rozhodnutie je orgán, ktorý ho vydal, povinný oznámiť ministerstvu.
Na udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky nie je právny nárok, a to ani po splnení zákonom stanovených podmienok.
V konaní o žiadosti môže Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, podľa § 7 ods. 2 zákona, zohľadniť niektoré skutočnosti týkajúce sa žiadateľa.
Ak tento zákon neustanovuje inak, ministerstvo konanie zastaví, ak:
– žiadateľ nespĺňa podmienku nepretržitého trvalého pobytu na území SR aspoň 5 rokov,
– ak žiadateľovi zaniklo povolenie na trvalý pobyt.
Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí.
Ministerstvo rozhodne o žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky najneskôr do deviatich mesiacov od doručenia žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvu. Ak je na rozhodnutie potrebné stanovisko iných štátnych orgánov okrem stanoviska od príslušného policajného útvaru a rozhodnutie závisí od ich stanoviska, rozhodne najneskôr do jedného roka.
Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa nadobúda prevzatím listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky. Listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky odovzdáva krajský úrad, diplomatická misia alebo Konzulárny úrad Slovenskej republiky žiadateľovi po zložení sľubu štátneho občana Slovenskej republiky. Zloženie sľubu je podmienkou nadobudnutia štátneho občianstva Slovenskej republiky. Sľub neskladajú deti mladšie ako 14 rokov, osoby, ktorým to ich zdravotný stav neumožňuje, a osoby, ktoré sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony. Krajský úrad, diplomatická misia alebo Konzulárny úrad Slovenskej republiky urobí záznam o zložení sľubu, ktorý spolu s dokladom o prevzatí listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky pošle ministerstvu a na listine uvedie dátum zloženia sľubu.
Ak si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky do šiestich mesiacov po doručení písomnej výzvy, ministerstvokonanie zastaví.
Rozhodnutie o zastavení konania sa vyznačí v spise a žiadateľ sa o zastavení konania upovedomí.
Sľub štátneho občana Slovenskej republiky sa skladá do rúk prednostu krajského úradu, veľvyslanca, konzula alebo nimi poverenej osoby a znie: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že budem verný Slovenskej republike, budem dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy a riadne plniť všetky povinnosti občana Slovenskej republiky.“
Ak ministerstvo štátne občianstvo Slovenskej republiky neudelilo, žiadateľ môže podať novú žiadosť o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky najskôr po uplynutí jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky.
Štátne občianstvo Slovenskej republiky, podľa § 8b zákona, nevznikne, ak sa po prevzatí listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky preukáže, že doklady, na základe ktorých bola listina vydaná, sú sfalšované, pozmenené alebo vydanie listiny sa dosiahlo trestným činom.
Ministerstvo oznámi túto skutočnosť žiadateľovi. Ministerstvo zasiela oznámenie o tejto skutočnosti aj obci trvalého pobytu žiadateľa, útvaru Policajného zboru, daňovému úradu, inštitúciám vykonávajúcim sociálne poistenie a verejné zdravotné poistenie.
Žiadateľ je povinný vrátiť listinu o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky ministerstvu do 30 dní od doručenia oznámenia ministerstva.
Správne poplatky
Podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení – položka č. 20 – sú správne poplatky nasledovné:
– udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky osobe nad 18 rokov – 20 000 Sk,
– udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky dieťaťu:
1. do 15 rokov veku – 3 000 Sk,
2. od 15 rokov do 18 rokov veku – 4 000 Sk.
> Udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky bývalým slovenským alebo československým štátnym občanom a reoptantom podľa medzinárodného práva – 500 Sk,
> Udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky štátnym občanom Českej republiky narodeným po 1. 1. 1993 – 500 Sk.
Poplatok sa vyberie až po vykonaní úkonu.
Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení:
1. cudzinci, ktorým sa udelil azyl a
2. presídlenci z Ukrajiny z oblasti Černobyľu.
Osvedčovanie štátneho občianstva
Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa, podľa § 9a zákona, preukazuje:
1. osvedčením o štátnom občianstve Slovenskej republiky,
2. občianskym preukazom alebo
3. cestovným pasom.
Osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky vydáva príslušný krajský úrad na základe písomnej žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Žiadosť o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky obsahuje:
– meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia žiadateľa,
– adresu pobytu žiadateľa,
– dátum a podpis žiadateľa.
Žiadateľ predloží k žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky:
– doklad totožnosti,
– rodný list a
– doklad o osobnom stave, ktorým je sobášny list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, ak je žiadateľ ženatý muž alebo vydatá žena, rozvedený alebo ovdovený.
Ak sa žiadateľ nenachádza v ústrednej evidencii nadobudnutia a straty štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo ak sú pochybnosti o jeho štátnom občianstve, krajský úrad požiada ministerstvo o súhlas s vydaním osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky sa vydáva na tlačive, ktoré vydáva ministerstvo. Osvedčenie je platné šesť mesiacov odo dňa vydania a obsahuje tieto údaje:
– meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia žiadateľa,
– adresu pobytu žiadateľa,
– dátum vydania osvedčenia a
– odtlačok úradnej pečiatky a podpis oprávnenej osoby.
Osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky stráca platnosť dňom doručenia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
Krajský úrad vedie evidenciu o vydaných osvedčeniach o štátnom občianstve Slovenskej republiky.
Ak žiadateľ požiada o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky, vydané v lehote platnosti osvedčenie, teda 6 mesiacov odo dňa vydania, krajský úrad je povinný vydať mu ho aj opakovane.
Ak sa po vydaní osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky preukáže, že žiadateľ nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, osvedčenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky je neplatné odo dňa jeho vydania. Ministerstvo oznámi túto skutočnosť žiadateľovi, ktorý je povinný vydané osvedčenie vrátiť do 30 dní od doručenia oznámenia.
Podľa čl. 5 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nikomu nemožno odňať štátne občianstvo SR proti jeho vôli.
Strata štátneho občianstva Slovenskej republiky
Štátne občianstvo Slovenskej republiky, podľa § 9 zákona, možno stratiť len prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť.
Zo štátneho zväzku možno prepustiť osobu, ktorá preukáže, že má štátne občianstvo iného štátu alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku.
Zo štátneho zväzku nemožno prepustiť osobu:
– proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, prípadne je vo výkone trestu alebo nemá vykonaný trest uložený rozsudkom súdu Slovenskej republiky,
– ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.
Pri rozhodovaní o žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky na prospech žiadateľa je, že:
– uzavrel manželstvo s cudzím štátnym občanom a žije, prípadne mieni žiť v cudzine alebo
– nadobudol štátne občianstvo udelením po uzavretí manželstva so štátnym občanom Slovenskej republiky, pokiaľ toto manželstvo zaniklo alebo bolo rozvedené, alebo
– jedným z rodičov maloletého dieťaťa, ktoré je štátnym občanom Slovenskej republiky, je cudzí štátny občan a dieťa je alebo bude vychovávané v cudzine, alebo
– je osvojencom a jeho osvojiteľom je cudzí štátny občan a osvojenec je alebo bude vychovávaný v cudzine, alebo
– dosiahol plnoletosť, narodil sa v cudzine a nikdy nemal trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa podáva osobne na krajskom úrade, diplomatickej misii alebo na Konzulárnom úrade Slovenskej republiky.
Žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky obsahuje:
– meno, priezvisko, dátum a miesto narodenia žiadateľa,
– adresu pobytu žiadateľa,
– dôvody žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky a
– dátum a podpis žiadateľa.
Žiadateľ predloží k žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky:
– doklad totožnosti,
– rodný list,
– doklad o osobnom stave, ktorým je sobášny list, právoplatný rozsudok alebo potvrdenie o rozvode manželstva, úmrtný list manžela, ak je žiadateľ ženatý muž alebo vydatá žena, rozvedený alebo ovdovený,
– výpis z registra trestov Slovenskej republiky nie starší ako šesť mesiacov,
– prísľub udelenia štátneho občianstva iného štátu alebo doklad o jeho nadobudnutí,
– potvrdenie, že žiadateľ nemá nedoplatky na daniach a verejných dávkach v Slovenskej republike.
Za maloleté dieťa podáva žiadosť, podľa § 9 zákona, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník. V mene osoby, ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, podáva žiadosť súdom ustanovený opatrovník.
Ak žiadateľ uvedie v žiadosti, podľa § 9 zákona, maloleté dieťa a druhý rodič nepodal rovnakú žiadosť, je potrebný súhlas druhého rodiča, ktorého podpis musí byť úradne osvedčený. Súhlas druhého rodiča možno nahradiť právoplatným rozhodnutím súdu. Súhlas sa nevyžaduje, ak druhý rodič je pozbavený rodičovských práv alebo jeho rodičovské práva sú obmedzené, alebo jeho pobyt nie je známy, alebo je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo jeho spôsobilosť na právne úkony je obmedzená.
Doklady k žiadosti, podľa § 9 zákona, žiadateľ predloží v origináli alebo predloží ich úradne osvedčenú kópiu. Ak žiadateľ predloží doklady v origináli, krajský úrad, diplomatická misia alebo Konzulárny úrad Slovenskej republiky po overení údajov z nich vyhotoví ich kópie a doklady vráti žiadateľovi. Doklady vydané cudzím štátom musia mať ďalšie overenie, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak, a musí k nim byť priložený úradne osvedčený preklad do slovenského jazyka.
Manželia žiadajú o prepustenie zo štátneho zväzku v samostatných žiadostiach o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky alebo môžu žiadať aj na základe spoločnej žiadosti, pričom žiadosť každého z manželov sa posudzuje samostatne.
Maloleté deti, ktoré rodič uviedol v žiadosti o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, strácajú štátne občianstvo Slovenskej republiky spolu s rodičom.
V mene osoby, ktorá je rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, je oprávnený podať žiadosť o prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky súdom ustanovený opatrovník.
O prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky rozhoduje krajský úrad. Štátne občianstvo Slovenskej republiky sa stráca dňom doručenia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky.
Miestna príslušnosť pri prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky sa, podľa § 16 zákona, spravuje trvalým pobytom osoby, o ktorú o prepustenie zo štátneho zväzku ide. Ak osoba nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, spravuje sa miestna príslušnosť podľa jej posledného trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Ústrednú evidenciu udelení a strát štátneho občianstva Slovenskej republiky vedie ministerstvo; krajskú evidenciu vedie krajský úrad.
Presnejšie informácie o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky vám poskytnú oddelenia štátneho občianstva a matrík na príslušných krajských úradoch.
Správne poplatky za prepustenie zo štátneho zväzku Slovenskej republiky:
Podľa zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení – položka č. 21 – sú správne poplatky nasledovné:
– osoby nad 18 rokov veku platia správny poplatok vo výške 20 000 Sk,
– deti do 15 rokov veku platia správny poplatok vo výške 5 000 Sk,
– deti od 15 rokov do 18 rokov veku platia správny poplatok vo výške 10 000 Sk.
– V prípade prepustenia zo štátneho zväzku SR v súvislosti s udelením štátneho občianstva Českej republiky je správny poplatok 500 Sk.
Od týchto poplatkov sú oslobodené osoby nad 65 rokov veku a invalidní dôchodcovia.
Poplatok sa vráti, ak sa prepusteniu zo štátneho zväzku Slovenskej republiky nevyhovelo.
Pobyt cudzincov
Problematika vstupu cudzincov na územie Slovenskej republiky je upravená v zákone č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení (ďalej len zákon).
Podmienky vstupu
Vstup cudzinca na územie SR je, podľa § 3 zákona, možný len:
– s cestovným dokladom a vízom Slovenskej republiky alebo s cestovným dokladom a povolením na pobyt; príslušník Policajného zboru (ďalej len policajt) umožní vstup cudzincovi s povolením na trvalý pobyt alebo s povolením na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky alebo cudzincovi, ktorému bol vydaný cestovný doklad cudzinca, a to aj v prípade, ak časová platnosť cestovného dokladu uplynula alebo sa ním nemôže preukázať z dôvodu jeho strany alebo odcudzenia v zahraničí,
– cez hraničný priechod určený na medzinárodný cestovný styk v čase jeho prevádzky,
– cudzinec mladší ako 16 rokov, ktorý nie je držiteľom cestovného dokladu, je možný len v sprievode osoby, v ktorej cestovnom doklade je zapísaný; ak táto osoba podlieha vízovej povinnosti, cudzinec mladší ako 16 rokov musí byť zapísaný aj vo víze.
Vízum sa nevyžaduje len v prípade, ak Slovenská republika má uzatvorenú príslušnú zmluvu, príp. ak o tom rozhodne vláda Slovenskej republiky; rozhodnutie vlády Slovenskej republiky sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Vízum sa tiež nevyžaduje od rodinného príslušníka občana členského štátu Európskej únie, iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len „Európsky hospodársky priestor“), ak sa preukáže platným dokladom o pobyte, v ktorom je uvedené, že ide o rodinného príslušníka občana Európskeho hospodárskeho priestoru.
Povinnosti cudzinca
Cudzinec je, podľa § 4 zákona, pri vstupe povinný:
– podrobiť sa hraničnej kontrole,
– predložiť doklady oprávňujúce ho na vstup,
– preukázať finančné zabezpečenie pobytu vo voľne zameniteľnej mene, a to najmenej vo výške polovice minimálnej mzdy na každý deň pobytu; cudzinec mladší ako 16 rokov je povinný preukázať finančné zabezpečenie pobytu v polovičnej výške.
Policajt je oprávnený vykonať hraničnú kontrolu, ktorá spočíva v:
– kontrole dokladov potrebných pre vstup,
– zistení a overení totožnosti cudzinca,
– previerke údajov o cudzincovi v informačných systémoch Policajného zboru,
– kontrole dokladov potvrdzujúcich účel pobytu a finančné zabezpečenie pobytu,
– ďalších potrebných úkonoch.
Ak policajt pri hraničnej kontrole zistí, že sa cudzinec preukázal falošným alebo pozmeneným cestovným dokladom, je oprávnený takýto doklad zadržať. Zadržať môže aj cestovný doklad, ktorý bol vydaný inej osobe a cudzinec sa ním preukáže ako vlastným alebo ak bol orgánom štátu, ktorý ho vydal, vyhlásený za neplatný alebo odcudzený.
Odopretie vstupu občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru
Občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinnému príslušníkovi môže policajt odoprieť vstup, podľa § 6 zákona, iba v prípade, ak:
– je nežiaducou osobou,
– existuje dôvodné podozrenie, že ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo je to potrebné na ochranu verejného zdravia,
– sa nemôže preukázať cestovným dokladom alebo nemá vízum, ak sa vyžaduje.
Policajt pred prijatím rozhodnutia o odopretí vstupu umožní občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho rodinnému príslušníkovi, ktorý sa nemôže preukázať cestovným dokladom:
– získať alebo v primeranom časovom období si zabezpečiť cestovný doklad alebo
– iným hodnoverným spôsobom preukázať, že má právo slobody pohybu a pobytu.
Cudzincovi, ktorý počas hraničnej kontroly požiadal, podľa § 7 zákona, o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana na území Slovenskej republiky, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska na území Slovenskej republiky, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko na území Slovenskej republiky alebo ktorému bol vydaný cestovný doklad cudzinca, nemožno odoprieť vstup.
Vstup nemožno odoprieť cudzincovi, ktorá má povolený pobyt v Slovenskej republike.
Víza
Druhy víz:
(1) Cudzincovi môže byť udelené:
– letiskové tranzitné vízum, ktoré oprávňuje cudzinca zdržiavať sa v tranzitnom priestore verejného letiska na území Slovenskej republiky počas čakania na letecký spoj uvedený v letenke;
– tranzitné vízum, ktoré oprávňuje cudzinca na prejazd cez územie Slovenskej republiky pri jeho ceste z územia jedného štátu na územie tretieho štátu. Tranzit nesmie presiahnuť päť dní. Súčet dní viacerých tranzitov nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku. Útvar Policajného zboru môže udeliť cudzincovi tranzitné vízum na hraničnom priechode z humanitného dôvodu, ak cudzinec preukáže, že tranzit je naliehavý a nemohol ho predvídať alebo udelenie víza je v záujme Slovenskej republiky;
> krátkodobé vízum, ktoré oprávňuje cudzinca na jeden alebo viac vstupov a na dĺžku pobytu v ňom uvedenú; neprerušený pobyt ani súčet dní viacerých pobytov nesmie presiahnuť 90 dní v jednom polroku;
> dlhodobé vízum oprávňuje cudzinca na vstup a pobyt na viac ako 90 dní v jednom polroku, ak je to potrebné na plnenie záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv alebo ak je to v záujme Slovenskej republiky.
Tranzitné vízum a krátkodobé vízum môžu byť udelené aj ako skupinové víza.
Konanie o udelení víza
Cudzinec podáva žiadosť o udelenie víza, podľa § 13 zákona, na úradnom tlačive na diplomatickej misii alebo Konzulárnom úrade Slovenskej republiky v zahraničí.
K žiadosti je povinný predložiť:
– cestovný doklad a
– fotografiu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúcu jeho aktuálnu podobu s trojštvrťovým profilom tváre.
a na požiadanie predložiť tiež:
– doklady potvrdzujúce účel pobytu,
– finančné zabezpečenie pobytu, zabezpečenie prostriedkov na vycestovanie,
– doklad o zdravotnom poistení na úhradu nákladov, ktoré môžu vzniknúť v súvislosti s jeho repatriáciou z dôvodu choroby a s poskytovaním neodkladnej zdravotnej starostlivosti na území Slovenskej republiky v minimálnej výške 30 000 euro a ďalšie doklady podľa tohto zákona nie staršie ako 90 dní potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie víza,
– osobne sa dostaví na pohovor.
Vízum môže na základe medzinárodnej zmluvy udeliť aj diplomatická misia alebo konzulárny úrad iného členského štátu Európskej únie v zahraničí.
Pozvanie
Pozvanie sa podáva na úradnom tlačive, v ktorom sú uvedené údaje o pozývajúcej osobe, pozývanom cudzincovi, účel, na ktorý je cudzinec pozývaný na územie Slovenskej republiky, a záväzok pozývajúcej osoby, že uhradí všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného cudzinca. Pozývajúca osoba má povinnosť preukázať, že je schopná uhradiť všetky náklady spojené s pobytom a vycestovaním pozývaného cudzinca.
ObčanSlovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, cudzinec s povolením na prechodný pobyt alebo cudzinec s povolením na trvalý pobyt môže pozvať na územie Slovenskej republiky svojho rodiča, dieťa, prarodiča, vnuka, súrodenca, manžela, manželku, zaťa alebo nevestu; inú osobu môže pozvať len so súhlasom ministerstva vnútra, ktorý vyžaduje policajný útvar, ktorý overuje pozvanie.
Právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená na podnikanie môže pozvať na územie Slovenskej republiky cudzinca vykonávajúceho obdobnú činnosť.
Pozvanie overuje útvar Policajného zboru príslušný podľa miesta pobytu pozývajúcej fyzickej osoby alebo podľa sídla pozývajúcej právnickej osoby.
Útvar Policajného zboru neoverí pozvanie, ak:
– je pozývaný cudzinec nežiaducou osobou,
– pozvanie nemá náležitosti, ktoré sú vyššie uvedené,
– je dôvodné podozrenie, že účel pobytu cudzinca uvedený v pozvaní nezodpovedá skutočnému účelu pozvania,
– je dôvodné podozrenie, že pozývaný cudzinec môže pri svojom pobyte ohroziť bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu alebo
– nedostane súhlas ministerstva vnútra v prípade, ak sa vyžaduje.
Útvar Policajného zboru vydá potvrdenie o prijatí žiadosti o overenie pozvania a rozhodne o overení pozvania do 15 dní od prijatia žiadosti o overenie pozvania.
Dôvod neudelenia víza sa cudzincovi neoznamuje.
Správne poplatky:
– udelenie víza Slovenskej republiky na hraničnom priechode 4 000 Sk
Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorí prídu do Slovenskej republiky na pozvanie alebo so súhlasom Národnej rady Slovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky. Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodení aj rodinní príslušníci občana členského štátu Európskej únie alebo iného zmluvného štátu Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarskej konfederácie.
Správny orgán môže v odôvodnených prípadoch a z dôvodov všeobecného záujmu alebo z humanitného dôvodu poplatok znížiť alebo upustiť od jeho vybratia; z dôvodu vzájomnosti môže poplatok zvýšiť alebo znížiť vo vzťahu k cudzincovi.
Pobyt cudzincov na území SR:
– prechodný,
– trvalý,
– tolerovaný.
Prechodný pobyt
Povolenie na prechodný pobyt oprávňuje cudzinca, podľa § 17 zákona, zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na prechodný pobyt.
Povolenie na prechodný pobyt sa nevyžaduje u cudzinca, ktorému bolo priznané postavenie zahraničného Slováka.
Policajný útvar môže na žiadosť cudzinca udeliť povolenie na prechodný pobyt na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na dva roky, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o cudzinca s pobytom v Európskom hospodárskom priestore, ktorý zodpovedá pobytu podľa § 38 ods. 1 písm. b) zákona (ďalej len dlhodobý pobyt), policajný útvar na jeho žiadosť udelí povolenie na prechodný pobyt po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom na čas potrebný na dosiahnutie jeho účelu, najviac však na päť rokov.
Povolenie na prechodný pobyt je viazané na jeden účel. Ak cudzinec chce vykonávať inú činnosť, než na akú mu bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, musí podať novú žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt; ak tento zákon neustanovuje inak.
Cudzinec, ktorý má udelené povolenie na prechodný pobyt na podnikanie, zamestnanie, osobitnú činnosť, zlúčenie rodiny alebo plnenie služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl, môže počas prechodného pobytu študovať.
Účel prechodného pobytu
Povolenie na prechodný pobyt môže policajný útvar udeliť cudzincovi na účel:
– podnikania, na základe oprávnenia na podnikanie vydaného podľa osobitného predpisu;
– zamestnania a základe povolenia na zamestnanie; to neplatí, ak sa povolenie na zamestnanie nevyžaduje alebo ak tak ustanoví medzinárodná zmluva. Povolenie na prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania môže policajný útvar udeliť cudzincovi po splnení podmienky podľa predchádzajúcej vety najviac na 180 dní v kalendárnom roku;
– štúdia, po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom cudzincovi, ktorý je žiakom alebo študuje na škole v Slovenskej republike. Cudzinec, ktorému policajný útvar udelí povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia, môže počas prechodného pobytu podnikať; vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu môže iba za podmienok ustanovených v osobitnom predpise (zákon č. 5/2004 Z. z.). Povolenie na prechodný pobyt na účel štúdia sa nevyžaduje, ak pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky nepresiahne 90 dní v jednom polroku;
– osobitnej činnosti cudzincovi,ktorý nie je podnikateľom alebo nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu na:
a) lektorskú činnosť,
b) umeleckú činnosť,
c) športovú činnosť,
d) stáž v rámci štúdia mimo územia Slovenskej republiky,
e) činnosť vyplývajúcu z programov vlády Slovenskej republiky alebo z programov Európskeho hospodárskeho priestoru alebo
f) plnenia záväzku Slovenskej republiky vyplývajúceho z medzinárodnej zmluvy.
Povolenie na prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti udelí policajný útvar po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom cudzincovi, ktorý nie je podnikateľom alebo nie je v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu a vykonáva výskum alebo vývoj. Povolenie na prechodný pobyt sa podľa vyššie uvedeného nevyžaduje, ak pobyt cudzinca na území Slovenskej republiky nepresiahne 90 dní v jednom polroku;
– zlúčenia rodiny podľa § 23 ods. 1 zákona,ak cudzinec je:
1. manželom cudzinca s povolením na prechodný pobyt alebo s povolením na trvalý pobyt, ak manželia majú najmenej 18 rokov,
2. slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov cudzincov s povolením na prechodný pobyt alebo cudzinca s povolením na prechodný pobyt, alebo jeho manžela alebo azylanta, alebo manžela azylanta, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti na základe zákona alebo rozhodnutia príslušného orgánu,
3. nezaopatreným dieťaťom starším ako 18 rokov cudzinca s povolením na prechodný pobyt alebo jeho manžela,
4. príbuzným v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov,
5. osamelým rodičom odkázaným na starostlivosť cudzinca s povolením na prechodný pobyt alebo cudzinca s povolením na trvalý pobyt alebo
6. závislou osobou podľa medzinárodnej zmluvy.
Cudzincovi, ktorý žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s cudzincom na účel osobitnej činnosti, policajný útvar udelí povolenie do skončenia platnosti povolenia cudzinca na účel osobitnej činnosti.
Cudzinec, ktorý má povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s cudzincom, ktorý má povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania alebo zamestnania alebo ktorý má povolenie na trvalý pobyt, okrem cudzinca osamelého rodiča odkázaného na starostlivosť cudzinca a cudzinca príbuzného v priamom vzostupnom rade azylanta mladšieho ako 18 rokov, môže po 12 mesiacoch nepretržitého pobytu podnikať alebo vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu.
– plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl sa udelí cudzincovi, ktorý je príslušníkom civilnej zložky vysielajúceho štátu a ktorý je v službách týchto ozbrojených síl.
Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt
Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt, podľa § 24 zákona, podáva cudzinec osobne v zahraničí na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, ktorý mu vydal cestovný doklad, alebo na zastupiteľskom úrade akreditovanom pre štát, v ktorom má bydlisko, ak nie je takýto zastupiteľský úrad alebo v prípadoch hodných osobitného zreteľa, určí ministerstvo zahraničných vecí po dohode s ministerstvom vnútra iný zastupiteľský úrad, na ktorom cudzinec podá žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt.
Cudzinec, ktorý má udelené povolenie na prechodný pobyt, môže podať žiadosť o zmenu účelu pobytu aj na policajnom útvare okrem:
– cudzinca s povolením na prechodný pobyt na účel zamestnania, ak ide o sezónne práce a
– cudzinca s povolením na prechodný pobyt na účel štúdia okrem cudzinca, ktorý ukončil štúdium a žiada o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zamestnania v odbore, na ktorého vykonávanie sa štúdiom pripravoval,
– na účel zlúčenia rodiny s cudzincom, ktorý má alebo mal udelené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania alebo zamestnania.
Cudzinec, ktorý zastupuje alebo pracuje pre zahraničného investora v Slovenskej republike a zároveň je občanom členského štátu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), manžel alebo dieťa tohto cudzinca mladšie ako 18 rokov môže podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt osobne aj na policajnom útvare v Slovenskej republike.
Cudzinec, ktorý má udelené povolenie na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s cudzincom, ktorý má alebo mal udelené povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania alebo zamestnania, môže podať žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt aj na policajnom útvare, ak:
– ovdovel alebo jeho manželstvo bolo rozvedené a jeho nepretržitý prechodný pobyt na území Slovenskej republiky trvá najmenej tri roky, alebo
– dosiahol plnoletosť.
Cudzinec s dlhodobým pobytom podáva žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na policajnom útvare do troch mesiacov odo dňa vstupu.
Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec na úradnom tlačive. K žiadosti je cudzinec povinný predložiť:
1. cestovný doklad,
2. dve fotografie z toho istého negatívu s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a
3. doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú:
– účel pobytu,
– bezúhonnosť; toto neplatí, ak ide o cudzinca na účel osobitnej činnosti a na účel plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl, zmenu účelu pobytu, cudzinca s dlhodobým pobytom alebo ak ide o cudzinca mladšieho ako 14 rokov,
– finančné zabezpečenie pobytu,
– zabezpečenie ubytovania počas prechodného pobytu; to neplatí, ak ide o cudzinca, ktorý pravidelne dochádza do zamestnania alebo do školy cez štátnu hranicu zo susedného štátu cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt a študuje na vysokej škole a cudzinca, ktorému bol udelený prechodný pobyt na účel osobitnej činnosti,
– dlhodobý pobyt cudzinca,
– súhlas podľa § 23 ods. 2 zákona (uvedené vyššie),
– na požiadanie ďalšie doklady potrebné na rozhodnutie o žiadosti.
Cudzinec odovzdá policajnému útvaru doklad potvrdzujúci zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky a doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od vstupu alebo od udelenia povolenia na prechodný pobyt.
Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar môže vyžiadať od cudzinca doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci skutočnosť, že netrpí nákazlivou chorobou, ktorej šírenie je trestné, a doklad preukazujúci, že nebude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar môže vyžiadať od cudzinca doklad nie starší ako 90 dní potvrdzujúci bezúhonnosť.
Ak podá cudzinec žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny s azylantom do troch mesiacov od udelenia azylu, k žiadosti predloží len cestovný doklad a doklad potvrdzujúci príbuzensky vzťah alebo iný dôkaz o existencii tohto vzťahu.
Finančné zabezpečenie pobytu cudzinec preukáže vo výške minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu. Cudzinec, ktorý žiada o povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania, preukáže finančné zabezpečenie pobytu najmenej vo výške päťnásobku minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu.
Rozhodovanie o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt
Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti, podľa § 26 zákona, prihliada na:
– verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo Slovenskej republiky,
– záujmy maloletého dieťaťa cudzinca,osobné a rodinné pomery cudzinca, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu.
Policajný útvar žiadosť zamietne, ak:
– cudzinec je nežiaducou osobou,
– je dôvodné podozrenie, že cudzinec pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu,
– možno predpokladať, že cudzinec bude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia a zdravotného zabezpečenia Slovenskej republiky,
– je dôvodné podozrenie, že cudzinec uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na prechodný pobyt,
– ide o ďalšieho manžela cudzinca s povolením na prechodný pobyt v prípade polygamického manželstva,
– cudzinec úmyselne uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady,
– cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na prechodný pobyt,
– udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme.
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt do 90 dní; vo zvlášť zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 90 dní. Ak ide o cudzinca, ktorý žiada o povolenie na prechodný pobyt na účel činnosti podľa osobitných programov, rozhodne policajný útvar do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti.
Na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok.
Obnovenie povolenia na prechodný pobyt
Policajný útvar, podľa § 27 zákona, môže obnoviť povolenie na prechodný pobyt:
– najviac na 180 dní, ak bolo povolenie na prechodný pobyt na účel sezónneho zamestnania udelené na menej ako 180 dní a skončenie práce si vyžaduje pobyt,
– najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt cudzinca bude trvať najmenej tri roky alebo
– najviac na päť rokov, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.
Žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt podáva cudzinec osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. K žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania je cudzinec povinný priložiť aj potvrdenie o tom, že:
– má uhradené daňové a colné záväzky,
– poistné na zdravotné poistenie,
– poistné na sociálne poistenie a
– príspevky na starobné dôchodkové sporenie; to neplatí, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.
Ak cudzinec nie je daňovníkom alebo nie je povinný platiť poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci túto skutočnosť.
Túto žiadosť podáva cudzinec najneskôr 60 dní pred skončením platnosti povolenia na prechodný pobyt. Policajný útvar o žiadosti rozhodne najneskôr sedem dní pred skončením platnosti povolenia na prechodný pobyt.
Povolenie na prechodný pobyt sa až do rozhodnutia o žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt považuje za platné.
Cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu, to neplatí, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom.
Zánik povolenia na prechodný pobyt
Povolenie na prechodný pobyt, podľa § 28 zákona, zanikne, ak:
– cudzinec nevstúpi na územie Slovenskej republiky do 180 dní od udelenia povolenia na prechodný pobyt,
– cudzinec písomne oznámi policajnému útvaru skončenie pobytu,
– cudzincovi sa skončila platnosť povolenia na prechodný pobyt,
– cudzincovi bol uložený trest vyhostenia,
– cudzinec bol administratívne vyhostený,
– policajný útvar rozhodol o žiadosti podľa § 24 ods. 5 zákona,
– cudzincovi bolo udelené povolenie na trvalý pobyt,
– cudzinec nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo
– policajný útvar zrušil cudzincovi povolenie na prechodný pobyt.
Zrušenie povolenia na prechodný pobyt
Policajný útvar, podľa § 29 zákona, zruší povolenie na prechodný pobyt, ak:
– pominul účel, na ktorý bolo cudzincovi udelené povolenie na prechodný pobyt,
– zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt,
– cudzinec neodovzdal doklad, že netrpí nákazlivou chorobou, ktorej šírenie je trestné, a doklad preukazujúci, že nebude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky,
– cudzinec sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní;
– zistí, že cudzinec uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na pobyt, alebo
– cudzinec závažným spôsobom alebo opakovane porušil povinnosť uloženú týmto zákonom.
To neplatí, ak by dôsledky zrušenia povolenia na prechodný pobyt boli neprimerané dôvodu zrušenia povolenia na prechodný pobyt najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.
Policajný útvar v rozhodnutí o zrušení povolenia na prechodný pobyt zároveň určí cudzincovi primeranú lehotu na vycestovanie, najdlhšie 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Trvalý pobyt
Povolenie na trvalý pobyt, podľa § 34 zákona, oprávňuje cudzinca zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a na cesty do zahraničia a naspäť na územie Slovenskej republiky v čase, na ktorý mu bolo policajným útvarom udelené povolenie na trvalý pobyt, ak tento zákon neustanovuje inak.
Policajný útvar udelí na základe žiadosti povolenie na trvalý pobyt prvýkrát na päť rokov (tzv. „prvé povolenie“). Po uplynutí piatich rokov udelí policajný útvar na základe ďalšej žiadosti povolenie na trvalý pobyt na neobmedzený čas (tzv. „ďalšie povolenie“).
Prvé povolenie
Policajný útvar môže udeliť, podľa § 35 zákona, prvé povolenie na trvalý pobyt cudzincovi:
– ktorý je manželom občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
– ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti cudzinca, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,
– ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov cudzinca s povolením na trvalý pobyt alebo dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti cudzinca s povolením na trvalý pobyt,
– ktorý je nezaopatreným dieťaťom starším ako 18 rokov cudzinca s povolením na trvalý pobyt alebo
– ak je to v záujme Slovenskej republiky.
Policajný útvar udelí prvé povolenie cudzincovi, ktorý je slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti cudzinca, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo slobodným dieťaťom mladším ako 18 rokov zvereným do osobnej starostlivosti cudzinca s povolením na trvalý pobyt, ak so zlúčením súhlasí aj rodič, ktorému toto dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti a ktorý má právo stretávať sa s týmto dieťaťom.
Žiadosť o udelenie prvého povolenia
Žiadosť o udelenie prvého povolenia podáva cudzinec osobne na zastupiteľskom úrade SR alebo osobne na policajnom útvare.
Žiadosť o udelenie prvého povolenia podáva cudzinec na úradnom tlačive. Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
K žiadosti o udelenie prvého povolenia je cudzinec povinný predložiť:
1. cestovný doklad,
2. tri fotografie z toho istého negatívu alebo zhotovené prístrojom so súčasnou expozíciou viacerými objektívmi s rozmermi 3 x 3,5 cm, zobrazujúce jeho aktuálnu podobu s trojštvrťovým profilom tváre a
3. doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce
– účel trvalého pobytu,
– bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o cudzinca mladšieho ako 15 rokov alebo o cudzinca s povolením na prechodný pobyt,
– finančné zabezpečenie pobytu,
– zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky a
– zabezpečenie ubytovania počas trvalého pobytu.
Cudzinec odovzdá policajnému útvaru doklad potvrdzujúci jeho zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky a doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verejné zdravie, do 30 dní od vstupu alebo od udelenia povolenia na trvalý pobyt.
Zastupiteľský úrad alebo policajný útvar môže vyžiadať od cudzinca doklad nie starší ako 30 dní preukazujúci skutočnosť, že nebude záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.
Finančné zabezpečenie pobytu cudzinec preukáže vo výške minimálnej mzdy na každý mesiac pobytu, najmenej na jeden rok; cudzinec mladší ako 16 rokov v polovičnej výške.
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prvého povolenia do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru; vo zvlášť zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 90 dní.
Ďalšie povolenie
Policajný útvar môže udeliť ďalšie povolenie cudzincovi:
– ktorý má udelené prvé povolenie,
– ktorý
1. má povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, ak jeho predchádzajúci nepretržitý prechodný pobyt trvá najmenej päť rokov bezprostredne pred podaním žiadosti,
2. má povolenie na prechodný pobyt na účel podnikania, ak jeho predchádzajúci nepretržitý prechodný pobyt trvá najmenej päť rokov bezprostredne pred podaním žiadosti,
3. je rodinným príslušníkom cudzinca s povolením na prechodný pobyt a má udelené povolenie na prechodný pobyt najmenej päť rokov bezprostredne pred podaním žiadosti,
4. je manželom cudzinca s povolením na trvalý pobyt a má udelené povolenie na prechodný pobyt najmenej päť rokov bezprostredne pred podaním žiadosti alebo
5. je osamelým rodičom odkázaným na starostlivosť cudzinca s povolením na trvalý pobyt a má udelené povolenie na prechodný pobyt najmenej päť rokov bezprostredne pred podaním žiadosti,
– ktorému zaniklo ďalšie povolenie z dôvodu, že policajný útvar zrušil povolenie na trvalý pobyt, lebo ide o ďalšie povolenie podľa § 38 ods. 1 písm. b) a c) a cudzincovi bol udelený dlhodobý pobyt alebo sa zdržiava šesť rokov mimo územia Slovenskej republiky alebo mu bolo zrušené z dôvodu, že cudzinec podľa § 38 ods. 1 písm. b) a c) sa nepretržite zdržiava mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru 12 po sebe nasledujúcich mesiacov,
– je dieťaťom mladším ako 18 rokov cudzinca s ďalším povolením.
Do doby nepretržitého pobytu podľa predchádzajúceho odseku, druhej odrážky, sa započítava:
– doba nepretržitého zamestnania alebo podnikania alebo do prechodného pobytu rodinného príslušníka; nezapočítava sa však doba zabezpečovania dodávky tovaru alebo služieb alebo dodávanie tohto tovaru, alebo uskutočňovanie montáže na základe obchodnej zmluvy, prípadne uskutočňovania záručných a opravárenských prác,
– polovičná doba štúdia alebo osobitnej činnosti, ktoré bezprostredne predchádzali zamestnaniu alebo podnikaniu, alebo
– doba najviac šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov a najviac desať mesiacov, ak sa cudzinec po oznámení policajnému útvaru zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky.
Žiadosť o udelenie ďalšieho povolenia
Žiadosť o udelenie ďalšieho povolenia podáva cudzinec osobne na úradnom tlačive na policajnom útvare; za cudzinca, ktorý pre bezvládnosť nemôže osobne podať žiadosť, môže podať žiadosť jeho rodinný príslušník. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí. Na podanie žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia sa primerane vzťahujú ustanovenia o žiadosti o prvé povolenie (pozri vyššie). Túto žiadosť môže podať cudzinec najneskôr 60 dní pred skončením platnosti prvého povolenia. Policajný útvar rozhodne o tejto žiadosti do 90 dní od doručenia žiadosti policajnému útvaru.
Prvé povolenie alebo povolenie na prechodný pobyt sa až do doručenia rozhodnutia o žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia považuje za platné.
Rozhodovanie o žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt
Policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti prihliada na:
– verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby Slovenskej republiky, najmä či podnikateľská činnosť cudzinca je prínosom pre hospodárstvo Slovenskej republiky, na situáciu a vývoj na trhu práce a na verejné zdravie,
– záujmy maloletého dieťaťa cudzinca, osobné a rodinné pomery cudzinca, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu,
– mieru integrácie cudzinca do spoločnosti.
Policajný útvar zamietne žiadosť, ak:
– cudzinec je nežiaducou osobou,
– cudzinec nespĺňa podmienky na udelenie povolenia na trvalý pobyt,
– je dôvodné podozrenie, že cudzinec ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok, zdravie alebo práva a slobody iných a na vymedzených územiach aj prírodu,
– je dôvodné podozrenie, že cudzinec uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt, alebo
– manželia nevedú spoločný rodinný život alebo neuzavreli manželstvo podľa osobitného predpisu, ak je účelom žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt zlúčenie rodiny.
Zánik povolenia na trvalý pobyt
Povolenie na trvalý pobyt, podľa § 41 zákona, zanikne, ak:
– cudzinec nevstúpi na územie Slovenskej republiky do 180 dní od udelenia povolenia na trvalý pobyt,
– cudzinec písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru,
– cudzincovi sa skončila platnosť udeleného prvého povolenia a o ďalšie povolenie nepožiadal,
– cudzincovi bol uložený trest vyhostenia,
– cudzinec bol administratívne vyhostený,
– cudzinec nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky,
– ide o ďalšie povolenie podľa § 38 ods. 1 písm. b) a c) a cudzincovi bol udelený dlhodobý pobyt alebo sa zdržiava šesť rokov mimo územia Slovenskej republiky,alebo
– policajný útvar zrušil cudzincovi povolenie na trvalý pobyt.
Zrušenie povolenia na trvalý pobyt
Policajný útvar povolenie na trvalý pobyt, podľa § 42 zákona, zruší, ak:
– zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt,
– cudzinec neodovzdal doklad potvrdzujúci jeho zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky a doklad potvrdzujúci, že netrpí chorobou, ktorá ohrozuje verené zdravie, do 30 dní od vstupu alebo od udelenia povolenia na trvalý pobyt,
– cudzinec sa bez písomného oznámenia policajnému útvaru nepretržite zdržiava v zahraničí dlhšie ako 180 dní,
– zistí, že cudzinec uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt,
– cudzincovi bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na účel zlúčenia rodiny s manželom a jeho manželstvo zaniklo do piatich rokov od udelenia prvého povolenia,
– cudzinec podľa § 38 ods. 1 písm. b) a c) sa nepretržite zdržiava mimo územia Európskeho hospodárskeho priestoru 12 po sebe nasledujúcich mesiacov alebo
– cudzinec úmyselne uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje, predloží falošné alebo pozmenené doklady.
Predchádzajúci odsek neplatí, ak by dôsledky zrušenia povolenia na trvalý pobyt boli neprimerané dôvodu zrušenia povolenia na trvalý pobyt najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život cudzinca.
Policajný útvar v rozhodnutí o zrušení povolenia na trvalý pobyt zároveň určí cudzincovi primeranú lehotu na vycestovanie, najdlhšie 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Tolerovaný pobyt
Tolerovaný pobyt udelí policajný útvar, podľa § 43 zákona, cudzincovi:
– ak je prekážka jeho administratívneho vyhostenia podľa § 58 zákona,
– ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko,
– ak jeho vycestovanie nie je možné a jeho zaistenie nie je účelné alebo
– ktorý je maloletým dieťaťom nájdeným na území Slovenskej republiky,
– ktorý je obeťou trestného činu súvisiaceho s obchodovaním s ľuďmi, ak má najmenej 18 rokov; orgán činný v trestnom konaní alebo osoba poverená ministerstvom vnútra oboznámi cudzinca s možnosťou a podmienkami udelenia tolerovaného pobytu z tohto dôvodu a o právach a povinnostiach, ktoré z neho vyplývajú, alebo
– ak to vyžaduje rešpektovanie jeho súkromného a rodinného života.
Za tolerovaný pobyt sa považuje obdobie výkonu väzby alebo obdobie výkonu trestu odňatia slobody; to neplatí, ak sa cudzinec oprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky. Za tolerovaný pobyt sa považuje aj obdobie od späťvzatia žiadosti o udelenie azylu do uskutočnenia dobrovoľného návratu cudzinca; takémuto cudzincovi prikáže policajný útvar miesto pobytu.
Policajný útvar udelí na žiadosť cudzinca povolenie na tolerovaný pobyt najviac na 180 dní podľa zistených skutočností, ktoré sú dôvodom na jeho udelenie. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
Policajný útvar môže tolerovaný pobyt aj opakovane predĺžiť; pritom je povinný skúmať, či dôvody, pre ktoré bol cudzincovi povolený, naďalej trvajú. Na tento účel je oprávnený od cudzinca vyžadovať preukázanie trvania prekážky vycestovania.
Počas platnosti povolenia na tolerovaný pobyt cudzinec nemôže podnikať a vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, s výnimkou zákazu vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahupre cudzinca, ak jeho vycestovanie nie je možné a nie je dôvod na jeho zaistenie.
Policajný útvar na žiadosť cudzinca, ktorému bol udelený tolerovaný pobyt, ak je prekážka jeho administratívneho vyhostenia, ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, môže po uplynutí troch rokov od udelenia tolerovaného pobytu udeliť povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania.
Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt, cudzinec je povinný, podľa § 44 zákona, túto skutočnosť oznámiť policajnému útvaru najneskôr do 15 dní odo dňa, keď sa o tejto skutočnosti dozvedel.
Policajný útvar zruší povolenie na tolerovaný pobyt a zároveň určí cudzincovi primeranú lehotu na vycestovanie, a to najviac 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ak zistí, že dôvod, pre ktorý bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt, zanikol.
Narodenie cudzinca na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru
Ak sa narodí na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestorucudzinec, ktorého rodič má udelené povolenie na pobyt, môže rodič cudzinca narodeného na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru, podľa § 45 zákona, do 90 dní od narodenia dieťaťa požiadať policajný útvar o udelenie povolenia na pobyt rovnakého druhu.
K žiadosti predloží:
– cestovný doklad dieťaťa alebo vlastný cestovný doklad, v ktorom je dieťa zapísané,
– rodný list dieťaťa,
– tri fotografie dieťaťa,
– doklad o zdravotnom poistení a doklad o finančnom zabezpečení pobytu dieťaťa,
– doklad o zabezpečení ubytovania.
Ak rodič za cudzinca narodeného na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru nepožiada o udelenie povolenia na pobyt, zabezpečí jeho vycestovanie v lehote 90 dní.
Do rozhodnutia o žiadosti sa pobyt cudzinca narodeného na území Slovenskej republiky alebo iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru považuje za povolený.
Správne poplatky
(položka 24 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v platnom znení):
– Žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt cudzincovi na účel
1. podnikania 7 000 Sk
2. zamestnania 5 000 Sk
3. sezónneho zamestnania 1 000 Sk
4. štúdia a osobitnej činnosti 3 000 Sk
5. zlúčenia rodiny 4 000 Sk
6. plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl 2 000 Sk
– Žiadosť o udelenie prvého povolenia na trvalý pobyt 5 000 Sk
– Žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt cudzincovi na účel
1. podnikania 4 000 Sk
2. zamestnania 3 000 Sk
3. sezónneho zamestnania 500 Sk
4. štúdia a osobitnej činnosti 1 000 Sk
5. zlúčenia rodiny 2 000 Sk
6. plnenia služobných povinností civilnými zložkami ozbrojených síl 1 000 Sk
– Žiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt na neobmedzený čas 5 000 Sk
– Vydanie dokladu o pobyte 150 Sk
– Vydanie dokladu o pobyte ako náhrada za stratený, zničený, poškodený alebo odcudzený doklad 200 Sk
– Žiadosť o udelenie tolerovaného pobytu 3 000 Sk
– Žiadosť o predĺženie tolerovaného pobytu 1 000 Sk
– Potvrdenie o pobyte cudzinca na území Slovenskej republiky 100 Sk
– Vydanie cudzineckého pasu cudzincovi 1 000 Sk
– Vydanie cudzineckého pasu cudzincovi od 5 do 15 rokov 400 Sk
– Vydanie cudzineckého pasu cudzincovi mladšiemu ako 5 rokov 250 Sk
Splnomocnenie
1. Správny orgán môže od vybratia poplatku podľa tejto položky upustiť alebo poplatok znížiť z humanitného dôvodu alebo z dôvodu vzájomnosti.
2. Správny orgán môže vybrať poplatok podľa písmena h) tejto položky až do výšky štvornásobku sadzby, ak sa vydáva doklad o povolení na pobyt pre cudzinca na území Slovenskej republiky po druhýkrát, prípadne viackrát do jedného roka od vydania predošlého dokladu.
Pobyt občanov z Európskej únie a ich rodinných príslušníkov
Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie vznikol pre občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov osobitný právny režim.
Problematika vstupu cudzincov na územie SR je upravená v § 45a, 45b, 45c, 45d a 45e zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov v platnom znení (ďalej len zákon).
Pobyt občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý sa mieni zdržiavať na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace, sa podľa § 45a zákona, považuje za pobyt na základe prvého povolenia, ak:
– je zamestnaný,
– podniká,
– študuje na škole v Slovenskej republike a má finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu a zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky,
– má finančné prostriedky na zabezpečenie pobytu a zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky alebo
– je u neho predpoklad, že sa zamestná.
Občan Európskeho hospodárskeho priestoru môže požiadať o registráciu prvého povolenia. Žiadosť o registráciu prvého povolenia sa podáva na úradnom tlačive osobne na policajnom útvare. K žiadosti o registráciu prvého povolenia je občan Európskeho hospodárskeho priestoru povinný predložiť cestovný doklad. Ak cestovný doklad k žiadosti nepredloží alebo je nežiaducou osobou, policajný útvar žiadosť o registráciu prvého povolenia neprijme.
Policajný útvar vydá v deň podania žiadosti o registráciu prvého povolenia potvrdenie o registrácii prvého povolenia, v ktorom uvedie meno, priezvisko a bydlisko registrovanej osoby a dátum registrácie.
Pobyt občana Európskeho hospodárskeho priestoru na základe prvého povolenia zanikne, ak:
– písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru,
– bol administratívne vyhostený alebo
– nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky.
Pobyt na základe prvého povolenia má občan Európskeho hospodárskeho priestoru zachovaný aj vtedy, ak:
– dôvodom skončenia jeho pracovnoprávneho vzťahu bola choroba z povolania alebo pracovný úraz alebo ak pre úraz alebo chorobu nemôže dočasne podnikať,
– je nedobrovoľne nezamestnaný a
1. bol zamestnaný viac ako jeden rok a zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie,
2. skončil mu pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú, a to kratšiu ako jeden rok alebo mu skončil pracovný pomer počas prvých 12 mesiacov a zaevidoval sa ako uchádzač o zamestnanie alebo
3. nastúpil na odborné vzdelávanie,
– je dobrovoľne nezamestnaný a nastúpil na odborné vzdelávanie, ktoré súvisí s predchádzajúcim zamestnaním.
Policajný útvar, podľa § 45b zákona, udelí prvé povolenie cudzincovi, ktorý nie je občanom Európskeho hospodárskeho priestoru a ktorý sa mieni zdržiavať na území Slovenskej republiky dlhšie ako tri mesiace, ak:
– je rodinným príslušníkom občana Európskeho hospodárskeho priestoru a
– nie je záťažou pre systém zdravotného zabezpečenia a sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.
Rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru je:
– manžel a jeho dieťa mladšie ako 21 rokov alebo jeho nezaopatrené dieťa,
– dieťa mladšie ako 21 rokov alebo nezaopatrené dieťa,
– príbuzný v priamom rade, ktorý je od neho závislý,
– príbuzný manžela v priamom rade, ktorý je od neho závislý,
– iný rodinný príslušník, ktorý je od neho závislý, alebo člen jeho domácnosti.
K žiadosti o udelenie prvého povolenia je zvýhodnený cudzinec povinný predložiť cestovný doklad; ak cestovný doklad k žiadosti nepredloží, policajný útvar žiadosť o udelenie prvého povolenia neprijme.
K žiadosti o udelenie prvého povolenia zvýhodnený cudzinec priloží:
– tri fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm,
– doklad potvrdzujúci, že je rodinným príslušníkom občana Európskeho hospodárskeho priestoru s pobytom na území Slovenskej republiky,
– doklad alebo čestné vyhlásenie s odôvodnením potvrdzujúce, že je závislým príbuzným alebo členom domácnosti; to neplatí, ak ide o manžela občana Európskeho hospodárskeho priestoru a jeho dieťa mladšie ako 21 rokov alebo nezaopatrené dieťa, alebo dieťa občana Európskeho hospodárskeho priestoru mladšie ako 21 rokov alebo nezaopatrené dieťa,
– čestné vyhlásenie o tom, že nebude záťažou pre systém zdravotného zabezpečenia a sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky.
Orgán, ktorý žiadosť prijal, vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti o udelenie prvého povolenia potvrdenie o jej prijatí. Policajný útvar rozhodne o žiadosti do 90 dní odo dňa jej doručenia policajnému útvaru.
Policajný útvar žiadosť o udelenie prvého povolenia zvýhodneného cudzinca zamietne, ak:
– nie sú splnené podmienky podľa § 45b ods. 1 zákona,
– je dôvodné podozrenie, že počas svojho pobytu ohrozí bezpečnosť štátu alebo závažným spôsobom verejný poriadok, alebo verejné zdravie, alebo
– je žiadateľ nežiaducou osobu alebo je dôvodné podozrenie, že uzavrel manželstvo s cieľom získať povolenie na trvalý pobyt.
Povolenie na trvalý pobyt zvýhodneného cudzinca zanikne, ak:
– písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru,
– bol administratívne vyhostený alebo
– nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky.
Policajný útvar povolenie na trvalý pobyt zvýhodneného cudzinca zruší, ak:
– zanikne pobyt občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorého je zvýhodnený cudzinec rodinným príslušníkom,
– zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prvého povolenia; to neplatí, ak ide o ohrozenie verejného zdravia alebo
– zistí, že uzavrel manželstvo s cieľom získať prvé povolenie.
Policajný útvar nezruší povolenie na trvalý pobyt zvýhodneného cudzinca, ak by dôsledky zrušenia povolenia boli neprimerané dôvodu zrušenia prvého povolenia, najmä s ohľadom na súkromný a rodinný život zvýhodneného cudzinca.
Pobyt občana Európskeho hospodárskeho priestoru sa považuje za pobyt na základe ďalšieho povolenia, ak občan Európskeho hospodárskeho priestoru:
– má najmenej päť rokov nepretržitý pobyt,
– má najmenej tri roky nepretržitý pobyt, ktorý sa považuje za pobyt na základe prvého povolenia, a počas tohto pobytu bol zamestnaný alebo podnikal najmenej 12 mesiacov a splnil podmienky nároku na starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok; podmienka nepretržitého pobytu sa nevyžaduje, ak ide o občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky alebo ktorý je manželom cudzinca, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky v dôsledku uzavretia manželstva s týmto cudzincom,
– má viac ako dva roky nepretržitý pobyt, ktorý sa považuje za pobyt na základe prvého povolenia, a dôvodom skončenia jeho pracovnoprávneho vzťahu alebo podnikania bola trvalá neschopnosť pracovať alebo podnikať; podmienka nepretržitého pobytu sa nevyžaduje, ak občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru v priebehu pobytu vznikol nárok na invalidný dôchodok v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania alebo ak ide o občana Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý je manželom občana Slovenskej republiky alebo ktorý je manželom cudzinca, ktorý stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky v dôsledku uzavretia manželstva s týmto cudzincom,
– je zamestnaný alebo podniká na území iného štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a aspoň raz týždenne sa vracia na územie Slovenskej republiky, pričom na území Slovenskej republiky sa predtým nepretržite zdržiaval a súčasne bol zamestnaný najmenej tri roky,
– je rodinným príslušníkom občana Európskeho hospodárskeho priestoru, s ktorým sa zdržiaval na území Slovenskej republiky a ktorý získal právo trvalého pobytu podľa predchádzajúcich troch bodov alebo
– je pozostalým po občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru, s ktorým sa zdržiaval na území Slovenskej republiky a ktorý na území Slovenskej republiky bol zamestnaný alebo podnikal
1. nepretržite najmenej dva roky pred úmrtím,
2. ak k úmrtiu tohto občana došlo v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania alebo
3. stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky v dôsledku uzavretia manželstva s týmto občanom.
Občan Európskeho hospodárskeho priestoru môže požiadať o registráciu ďalšieho povolenia. Žiadosť o registráciu ďalšieho povolenia sa podáva na úradnom tlačive osobne na policajnom útvare. K žiadosti o registráciu ďalšieho povolenia občan Európskeho hospodárskeho priestoru predloží cestovný doklad a priloží doklad potvrdzujúci splnenie podmienok podľa predchádzajúceho odsekua tri fotografie podľa vyššie uvedeného. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
Ak sa žiadosti o registráciu ďalšieho povolenia vyhovie, žiadateľovi sa vydá iba doklad o pobyte.
Pobyt na základe ďalšieho povolenia občana Európskeho hospodárskeho priestoru zanikne z dôvodu, že:
– písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru,
– bol administratívne vyhostený,
– nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo
– sa na území Slovenskej republiky nezdržiava dva po sebe nasledujúce roky.
Policajný útvar udelí, podľa § 45d zákona, zvýhodnenému cudzincovi ďalšie povolenie, ak jeho predchádzajúci nepretržitý pobyt trvá najmenej päť rokov alebo ak sa zdržiava na území Slovenskej republiky ako rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru.
Zvýhodnený cudzinec môže požiadať o ďalšie povolenie najneskôr 60 dní pred skončením platnosti prvého povolenia predložením úradného tlačiva. K žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia predloží cestovný doklad, priloží doklad potvrdzujúci dobu pobytu a tri fotografie. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia do 90 dní od podania žiadosti.
Ak sa žiadosti o udelenie ďalšieho povolenia vyhovie, rozhodnutie sa nevydáva.
Ďalšie povolenie zvýhodneného cudzinca zanikne z dôvodu, že:
– písomne oznámi skončenie pobytu policajnému útvaru,
– bol administratívne vyhostený,
– nadobudol štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo
– sa na území Slovenskej republiky nezdržiava dva po sebe nasledujúce roky.
Do doby nepretržitého pobytu, podľa § 45c a 45d zákona, sa započítava čas zdržiavania sa občana Európskeho hospodárskeho priestoru alebo zvýhodneného cudzinca v zahraničí v trvaní 6 mesiacov v roku alebo 12 po sebe nasledujúcich mesiacov zo závažných dôvodov a výkon vojenskej služby.
Doklady pre cudzincov
Doklad o pobyte
Policajný útvar vystaví cudzincovi doklad o pobyte do 60 dní od rozhodnutia o udelení povolenia na pobyt alebo od hlásenia pobytu alebo od podania žiadosti. Policajný útvar vydá žiadateľovi v deň podania žiadosti potvrdenie o jej prijatí.
Cudzincovi, ktorému bolo udelené povolenie na prechodný pobyt, vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa času povoleného pobytu najviac na päť rokov. Platnosť dokladu o pobyte sa však musí skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu cudzinca.
Cudzincovi, ktorému bolo udelené prvé povolenie na pobyt, vystaví policajný útvar doklad o pobyte s platnosťou najviac na päť rokov. Platnosť dokladu o pobyte sa však musí skončiť najmenej 90 dní pred skončením platnosti cestovného dokladu cudzinca. Ak ide o ďalšie povolenie, vystaví policajný útvar doklad o pobyte s platnosťou na desať rokov.
Občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru vystaví policajný útvar na požiadanie po predložení úradného tlačiva doklad o pobyte s platnosťou najviac na päť rokov, ak sa zaregistroval na policajnom útvare. Ak ide o ďalšie povolenie, vystaví policajný útvar doklad o pobyte s platnosťou na desať rokov.
Zvýhodnenému cudzincovi, ktorému bolo udelené povolenie na pobyt, vystaví policajný útvar doklad o pobyte, v ktorom policajný útvar uvedie názov rodinný príslušník občana Európskeho hospodárskeho priestoru, a to s platnosťou podľa vyššie uvedeného odseku.
Doklad o pobyte obsahuje meno, priezvisko, rodné číslo, adresu pobytu cudzinca na území Slovenskej republiky, miesto a dátum vydania dokladu o pobyte, dátum skončenia platnosti dokladu o pobyte, druh pobytu, zobrazenie podoby tváre a strojovo čitateľné údaje, ktoré sú číselným vyjadrením vybraných údajov v strojovo čitateľnej zóne. Doklad o pobyte môže obsahovať dátum a miesto narodenia, štátnu príslušnosť, pohlavie a zobrazenie podpisu jeho držiteľa. Doklad o pobyte neobsahuje podpis, ak cudzinec nie je spôsobilý sa podpísať.
Cudzinec, ktorý má udelené ďalšie povolenie, a cudzinec, ktorému bolo udelené prvé povolenie na pobyt, ktorému bol udelený azyl, občan Európskeho hospodárskeho priestoru a zvýhodnený cudzinec požiadajú o vystavenie nového dokladu najneskôr 60 dní pred skončením platnosti dokladu o pobyte.
Ak bol cudzincovi vydaný matričný doklad Slovenskej republiky, policajný útvar uvedie v doklade o pobyte meno a priezvisko v tvare uvedenom v tomto matričnom doklade, inak sa meno a priezvisko a ostatné mená a priezviská cudzinca uvedú podľa tvaru uvedeného latinkou v cestovnom doklade.
Ak zanikne cudzincovi alebo občanovi Európskeho hospodárskeho priestoru povolenie na pobyt, vykoná policajný útvar opatrenie na zabránenie zneužitia dokladu o pobyte a ak je to možné, doklad znehodnotí.
Cudzinecký pas
Cudzinecký pas je, podľa § 47 zákona, doklad oprávňujúci cudzinca na vycestovanie. Ak ide o cudzinca, o ktorom sa rozhodlo, že bude administratívne vyhostený alebo ktorému bol uložený trest vyhostenia, je cudzinecký pas tiež dokladom oprávňujúcim cudzinca na vycestovanie zo Slovenskej republiky a na návrat do Slovenskej republiky. Cudzinecký pas vydá policajný útvar cudzincovi, ktorý nemá vlastný cestovný doklad a ktorý nemožno zabezpečiť ani prostredníctvom zastupiteľského úradu štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, a:
– ktorému bolo udelené povolenie na tolerovaný pobyt,
– o ktorom sa rozhodlo, že bude administratívne vyhostený alebo ktorému bol uložený trest vyhostenia,
– ktorý sa narodil na území Slovenskej republiky alebo
– ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
Platnosť cudzineckého pasu policajný útvar určí na nevyhnutný čas, najdlhšie na jeden rok. Platnosť cudzineckého pasu môže policajný útvar opakovane predĺžiť.
Územnú platnosť cudzineckého pasu určí policajný útvar podľa účelu, na ktorý ho vydal.
Policajný útvar vydaný cudzinecký pas odníme, ak pominuli dôvody na jeho vydanie.
Cestovný doklad cudzinca
Cestovný doklad cudzinca, ktorý sa vydáva osobe bez štátnej príslušnosti, ktorej bolo udelené povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, a osobe, ktorej bol udelený azyl na území Slovenskej republiky, upravuje osobitný predpis.
Autor: JUDr. Mária Padalová
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies