JUDr. Ján Zimmermann
Úvod
Spoluvlastníctvo k spoločným častiam, spoločným zariadeniam a pozemku (priľahlému aj zastavanému) upínajúce sa akcesoricky na vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru, upravené zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZVBNP“) je z mnohých dôvodov špecifické a osobité. Možno konštatovať, že nie je v zásade podielovým spoluvlastníctvom rovnakým s úpravou v Občianskom zákonníku.
Jednou z výrazných osobitostí je skutočnosť, že spoluvlastníctvo musí byť v prípade bytových domov povinne spravované zákonom stanoveným osobitým subjektom. ZVBNP zakotvil ustanovením § 6inštitút povinnej správy bytového domu, pričom demonštratívne sú vymedzené hlavné okruhy činností spadajúcich pod pojem „správa bytového domu“. Povinná správa sa týka len bytových domov.
Zákon stanovuje dva spôsoby, resp. dve formy správy bytového domu:
- spoločenstvom vlastníkov (na základe zmluvy o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome),
- správcom (na základe zmluvy o výkone správy).
Na výkon správy môže byť pod sankciou neplatnosti zmluvy dohodnutá len jedna z uvedených dvoch foriem a zároveň správu jedného bytového domu môže vykonávať len jedno spoločenstvo alebo len jeden správca. Účinnosť každej ďalšej nasledujúcej formy správy však musí byť stanovená až po ukončení účinnosti predošlej formy správy.
1. Povinnosť pristúpenia k zmluve o správe bytového domu
Už v štádiu vyhotovovania zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru (ďalej aj „zmluva o prevode“) je potenciálny budúci vlastník bytu alebo nebytového priestoru oboznamovaný s otázkami správy bytového domu.
Každý nadobúdateľ bytu a nebytového priestoru (osoba, ktorá zamýšľa nadobudnúť byt alebo nebytový priestor do vlastníctva) v bytovom dome v súlade s § 5 ods. 1 písm. h) ZVBNP je povinný vyhlásiť, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome (ďalej aj „zmluva o spoločenstve“) alebo k zmluve o výkone správy.
Vyhlásenie sa realizuje v samotnom znení zmluvy o prevode. Z dikcie ustanovenia § 5 ods. 1 ZVBNP je zrejmé, že predmetné vyhlásenie nadobúdateľa je podstatnou náležitosťou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru. V prípade absencie takéhoto vyhlásenia je možné považovať zmluvu za neplatnú a príslušná správa katastra nemusí takúto zmluvu do katastra zapísať, pretože nespĺňa podstatné náležitosti predpísané ZVBNP.
V súlade s princípom neprerušiteľnosti (kontinuity) výkonu správy v bytovom dome (t. j. nemôže dôjsť počas existencie bytového domu k momentu, kedy by nebola vykonávaná správa v plnom rozsahu), však aj bez ohľadu na uvedené vyhlásenie, priamo ex lege (na základe ustanovení § 7a ods. 1 a § 8a ods. 7 ZVBNP) vstupuje nadobúdateľ bytu alebo nebytového priestoru do právneho postavenia jeho prevodcu vyplývajúceho zo zmluvy o spoločenstve alebo zo zmluvy o výkone správy, a teda priamo zo zákona prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome prechádzajú na nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spoločenstve alebo zo zmluvy o výkone správy.
V prípade, ak vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nadobudol byt alebo nebytový priestor v dome na základe zmluvy o vstavbe alebo nadstavbe domu, je taký vlastník povinný v zmysle § 7a ods. 2 druhá veta ZVBNP pristúpiť k zmluve o spoločenstve a k zmluve o výkone správy.
Nového vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome ex lege zaväzujú aj všetky právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku vykonané pred prevodom alebo prechodom vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.
V prípade výkonu správy domu spoločenstvom môže spoločenstvo (po schválení zhromaždením) vydať stanovy, ktorými môže upraviť vnútornú organizáciu spoločenstva, a podrobnejšie sa upravia niektoré veci obsiahnuté v zmluve o spoločenstve. V zmysle ZVBNP nie je dôležité vo vyhlásení o pristúpení k zmluve o spoločenstve výslovne pristúpiť aj k stanovám. V minulosti – do účinnosti novely ZVBNP č. 268/2007 Z. z. – bola výhodou existencie stanov spoločenstva väčšia flexibilita ustanovení stanov – zmeny v stanovách mohli podliehať ľahšie častejším zmenám ako ustanovenia zmluvy o výkone správy (na zmenu stanov postačovala nadpolovičná väčšina vlastníkov, ale na zmenu zmluvy bola potrebná 2/3 väčšina všetkých vlastníkov v dome). Pri súčasnej právnej úprave sa existencia samostatných stanov spoločenstva (oddelene od zmluvy o spoločenstve) nejaví ako účelná.
2. Správa iných ako bytových domov
Tak ako bolo uvedené už aj vyššie, povinná správa domu sa netýka iných ako bytových domov. Z uvedeného vyplýva aj objektívna nerealizovateľnosť vyhlásenia o pristúpení k zmluve o spoločenstve alebo k zmluve o výkone správy nadobúdateľom bytu alebo nebytového priestoru.
Odlišnosť medzi bytovými domami a inými ako bytovými domami vyplýva z aktuálne platného zákonného vymedzenia pojmu bytového domu. Z úpravy pojmu bytový dom následne v súlade s ďalšími ustanoveniami ZVBNP vyplýva obmedzenie rozsahu domov, v ktorých je povinne vykonávaná správa, hoci aj majúcich spoločné časti a spoločné zariadenia, spoločný pozemok a príslušenstvo. Z uvedeného vyplýva aj vylúčenie možnosti vykonávať správu iných ako bytových domov. Komplikujú sa tak predovšetkým aj také závažné aspekty správy domu, ako je údržba domu či nakladanie s fondom prevádzky, údržby a opráv (ďalej aj „fond“).
Bytovým domom sa na účely ZVBNP rozumie budova, v ktorej je viac ako polovica podlahovej plochy určená na bývanie a má viac ako tri byty a v ktorej byty a nebytové priestory sú za podmienok ustanovených v ZVBNP vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov a spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu sú súčasne v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Teda o určení skutočnosti, či je dom bytovým domom alebo iným ako bytovým domom, sa rozhoduje podľa charakteru nadpolovičnej časti podlahovej plochy domu (danosť určenia na bývanie).
Aj keď to nie je zrozumiteľné a právne teoreticky ani prakticky odôvodniteľné, prečo by mali vlastníci bytov a nebytových priestorov v iných ako bytových domoch byť zákonne obmedzení ohľadom voľby spôsobu vykonávania správy svojho domu v súlade s ustanoveniami § 24 a § 32c ZVBNP, iné ako bytové domy nie je možné spravovať formou spoločenstva ani formou správcu. Tieto budovy je možné spravovať výlučne spôsobom iným ako na základe ZVBNP (možnosti spravovania sú rozobraté v bode 2.2.)
2.1. Zánik výkonu správy
V zmysle § 32c ZVBNP – „Prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. júla 2007“ – spoločenstvá, ktoré vznikli podľa predpisov platných do účinnosti zákona č. 268/2007 Z. z. v budovách, ktoré nie sú bytovými domami, sa prestali považovať za spoločenstvá podľa ZVBNP a zanikli.
K zániku spoločenstva, resp. výkonu správy v dome môže tiež dôjsť v určitých prípadoch ešte aj v súčasnosti, a to najmä z dôvodu zmeny pomeru súčtu podlahových plôch bytov a nebytových priestorov v dome. V prípade, ak pri prekvalifikovaní nebytového priestoru na byt v inom ako bytovom dome sa zvýši podlahová plocha bytov v dome (podlahová plocha určená na bývanie) nad jednu polovicu celkovej podlahovej plochy v budove, vzniká automaticky povinnosť výkonu správy domu v zmysle § 6 a nasl. ZVBNP. Je však len málo zdrojov, z ktorých sa dá zistiť, že niekto v dome má vykonať potrebné kroky na začatie vykonávania správy. Obdobné platí obrátene pre bytové domy, pričom predseda spoločenstva či správca sa o skutočnosti, že už nie je oprávnený vykonávať jeho funkciu a nakladať s fondom prevádzky, údržby a opráv, má možnosť dozvedieť len z oznámenia vykonaného mu stavebným úradom v stavebnom konaní (spravidla sa vykonáva) alebo ak je taká oznamovacia povinnosť stanovená v zmluve o spoločenstve alebo v zmluve o výkone správy a dotyčný vlastník si ju aj splní.
2.2. Možnosti ďalšej správy iného ako bytového domu
Aj po zániku spoločenstiev a ukončení činnosti správcov v iných ako bytových domoch ostáva vlastníkom v dome k dispozícii fond prevádzky, údržby a opráv. Rovnako im ostáva aj povinnosť prispievať do fondu.
Aj keď to nie je v zákone explicitne uvedené, s fondom prevádzky, údržby a opráv zásadne nakladá, a teda ho používa na účely stanovené zákonom, len subjekt vykonávajúci správu. Pri neexistencii spoločenstiev alebo výkonu správy iného ako bytového domu správcom je dôležitou a až priam pre existenciu iného ako bytového domu nevyhnutnou odpoveď na otázku, ako sa bude ďalej vykonávať správa tohto iného ako bytového domu a najmä, kto a ako bude nakladať s fondom.
Odpoveď na otázku, ako s fondom nakladať, je pomerne jednoduchá, celkom konkrétnu odpoveď dáva ustanovenie § 14 a § 10 ZVBNP. Komplikovanejšia je už odpoveď na otázku, kto bude s fondom nakladať, keďže vlastníci, hoci majúci k dispozícii fond, nemajú ex lege osobu, ktorá by ich mala zastupovať vo vzťahu k tretím osobám.
2.1.1. Ak by sme vychádzali z úpravy spoluvlastníctva v Občianskom zákonníku (ako v lex generalis), dospeli by sme k záveru, že v niektorých záležitostiach môže na základe takéhoto rozhodnutia vlastníkov a aj bez jeho existencie zastúpiť vlastníkov ktorýkoľvek vlastník v dome (napr. podanie žaloby proti osobe poškodzujúcej spoluvlastníctvo; k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 80/02). Na iné záležitosti by si mali vlastníci spomedzi seba určiť osobu, ktorá ich bude zastupovať. Je však otázne, ako by sa k splnomocneniu len niektorými vlastníkmi (napr. nadpolovičnou väčšinou vlastníkov v dome prítomných na schôdzi) na nakladanie s fondom postavili tretie osoby, napríklad banka pri dispozícii s účtom alebo napríklad podnikatelia vykonávajúci stavebné opravy domu.
2.1.2. Vlastníci sa v zmysle § 14 ZVBNP môžu rozhodnúť o zabezpečení spravovania iného ako bytového domu na základe osobitnej zmluvy – napr. príkaznej zmluvy uzavretej so subjektom oprávneným na výkon správy cudzieho majetku, t. j. majetku vlastníkov v dome, ktorý v tomto prípade predstavuje fond prevádzky, údržby a opráv (ďalej aj „iný subjekt vykonávajúci správu domu“). Takéto rozhodnutie zaväzuje každého vlastníka v dome, keďže v súlade s § 14 rozhoduje každý vlastník v dome ako spoluvlastník o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch, príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Je potrebné podotknúť, že uvedené rozhodnutie vlastníkov môže byť prijaté vzhľadom na nemožnosť zvolať schôdzu, resp. zhromaždenie subjektom vykonávajúcim správu, vlastníkmi len na schôdzi, ktorú zvolala štvrtina vlastníkov. Na samotnej schôdzi postačuje pre platné rozhodnutie nadpolovičná väčšina hlasov prítomných vlastníkov.
2.1.3. V praxi dosť nereálnou alternatívou je založenie právnickej osoby (obdoby spoločenstva) vlastníkmi v dome, keďže na to by bolo potrebné rozhodnutie všetkých vlastníkov v dome a tiež aj ich podpis na zakladateľskej zmluve (podľa Obch. Z.) alebo písomnej zmluve o založení tejto právnickej osoby (podľa OZ).
2.1.4. Spravovanie domu, ktorý nie je bytovým domom, je možné (aj keď dosť náročné) ešte aj na základe jednotlivých rozhodnutí vlastníkov v dome, ktorí v súlade s § 14 na schôdzi vlastníkov rozhodnú ad hoc o každom ich jednotlivom úkone týkajúcom sa správy. Keďže tieto rozhodnutia nemá kto vykonať, je možné, aby vlastníci vykonávali správu domu tak, že splnomocnia určitú osobu na nakladanie s fondom prevádzky, údržby a opráv či už v konkrétnom prípade, alebo určitým spôsobom aj pre dlhšie obdobie. Splnomocnenec by mohol zastupovať vlastníkov na základe splnomocnenia alebo na základe rozhodnutia vlastníkov. V takýchto prípadoch, pokiaľ by na to nebol splnomocnený niektorý z vlastníkov, malo by ísť spravidla o osoby vykonávajúce správu majetku.
3. Trvanie zmlúv o správe bytového domu
3.1. Trvanie zmluvy o spoločenstve
Zmluva o spoločenstve je uzatváraná na neurčitý čas, pričom je ex lege nevypovedateľná. Jedinou možnosťou zániku zmluvy o spoločenstve z vôle vlastníkov (ak neberieme do úvahy zánik bytového domu) je zmena spôsobu výkonu správy bytového domu.
Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o spoločenstve, pričom záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich splnením.
3.2. Trvanie zmluvy o výkone správy
Zmluva o výkone správy sa uzatvára so správcom tiež na neurčitý čas.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome môžu vypovedať zmluvu o výkone správy len na základe rozhodnutia nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov. Zákonná výpovedná lehota je tri mesiace, avšak zmluvné strany sa v zmluve o výkone správy môžu dohodnúť aj inak. Výpovedná lehota začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.
Osobitne upravuje ZVBNP s ohľadom na princíp neprerušiteľnosti výkonu správy a ochrany vlastníkov v dome vypovedanie zmluvy o výkone správy správcom. Ak správca vypovedal zmluvu o výkone správy, nemôže ukončiť výkon správy, pokiaľ nedôjde k splneniu jednej z podmienok:
- ku dňu skončenia výpovednej lehoty je uzavretá zmluva o výkone správy s iným správcom alebo
- je založené spoločenstvo, ktoré bude daný bytový dom spravovať.
Ak nebude môcť správca ukončiť výkon správy, je správca povinný po dobu jedného roka od uplynutia výpovednej lehoty vykonávať správu naďalej podľa ustanovení vypovedanej zmluvy o výkone správy.
Pokiaľ v lehote jedného roka od uplynutia výpovednej lehoty nebudú mať vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvorenú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo si nezaložia spoločenstvo, vzniká spoločenstvo zo zákona. Na spoločenstvo prechádzajú všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmlúv uvedených v § 8a ods. 3 ZVBNP (t. j. zo zmlúv, ktoré súvisia so správou domu a zároveň boli uzatvorené v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a zo zmlúv uzavretých na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov).
Prevodom alebo prechodom bytu alebo nebytového priestoru v dome na nového vlastníka odstupuje doterajší vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome od zmluvy o výkone správy; záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú až ich usporiadaním.
4. Kontrola výkonu správy vlastníkmi
4.1. Kontrola činnosti subjektov vykonávajúcich správu vlastníkmi v bytovom dome
Subjekty vykonávajúce správu bytových domov musia hospodáriť v súlade so záujmami a na základe pokynov vlastníkov v dome.
Okrem výslovného stanovenia mnohých povinností pre subjekty vykonávajúce správu bytového domu, plnenie ktorých majú vlastníci bytov a nebytových priestorov právo požadovať od týchto subjektov, stanovuje ZVBNP v § 11 ods. 6právo vlastníkov nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv.
Toto právo „kontroly“ korešponduje najmä s právami a povinnosťami vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome a subjektov vykonávajúcich správu:
- právom a povinnosťou zúčastňovať sa na správe domu hlasovaním (§ 14 ods. 1 ZVBNP),
- povinnosti prispievať do fondu, nakladať s fondom a správne účtovať o fonde (§ 10 ZVBNP),
- povinnosťou správcu a spoločenstva predložiť vlastníkom správu o svojej činnosti a vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv (§ 8a ods. 2 ZVBNP),
- povinnosťou správcu umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv [§ 8b ods. 2 písmeno f) ZVBNP],
- oprávneniami zhromaždenia týkajúcimi sa finančných vzťahov v rámci spoločenstva a vzťahov spoločenstva s tretími osobami (§ 7c ods. 8 ZVBNP).
Keďže zákon nestanovuje presné podmienky využitia práva vlastníka nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv, musí vlastník aj správca pristupovať k tomuto právu aj povinnosti v súlade s dobrými mravmi. Výklad pojmu dobré mravy závisí výsostne od konkrétneho prípadu (napr. vlastník by nemal žiadať nahliadanie v nočných hodinách a správca by nemal určovať nahliadanie napr. len jeden deň v týždni, lebo len vtedy má „stránkové hodiny“). Nemožno tiež po vlastníkovi požadovať, aby nahliadal len v správcom určenom čase, čas a dĺžka využitia tohto práva musí byť výsledkom dohody oboch strán. V prípade neplnenia si tejto povinnosti správcom je vlastník oprávnený správcu na splnenie si tejto povinnosti vyzvať a sám (v súlade s dobrými mravmi) určiť termín splnenia povinnosti správcu (v súlade s § 563 OZ), lebo termín splnenia povinnosti správcu nie je v ZVBNP určený. Mnohí správcovia, aj keď im to nestanovuje žiadna právna norma, vystavia nahliadajúcemu vlastníkovi fotokópie listín, aby ich vlastník výkonom svojho práva nezdržoval.
4.2. Správa o činnosti subjektu vykonávajúceho správu a vyúčtovanie použitia fondu
Každý správca, ako aj každé spoločenstvo sú v zmysle § 8a ods. 2 a § 7b ods. 3 ZVBNPpovinní predkladať každoročnú správu o činnosti za predošlý rok, ako aj každoročné vyúčtovanie použitia fondu a úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Správu, ako aj vyúčtovanie sú správca a spoločenstvo povinní predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka. Správa musí obsahovať najmä informácie o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu.
Taktiež, ak správca alebo spoločenstvo končia svoju činnosť, sú povinní 30 dní pred jej skončením, najneskôr však v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa domu a následne odovzdať všetky písomné materiály, ktoré súvisia so správou domu, vrátane vyúčtovania použitia fondu a úhrad za plnenia. Zostatok majetku vlastníkov na účtoch v banke je spoločenstvo končiace svoju činnosť povinné previesť na nový účet domu zriadený v banke novým správcom a správca končiaci svoju činnosť je predmetný zostatok povinný previesť na nový účet domu zriadený v banke novým správcom alebo spoločenstvom.
Predmetom a obsahom správy musí byť (okrem iných významných skutočností súvisiacich so správou bytového domu) najmä:
- finančné hospodárenie s prostriedkami konkrétneho bytového domu, t. j. najmä rozpis výdavkov a príjmov, spôsob tvorby fondu, spôsob a výška úhrad za plnenia,
- stav spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, t. j. správa by mala obsahovať najmä informácie o stave strechy, múrov, fasády, vnútorných priestorov, základov, kotolní, výťahov, spoločných priestorov ako kočikární, mangľovní, práčovní, bleskozvodov, prípojok a vedeniach médií, protipožiarnych zariadení. Tieto informácie sú nevyhnutné najmä pre rozhodovanie vlastníkov o ďalšom pláne hospodárenia v bytovom dome, o výške príspevkov do fondu a v neposlednom rade pre kontrolu kvality vykonania úloh, ktoré vlastníci stanovili subjektu vykonávajúcemu správu. V prípade výkonu správy bytového domu správcom je presnejšie určenie rozsahu a obsahu správy o činnosti správcu na základe § 8a ods. 1 písm. f) ZVBNP obsahovou náležitosťou zmluvy o výkone správy.
Na prvý pohľad sa môže javiť, že dochádza k prekrývaniu sa niektorých častí obsahu správy a vyúčtovania, najmä v časti správy o finančnom hospodárení bytového domu. Podstatný rozdiel je v tom, že vyúčtovanie je povinne vykonávané na konkrétny jeden byt, kým predmetom správy o finančnom hospodárení je celý bytový dom.
Z vyúčtovania by malo byť zrejmé, koľko vlastník odviedol preddavkov do fondu a koľko bolo z fondu vynaložené. V prípade existencie úveru prijatého vlastníkmi by malo byť zrejmé, koľko z úveru bolo už splatené, pretože pri splácaní úveru nejde o preddavky do fondu.
Dôležitejšou časťou vyúčtovania je bezpochyby vyúčtovanie úhrad za poskytované plnenia, ktoré sa spravidla platia ako záloha. Preto tu môže dochádzať pri ročnom vyúčtovaní k disproporciám medzi zaplatenou sumou a skutočnou povinnosťou zaplatiť (tzv. nedoplatky alebo preplatky). Výška zálohových platieb za poskytované plnenia je totiž určená odhadom, a to najčastejšie podľa minuloročnej výšky platby za plnenia vyplývajúcej z ročného vyúčtovania.
Na rozdiel od preddavkov na platby za poskytované plnenia, preddavky do fondu nie sú preddavkami v pravom slova zmysle. Sú len platbami, resp. sporením, ktorého vyúčtovaním môže byť len otázka, či bolo platené tak, ako sa dohodlo.
Sankciou pre správcu (nie však pre spoločenstvo) za nesplnenie si povinnosti predloženia správy o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu a vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za plnenia v zákonnej lehote je nepriznanie nároku na platby za správu až do doby splnenia si povinnosti.
pozn. redakcie:
182/1993 Z. z. - §5, § 6, § 7a, § 7b ods. 3, § 8a, §8b, § 10, § 14
Autor: JUDr. Ján Zimmermann
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies