Cieľom tohto článku je zodpovedať základné otázky:
- na aké účely je štatistické zisťovanie potrebné,
- na základe akých ustanovení zákona a vyhlášky,
- aké povinnosti zo štatistického zisťovania plynú,
pričom sa zameriame na dôverné údaje, ktoré zamestnávateľ poskytuje zo mzdového účtovníctva.
Problematika je rozdelená do týchto častí:
1. Predmet zákona o štátnej štatistike a jeho základné pojmy.
2. Program štátnych štatistických zisťovaní.
3. Poskytovanie údajov zo mzdového účtovníctva.
4. Elektronický zber štatistických údajov.
5. Metodické vysvetlenie k obsahu údajov – evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách, počet odpracovaných hodín, mzdy a náhrady mzdy zamestnancov.
6. Výpočet priemerného evidenčného počtu zamestnancov a prepočítaného priemerného evidenčného počtu zamestnancov (Príklady č. 1 až č. 7).
1. Zákon o štátnej štatistike
Zákon č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike (ďalej len „zákon o štátnej štatistike“) upravuje:
- podmienky získavania štatistických informácií potrebných na posudzovanie sociálno-ekonomického vývoja,
- postavenie a pôsobnosť orgánov vykonávajúcich štátnu štatistiku,
- úlohy orgánov verejnej moci v oblasti štátnej štatistiky,
- práva a povinnosti spravodajských jednotiek,
- ochranu dôverných štatistických údajov pred zneužitím,
- poskytovanie a zverejňovanie štatistických údajov,
- zabezpečovanie porovnateľnosti štatistických informácií,
- plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv v oblasti štátnej štatistiky, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Štátnou štatistikou sú systematicky a plánovane vykonávané činnosti, ktorých predmetom je získavanie, spracúvanie, poskytovanie a hodnotenie údajov o javoch hromadnej povahy a zabezpečovanie ich porovnateľnosti nielen na úrovni štátu, ale aj na medzinárodnej úrovni.
Úlohy štátnej štatistiky vykonáva Štatistický úrad Slovenskej republiky (ďalej len „ŠÚ SR alebo iba štatistický úrad“). Za podmienok a v rozsahu uvedenom v zákone o štátnej štatistike môžu úlohy štátnej štatistiky vykonávať aj ministerstvá a štátne organizácie. Orgány vykonávajúce štátnu štatistiku sú povinné na vykonanie štatistických zisťovaní:
- bezplatne zaslať spravodajskej jednotke tlačivá, prípadne technické nosiče informácií a poskytnúť potrebnú metodickú pomoc,
- vytvoriť záväzné štatistické klasifikácie a štatistické číselníky, poskytnúť o nich informácie a zverejniť ich vo vyhláške ŠÚ SR.
Spravodajská jednotka a jej povinnosti
Spravodajskou jednotkou je právnická osoba alebo fyzická osoba, od ktorej sa požaduje poskytnutie údajov pre štátne štatistické zisťovanie podľa § 18 zákona o štátnej štatistike.
Spravodajské jednotky nemôžu odmietnuť spravodajskú povinnosť a sú v ustanovených termínoch povinné:
- podľa § 18 ods. 3bezplatne poskytovať údaje požadované na štatistické zisťovania zahrnuté v programe zisťovaní úplne a pravdivo,
- podľa § 18 ods. 4 viesť evidenciu údajov požadovaných štatistickým zisťovaním s cieľom zabezpečiť ich preukázateľnosť, úplnosť a pravdivosť.
Povinnosťou spravodajskej jednotky je podľa § 27 uvádzať identifikačné číslo – IČO. Každá právnická osoba číslo, ktoré jej bolo pridelené súdom pri zápise do obchodného registra a každý podnikateľ číslo, ktoré mu bolo pridelené okresným úradom na základe živnostenského oprávnenia.
Poskytovanie štatistických informácií na štatistické účely
Štatistickou informáciou je informácia sociálno-ekonomického, technického alebo ekologického charakteru, ktorá:
- vznikla sumarizáciou dôverných údajov a
- neumožňuje priamu alebo nepriamu identifikáciu spravodajskej jednotky.
Štatistickým účelom je použitie štatistických údajov na číselný, slovný alebo grafický popis hromadných javov a procesov v spoločnosti, v hospodárstve a životnom prostredí prostredníctvom štatistických informácií obsahujúcich informácie o celku alebo o jeho častiach.
Ochrana dôverných údajov podľa zákona o štátnej štatistike
Štatistickým údajom je údaj o skúmaných javoch a skutočnostiach získaný štatistickým zisťovaním. Dôverným štatistickým údajom je údaj týkajúci sa jednotlivej spravodajskej jednotky, ktorý umožňuje:
Za priamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky podľa obchodného mena, sídla a identifikačného čísla alebo podľa mena a priezviska, adresy trvalého bydliska alebo rodného čísla.
Za nepriamu identifikáciu sa považuje identifikácia spravodajskej jednotky využitím iných údajov získaných štatistickým zisťovaním.
Za dôverné údaje sa nepovažujú údaje, ktoré:
- sa nachádzajú vo všeobecne dostupných zdrojoch vytvorených v súlade s právnymi predpismi (napríklad adresáre, zoznamy, číselníky, registre),
- o sebe zverejnili spravodajské jednotky,
- sa dajú jednoducho zistiť,
- vznikli sumarizáciou dostatočného počtu, najmenej 3 dôverných údajov tak, že nemožno určiť, ktorých spravodajských jednotiek sa týkajú.
Osoby vykonávajúce činnosti súvisiace s výkonom štátnej štatistiky, ktoré zabezpečujú zber údajov a ich spracúvanie, sú povinné podľa § 29 zákona o štátnej štatistike zachovávať mlčanlivosť o dôverných údajoch.
Dôverné údaje sa nesmú podľa § 30 bez súhlasu spravodajských jednotiek zverejňovať ani komukoľvek oznamovať. Podmienky, za ktorých je možné poskytnúť dôverné údaje a štatistické informácie, vymedzujú ustanovenia § 29, § 30 a § 31.
Ochrana osobných údajov je zaručená zákonom č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Aspekt anonymity, mlčanlivosti a diskrétnosti práce s údajmi je zabezpečovaný súborom technických a organizačných opatrení. S údajmi pracujú iba zamestnanci, ktorí boli poučení o povinnosti zachovávať mlčanlivosť.
Pokuty
Za porušenie povinnosti ustanovenej v zákone o štátnej štatistikeje možné podľa § 32 uložiť pokutu do:
- 100 000 Sk za nesplnenie spravodajskej povinnosti podľa § 18 ods. 3 spravodajskou jednotkou,
- 50 000 Sk za porušenie povinnosti ustanovenej v § 30 o poskytovaní dôverných údajov,
- 20 000 Sk za porušenie povinnosti ustanovenej v § 18 ods. 4 spravodajskou jednotkou alebo za porušenie povinnosti ustanovenej v § 27 ods. 3 a 8.
Pri určovaní pokuty sa prihliada najmä na:
- závažnosť porušenia spravodajskej povinnosti,
- okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo,
- dĺžku porušovania,
- na následky pre štatistické zisťovanie.
Pokutu je možné uložiť do 1 roka odo dňa, keď úrad, ministerstvo alebo štátna organizácia príslušná na jej uloženie porušenie povinnosti zistili, a to najneskôr do 3 rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo.
Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Pokutu má oprávnenie ukladať ŠÚ SR, ministerstvo alebo štátna organizácia, ktorá vykonáva štatistické zisťovanie a voči ktorej má spravodajská jednotka spravodajskú povinnosť. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu.
Priestupok
Porušenie povinnosti mlčanlivosti podľa § 29 je priestupok, za ktorý možno uložiť pokutu do 100 000 Sk, pričom nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o náhrade škody. Priestupky prejednávajú okresné úrady podľa zákona SR NR č. 272/1991 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
2. Program štátnych štatistických zisťovaní
Štatistickým zisťovaním je získavanie údajov od spravodajských jednotiek na štatistické účely. Podľa periodicity sa štatistické zisťovanie delí na:
- krátkodobé
- dlhodobé
- neperiodické.
Štatistické zisťovanie sa riadi programom štátnych štatistických zisťovaní, ktorý zostavuje ŠÚ SR v súčinnosti s ministerstvami a štátnymi organizáciami na 3-ročné obdobie. Program štátnych štatistických zisťovaní určuje:
- účel a využitie výsledkov štatistického zisťovania,
- vecnú a obsahovú charakteristiku štatistického zisťovania,
- štatistické ukazovatele,
- periodicitu a lehoty na poskytovanie štatistických údajov,
- vymedzuje spravodajské jednotky,
- ustanovuje, ktorý orgán vykonáva štatistické zisťovania a zabezpečuje jeho spracovanie.
Vyhláška ŠÚ SR
ŠÚ SR vydáva podľa § 12 ods.1 zákona o štátnej štatistike program štátnych štatistických zisťovaní vyhláškou najneskôr 60 dní pred jeho účinnosťou.
V súčasnosti je účinná vyhláška Štatistického úradu Slovenskej republiky č. 613/2002 Z. z. , ktorou sa vydáva program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2003 až 2005 (ďalej len „vyhláška ŠÚ SR“). Táto vyhláška zrušila vyhlášku ŠÚ SR č. 470/2001 Z. z. ., ktorou bol vyhlásený program štátnych štatistických zisťovaní na rok 2002.
Program štátnych štatistickýchzisťovaní sa zostavuje tak, aby sa:
- vykonávali len také zisťovania, ktoré sú zo spoločenského hľadiska dôležité a potrebné,
- zisťovanie vykonávalo hospodárne, bez duplicity a s účelným využitím administratívnych zdrojov,
- zabezpečilo získavanie údajov a informácií na kvalitnej a porovnateľnej úrovni.
Pri každom štatistickom zisťovaní sa uvádza:
- účel a využitie výsledkov štatistického zisťovania,
- vecná (obsahová) charakteristika a postupy realizácie štatistického zisťovania,
- vymedzenie spravodajských jednotiek,
- periodicita a lehoty na poskytnutie štatistických údajov,
- orgán, ktorý vykonáva štatistické zisťovanie a zabezpečuje jeho spracovanie.
Úhradu nákladov na vykonanie štatistických zisťovaní, ktoré vykonávajú ministerstvá alebo štátne organizácie a sú zahrnuté do programu štatistických zisťovaní, sú povinné zabezpečiť vo svojich rozpočtoch ministerstvá alebo štátne organizácie, ktoré ich vykonávajú.
Podľa vyhlášky ŠÚ SR štátnymi štatistickými zisťovaniami, pri ktorých podľa § 18 ods. 3 zákona o štátnej štatistikevzniká spravodajským jednotkám spravodajská povinnosť, sú štátne štatistické zisťovania organizované a vykonávané:
- Štatistickým úradom Slovenskej republiky v rokoch 2003 až 2005 ako krátkodobé zisťovania a dlhodobé zisťovania v zmysle Prílohy č.1 tejto vyhlášky,
- Ministerstvami a štátnymi organizáciami v rokoch 2003 až 2005 ako krátkodobé zisťovania a dlhodobé zisťovania v zmysle Prílohy č. 2 tejto vyhlášky.
Vyhláška ŠÚ SR v Prílohe č. 3 uvádza rozsah a využívanie administratívnych zdrojov údajov štatistickým úradom, ministerstvami a štátnymi organizáciami na účely štátnej štatistiky podľa § 12 ods. 7 zákona o štátnej štatistike. Administratívnymi zdrojmi podľa § 2 písm. k) zákona o štátnej štatistike sú:
- údaje z registrov a
- iné súbory informácií, ktoré sú potrebné pre štátnu štatistiku,
ktoré získali, zhromaždili, spracovali alebo uchovali orgány verejnej moci alebo verejnoprávne inštitúcie.
Administratívnymi zdrojmi údajov spravodajských jednotiek sú napríklad: súvaha v plnom rozsahu, výkaz ziskov a strát v plnom rozsahu, výkaz o majetku a záväzkoch, daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, priznanie k cestnej dani, výročná správa Národnej banky Slovenska, mesačný výkaz evidovanej nezamestnanosti, údaje o dávkach sociálnej pomoci, prehľady o výbere poistného na nemocenské poistenie atď.
3. Poskytovanie údajov zo mzdového účtovníctva v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní
Podnikateľské subjekty sú pri plnení povinností plynúcich zo zákona o štátnej štatistike najčastejšie povinné predkladať v zmysle vyhlášky ŠÚ SR tieto výkazy, ktoré obsahujú mzdové údaje:
- V rámci krátkodobého a dlhodobého zisťovania organizovaného ŠÚ SR podľa prílohy č. 1 vyhlášky ŠÚ SR sú to:
- Práca 2 – 04 Štvrťročný výkaz o práci
- VTS 1 – 12 Mesačný výkaz za vybrané trhové služby a cestovný ruch
- P 13 – 04 Mesačný podnikový výkaz v priemysle
- Práca 3 – 01 Ročný výkaz o práci
- Roč 1 – 01 Ročný výkaz produkčných odvetví
- Roč 2 – 01 Ročný výkaz produkčných odvetví v malých podnikoch
- V rámci krátkodobého štatistického zisťovania organizovaného a vykonávaného ministerstvami a štátnymi organizáciami podľa prílohy č. 2 vyhlášky ŠÚ SR je to:
- ISCP (MPSVR SR) 1 – 04 Štvrťročný výkaz o cene práce
- V (MPSVR SR) 6 – 01 Ročný výkaz o pracovných podmienkach a nákladoch na podnikovú sociálnu politiku
Spracovateľskou organizáciou pri týchto štatistických zisťovaniach je TREXIMA, spol. s r. o.
4. Elektronický zber štatistických údajov
ŠÚ SR zavádza v roku 2005 systém elektronického zberu údajov. Je to všeobecne koncipovaný systém, ktorý zaručuje ochranu dôverných údajov a je zameraný na:
- prípravu a distribúciu elektronických štatistických formulárov spravodajským jednotkám,
- vyplnenie formulárov na osobnom počítači v spravodajskej jednotke a
- odovzdanie formulárov elektronickou poštou štatistickému úradu.
Systém umožňuje štatistickému úradu postupný prechod na automatizované spracovanie elektronických formulárov. V roku 2005 sa bude elektronicky realizovať iba zber údajov z krátkodobých štatistických zisťovaní. Postupne sa bude rozširovať aj na ostatné štatistické zisťovania zaradené do programu štátnych štatistických zisťovaní.
Tento systém nahradí doterajší spôsob vypĺňania údajov do štatistických formulárov poskytovaním údajov elektronicky. Programové vybavenie poskytne bezplatne Štatistický úrad SR tým spravodajským jednotkám, ktoré prejavia záujem o zasielanie štatistických údajov elektronicky. Aby mohla spravodajská jednotka údaje zasielať elektronicky, musí splniť podmienku, ktorou je:
- pripojenie k internetu s možnosťou posielať a prijímať elektronickú poštu.
Pokiaľ má spravodajská jednotka záujem o zasielanie štatistických údajov elektronicky, môže potrebné aplikačné programové vybavenie eDC2000 Klient bezplatne získať priamo z web stránky Štatistického úradu SR. Podrobný popis činností je uvedený v príručke používateľa Elektronického zberu údajov na www.statistics.sk, v sekcii „Elektronický zber údajov“, prípadne v nápovede inštalovaného aplikačného programového vybavenia eDC2000 Klient.
Ak spravodajská jednotka záujem o elektronické zasielanie štatistických údajov nemá, môže využívať doterajší spôsob zasielania údajov na papierových formulároch.
Elektronické zasielanie údajov v rámci štatistických zisťovaní MPSVR, ktorých spracovateľskou organizáciou je TREXIMA spol. s r. o., bolo možné realizovať aj v minulých rokoch. Verzia Zberacieho programu je dostupná na www.trexima.sk.
Elektronické zasielanie údajov je možné, ak spravodajská jednotka využíva personálny a mzdový softvér, ktorého súčasťou je prepojenie zabezpečujúce automatické vytvorenie požadovaných elektronických výstupov, teda vytvorenie vstupných dát pre ISCP (export dát) v predpísanom tvare. Programové vybavenie viacerých softvérových firiem tento užívateľský komfort poskytuje, ich zoznam je na internetovej stránke spracovateľskej organizácie TREXIMA, spol. s r. o.
5. Metodické vysvetlenie k obsahu údajov poskytovaných zo mzdového účtovníctva
Súčasťou každého štatistického formulára – výkazu, ktorý je spravodajskej jednotke doručený, sú aj metodické vysvetlivky k požadovaným štatistickým údajom. Spravodajská jednotka je ich povinná pri vyplňovaní každého štatistického údaja v plnom rozsahu rešpektovať.
Výkazy súvisiace s personálnou a mzdovou štatistikou obsahujú najčastejšie tieto údaje:
- evidenčný počet zamestnancov, priemerný evidenčný počet zamestnancov, evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách k poslednému dňu štvrťroka alebo roka,priemerný evidenčný počet zamestnancov za dlhšie obdobie, prepočítaný priemerný evidenčný počet zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas na plne zamestnaných atď.,
- počet odpracovaných hodín zamestnancami v pracovnom pomere, počet odpracovaných hodín zamestnancami vykonávajúcimi práce mimo pracovného pomeru, počet odpracovaných hodín zamestnancami v pracovnom pomere na kratší pracovný čas atď.,
- mzdy a náhrady mzdy zamestnancov, náhrady za pracovnú pohotovosť, peňažné plnenia zo zisku po zdanení, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti atď.
Výkaz ISCP – Informačného systému o cene práce, je podstatne náročnejší na obsah a počet požadovaných štatistických údajov, pretože tvorí základ aj pre ISPZ – Informačný systém o priemerných zárobkoch. V rámci neho je spravodajská jednotka povinná poskytovať celý rad ďalších údajov. Je to aj preto, že zámerom ISCP je poskytovať štatistické informácie podľa požiadaviek ústredných a regionálnych riadiacich orgánov, štátnej správy, samosprávy a sociálnych partnerov. Cieľom je monitorovať vývoj aktuálnej úrovne a štruktúry miezd zamestnancov v SR podľa odvetví, typov a veľkosti organizácií, ako aj jednotlivých zamestnaní a profesií a sledovať zárobky žien a mužov z hľadiska rovnosti odmeňovania. Toto štatistické zisťovanie tvorí tiež podklady pre tvorbu mzdovej, dôchodkovej, sociálnej a rodinnej politiky na úrovni MPSVR SR.
Evidenčný počet zamestnancov
Údaj evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách je podľa toho, o aký štatistický výkaz ide, potrebné uvádzať v rôznom členení: napr. ženy, muži, zamestnanci prijatí na určitú dobu, zamestnanci vykonávajúci práce na dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov, zamestnanci so zníženou pracovnou schopnosťou, zamestnanci v pracovnom pomere na kratší pracovný čas podľa § 49 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) .... atď.
Do evidenčného počtu zamestnancov sa zahŕňajú všetci stáli aj dočasní zamestnanci (bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť), ktorí sú v pracovnom, služobnom alebo členskom pomere k organizácii a dostávajú mzdu alebo plat bez ohľadu na druh vykonávanej práce, počet odpracovaných hodín (na plný alebo skrátený úväzok) a dobu pracovnej zmluvy (na dobu určitú alebo dobu neurčitú). V družstevných podnikoch sa do evidenčného počtu zamestnancov zahŕňajú len osoby v pracovnom a členskom pomere, kde je pracovný pomer súčasťou členstva.
a) Do evidenčného počtu zamestnancov patria:
1) zamestnanci skutočne prítomní v práci aj tí, ktorí nepracovali v dôsledku prestojov, štrajku, výluky (vrátane zamestnancov na pracoviskách v zahraničí);
2) zamestnanci na pracovných cestách, na platenej dovolenke na zotavenie, zamestnanci, ktorým vedenie organizácie poskytlo neplatené voľno najviac do 4 týždňov a pod.;
3) zamestnanci, ktorí sa mali dostaviť do práce, ale z akéhokoľvek dôvodu neprišli (pre chorobu bez ohľadu na dĺžku jej trvania, v súvislosti s plnením štátnych a verejných povinností, zo závažných osobných dôvodov, pretože mali voľný deň alebo sa nedostavili do práce bez ospravedlnenia);
4) zamestnanci, ktorí sú na vojenskom cvičení;
5) zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii, ak im organizácia stáleho zamestnávateľa uhradila mzdu a táto mzda jej nebola refundovaná; organizácia, pre ktorú boli zamestnanci uvoľnení, ich zahrnie do evidenčného počtu v prípade, že im za vykonanú prácu vypláca mzdu;
6) zamestnanci, ktorí dostali platené študijné voľno za účelom zvýšenia svojej kvalifikácie, príp. na zloženie skúšok podľa príslušných predpisov (resp. neplatené študijné voľno najviac do 4 týždňov);
7) zamestnanci, ktorí nepracujú na pracoviskách organizácie, ale podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve pre ňu vykonávajú dohodnuté práce doma – domácki zamestnanci (§ 52 ZP);
8) zamestnanci prijatí na skúšobnú dobu, a to od prvého dňa, keď sa dostavili do práce;
9) zamestnanci v diplomatických službách SR zamestnaní mimo územia Slovenskej republiky;
10) verejní činitelia (ministri, vedúci ústredných orgánov štátnej správy, poslanci), ak im organizácia za vykonanú prácu (za výkon verejných funkcií) vypláca mzdu, resp. plat.
Žiaci a študenti pracujúci cez prázdniny na brigádach, občania, ktorí sú umiestnení na základe uzatvorenej dohody medzi úradom práce a zamestnávateľom, ktorým na mzdy prispieva úrad práce, sú tiež prijímaní do pracovného pomeru a zahŕňaní do evidenčného počtu zamestnancov.
Zamestnanci s kratším pracovným časom podľa § 49 ZP sa zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov v období trvania ich pracovného pomeru k organizácii každodenne, a to i vtedy, keď ich pracovný čas nie je rozvrhnutý na všetky pracovné dni (§ 49 ods. 3 ZP). Obdobne sa každodenne zahŕňajú do evidenčného počtu zamestnancov organizácie zamestnanci, ktorí sú v pracovnom pomere k organizácii a vykonávajú prácu len príležitostne na výzvu a podľa potrieb organizácie.
Zamestnanec v ďalšom pracovnom pomere k organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, sa zahŕňa do evidenčného počtu zamestnancov organizácie vo fyzických osobách iba raz. Do evidenčného počtu zamestnancov prepočítaného na plne zamestnaných sa zahŕňa prepočtom podľa pracovného úväzku v jednotlivých pracovných pomeroch.
b) Do evidenčného počtu zamestnancov nepatria:
1) zamestnanci, ktorí vykonávajú základnú vojenskú službu alebo civilnú službu;
2) osoby na materskej (rodičovskej) dovolenke (§ 166 ods. 1 až § 169 ZP);
3) osoby na rodičovskej dovolenke (do 3 rokov veku dieťaťa – § 166 ods. 2 ZP). Ak pracuje osoba na rodičovskej dovolenke v organizácii, v ktorej je v pracovnom pomere, za podmienok, ktoré nebránia poskytovaniu rodičovského príspevku, potom organizácia zahŕňa túto osobu do evidenčného počtu zamestnancov a naopak ju pre štatistické účely nezapočítava medzi osoby na rodičovskej dovolenke,
4) zamestnanci uvoľnení, resp. dočasne pridelení na výkon práce v inej organizácii v prípade, že im organizácia stáleho zamestnávateľa za vykonanú prácu buď neposkytuje mzdu alebo náhradu mzdy, alebo sú tieto plnenia refundované;
5) zamestnanci vyslaní do škôl, kurzov, zaradení do vedeckej výchovy, zamestnanci vo vyšetrovacej väzbe a pod., ktorým zamestnávateľ neposkytuje mzdu;
6) zamestnanci, ktorí svojvoľne opustili prácu v organizácii bez súhlasu organizácie a bez riadneho skončenia pracovného (služobného, členského) pomeru v prípade, že ich neprítomnosť presiahla 4 týždne;
7) zamestnanci, ktorým bolo poskytnuté neplatené voľno bez náhrady mzdy v rozsahu dlhšom ako 4 týždne;
8) osoby, ktoré nie sú v pracovnom (služobnom, členskom) pomere k organizácii;
9) osoby, s ktorými bola uzavretá dohoda o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (§ 223 až § 228 ZP);
10) súkromní podnikatelia a ich spoločníci, ktorí nemajú uzatvorenú pracovnú zmluvu v danej organizácii (nie sú zamestnancami).
Počet odpracovaných hodín
Pri štatistických zisťovaniach sa požaduje uviesť počet skutočne odpracovaných hodín všetkými zamestnancami spolu s odpracovanými hodinami v nadčasoch. Započítava sa aj čas strávený na pracovných cestách, za ktorý vzniká zamestnancom nárok na mzdu alebo náhradu mzdy.
Do odpracovaných hodín sa nezapočítavajú:
- prestávky na jedenie a oddych podľa § 91 ZP,
- neodpracovaný čas,
napr. dovolenka, čas sviatkov (ak zamestnanec nepracuje), doba dočasnej pracovnej neschopnosti, ošetrovania člena rodiny atď.
Mzdové údaje
Mzdové údaje zásadne obsahujú čiastky vyjadrené v Sk. Ak spracovateľská jednotka vypláca mzdy čiastočne alebo úplne v inej ako v slovenskej mene, zahŕňa do mzdových údajov aj tieto čiastky, ale prepočítané na Sk podľa platného kurzu.
Uvádzajú sa sumy neznížené o zákonné alebo zamestnancom dohodnuté zrážky. Sú to hrubé mzdy (a iné vykazované peňažné plnenia) pred znížením o:
- poistné na verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie a doplnkové dôchodkové sporenie,
- preddavky na daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti,
- výživné,
- pokuty, splátky atď.
Sumy neobsahujú peňažné plnenia:
- ktoré nie sú mzdou alebo nie sú náhradou mzdy,
- dávky nemocenského a sociálneho poistenia,
- plnenia poskytované občanom v civilnej službe.
Refundované čiastky zahŕňa do mzdových údajov tá spravodajská jednotka, ktorá vykonáva refundáciu.
Mzdy a náhrady mzdy zamestnancov
Mzdy a náhrady mzdy sú plnenia poskytované na základe pracovného pomeru, obdobné plnenia poskytované na základe služobného a členského pomeru (napr. tarifné mzdy a platy, mzdové príplatky a doplatky a iné obdobné plnenia, prémie a odmeny zahŕňané do nákladov organizácie, peňažné plnenia zo zisku pred zdanením, naturálne mzdy vyjadrené v peňažnej hodnote, iné mzdy poskytované podľa obecne záväzných alebo vnútorných mzdových predpisov alebo ustanovení kolektívnej zmluvy). Podľa metodických vysvetliviek k viacerým výkazom sa do tohto údaja zahŕňajú aj odmeny členov predstavenstiev, dozorných a správnych rád, revízorov účtov a pod., ktorí sú v pracovnom pomere k organizácii.
Uvedú sa hrubé mzdy zaúčtované do nákladov v sledovanom období. Nezahŕňajú sa náhrady za pracovnú pohotovosť.
Náhrady za pracovnú pohotovosť
Náhrady za pracovnú pohotovosť sa uvádzajú ako samostatný štatistický údaj. Je to peňažné plnenie poskytované osobám v pracovnom, resp. služobnom alebo členskom pomere k organizácii, ktoré zamestnancom prislúcha za prácu vykonávanú v zmysle § 96 ZP.
Peňažné plnenia zo zisku po zdanení
Peňažné plnenia zo zisku je potrebné vo výkazoch uvádzať tak, ako to štatistické zisťovanie vyžaduje. Spravidla sa do uvedenej sumy požaduje uviesť okrem odmien zo zisku, ktoré boli vyplatené zamestnancom v pracovnom pomere, aj odmeny vyplatené zo zisku aj členom štatutárnych orgánov.
Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti
Uvádza sa suma, náhrada príjmu, ktorú vypláca zamestnávateľ zamestnancovi zo svojich finančných prostriedkov (nie sú to nemocenské dávky), a to od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia, najdlhšie do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti podľa § 7 zákona č. 462/2003 Z. z. Nárok na náhradu príjmu vznikne zamestnancovi, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá nárok na mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem podľa osobitných predpisov.
6. Príklady
Priemerný evidenčný počet zamestnancov
Priemerný evidenčný počet zamestnancov vo fyzických osobách (ďalej aj „PEPZ“) sa vypočíta:
a) Priemerný evidenčný počet zamestnancov pri väčších zmenách počtu zamestnancov
Súčet počtu fyzických osôb vo všetkých dňoch sledovaného obdobia (vrátane dní pracovného pokoja) sa delí plným počtom kalendárnych dní príslušného obdobia. Za dni pracovného pokoja (soboty, nedele, príp. iné dni nepretržitého odpočinku v týždni a sviatky) sa pri výpočte zoberie počet zamestnancov z predchádzajúceho dňa.
Príklad č. 1:
31. 3. 2005 zamestnávateľ zamestnával 121 zamestnancov. Počas 4/2005 sa počty zamestnancov zmenili. Dňa 25. 4. 2005 skončil pracovný pomer s 1 zamestnancom a v zmysle pracovných zmlúv začal zamestnávať ďalších zamestnancov nasledovne: dňa 1. 4. 2005 nastúpili do pracovného pomeru ďalší 2 zamestnanci a dňa 18. 4. 2005 nastúpili do pracovného pomeru ďalší 4 zamestnanci.
Riešenie:
Mesiac 4/2005 má 30 kalendárnych dní
121 zamestnancov bolo v pracovnom pomere 25 dní .................... 121 x 25 = 3 025 dní
120 zamestnancov bolo v pracovnom pomere 5 dní ......................... 120 x 5 = 600 dní
Nové nástupy:
2 zamestnanci boli v pracovnom pomere 30 dní ................................... 2 x 30 = 60 dní
4 zamestnanci boli v pracovnom pomere 13 dní ...................................... 4 x 13 = 52 dní
Kalendárne dni spolu ............................................................................................ 3 737 dní
Priemerný evidenčný počet zamestnancov 3 737 : 30 = 124,56 = 125 zamestnancov
Vypočítaný počet zamestnancov sa zaokrúhľuje matematicky na celé číslo.
b) Priemerný evidenčný počet zamestnancov pri menších zmenách počtu zamestnancov
V malých organizáciách so zjednodušenou evidenciou sa priemerný evidenčný počet zamestnancov vypočíta zo súčtu počtu zamestnancov na začiatku a na konci sledovaného mesiaca, ktorý sa vydelí číslom 2.
Príklad č. 2:
1. 4. 2005 zamestnávateľ zamestnával 25 zamestnancov. Dňa 12. 4. 2005 nastúpili do pracovného pomeru ďalší 3 zamestnanci, 15. 4. 2004 skončil pracovný pomer s 1 zamestnancom a 26. 4. 2005 nastúpili do pracovného pomeru ďalší 2 zamestnanci.
Riešenie:
Počet zamestnancov k 1. 4. 2005 ................................... 25 zamestnancov
Počet zamestnancov k 30. 4. 2005..................................... (25 + 3 - 1 + 2 ) = 29 zamestnancov
Priemerný evidenčný počet zamestnancov (25 + 29) : 2 = 27 zamestnancov
Priemerný evidenčný počet zamestnancov za dlhšie obdobie
Priemerný evidenčný počet zamestnancov za dlhšie obdobie ako jeden mesiac sa vypočíta ako aritmetický priemer počtu zamestnancov za jednotlivé mesiace.
Príklad č. 3:
Spoločnosť s r. o. vznikla 1. 1. 2005. V 1– 3/2005 bol priemerný počet zamestnancov za mesiac nasledovný:
v 1/2005 ....................... 0 zamestnancov
v 2/2005 ....................... 1 zamestnanec
v 3/2005 ....................... 57 zamestnancov
Riešenie:
Priemerný evidenčný počet zamestnancov za celý štvrťrok bol
( 0 + 1 + 57 ) : 3 = 19,33 = 19 zamestnancov
V prípade, ak sa zisťuje priemerný evidenčný počet zamestnancov za ročné obdobie, tak je to súčet zamestnancov v jednotlivých mesiacoch roka delený číslom 12.
Fyzický stav zamestnancov
Pri určovaní fyzického stavu zamestnancov k stanovenému termínu sa zohľadňuje počet zamestnancov, ktorí:
- sa zahŕňajú do evidenčného stavu podľa metodiky (pozri bod 5),
- zotrvali v pracovnom pomere k termínu, ku ktorému sa fyzický stav zamestnancov zisťuje bez ohľadu na dohodnutý rozsah pracovného času jednotlivých zamestnancov v mesiaci.
Započítavajú sa aj tí zamestnanci, ktorí v tento deň nepracovali z akéhokoľvek dôvodu, ale popritom zotrvávali v pracovnom pomere.
Príklad č. 4:
31. 12. 2004 zamestnávateľ zamestnával 100 zamestnancov. Počas 1–3/2005 sa počty zamestnancov zmenili. V 1/2004 začal zamestnávať ďalších 15 zamestnancov, v 2/2004 ukončil pracovný pomer s 2 zamestnancami a v 3/2004 prijal do pracovného pomeru ďalších 7 zamestnancov. Aký bol fyzický stav zamestnancov k 31. 3. 2005?
Riešenie:
Stav k 1. 1. 2004 ..................................... 100 zamestnancov
Nové pracovné pomery ............................. 15 + 7 = 22 zamestnancov
Ukončené pracovné pomery ......................... 2 zamestnanci
Fyzický stav zamestnancov k 31. 3. 2004 bol ...... 100 + 22 - 2 = 120 zamestnancov.
Priemerný evidenčný prepočítaný počet zamestnancov
U zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer na kratší pracovný čas podľa § 49 ZP, sa prepočet priemerného evidenčného počtu zamestnancov vykoná na základe dĺžky pracovných úväzkov nasledovne:
A = B / C
A – priemerný evidenčný počet zamestnancov prepočítaný,
B – súčet súčinov priemernéhoevidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách za sledované obdobie podľa rozsahu pracovného času (pracovných úväzkov) a počtu hodín pre príslušný týždenný pracovný čas (príslušnej dĺžky týždenného pracovného úväzku),
C – ustanovený týždenný pracovný čas určený zamestnávateľom alebo dohodnutý v kolektívnej zmluve.
Pri prepočte priemerného evidenčného počtu zamestnancov pracujúcich na kratší pracovný čas na plne zamestnaných vychádzame z priemerného evidenčného počtu zamestnancov s tým, že zamestnancov, ktorí pracujú v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, vyčleníme z počtu zamestnancov a prepočítame ich vo vzťahu k ustanovenému pracovnému času.
Príklad č. 5:
Zamestnávateľ ustanovil týždenný pracovný čas 40 hod./týždeň. V 4/2005 vykázal priemerný evidenčný počet 45 zamestnancov, z ktorých 6 zamestnanci majú so zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas, ktorý predstavuje polovicu z ustanoveného týždenného pracovného času 20 hod./týždeň a 3 zamestnanci pracujú v pracovnom pomere na kratší pracovný čas, a to 10 hod./týždeň. Aký je priemerný evidenčný prepočítaný počet zamestnancov na plne zamestnaných u tohto zamestnávateľa?
Riešenie:
Počet zamestnancov zamestnaných na ustanovený pracovný čas:
45 - 6 - 3 = 36 zamestnancov
K počtu zamestnancov zamestnaných na ustanovený pracovný čas sa pripočíta počet zamestnancov prepočítaných na plne zamestnaných. Vypočítaný počet zamestnancov sa zaokrúhľuje matematicky na celé číslo. V niektorých výkazoch je tento údaj potrebné vykazovať na jedno desatinné miesto.
36 + 3,8 = 39,8 zamestnancov
Priemerný evidenčný prepočítaný počet zamestnancov, ak nie je možné u zamestnancov v pracovnom pomere k organizácii vykonávajúcich prácu len príležitostne podľa potrieb organizácie vopred dohodnúť rozsah pracovného času za príslušné obdobie, sa určí ako prepočet na základe skutočne odpracovaných hodín.
Príklad č. 6:
Vychádzame zo zadania z príkladu č. 5 s tým rozdielom, že u niektorých zamestnancov nie je možné vopred dohodnúť rozsah pracovného času:
V 4/2005 vykázal zamestnávateľ priemerný evidenčný počet 45 zamestnancov, z ktorých 6 zamestnanci majú so zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu na kratší pracovný čas 20 hod./týždeň a 3 zamestnanci odpracovali v 4/2005 podľa potrieb zamestnávateľa 50 hodín. Aký je priemerný evidenčný prepočítaný počet zamestnancov v takomto prípade?
Riešenie:
Vyčlenenie zamestnancov: 45 - 6 - 3 = 36 zamestnancov
Ustanovený pracovný čas v 4/2005 predstavuje 8 x 21 pracovných dní = 168 hodín/mesiac
Kratší pracovný čas pre 6 zamestnancov predstavuje 4 x 21 pracovných dní = 84 hodín/mesiac a kratší pracovný čas pre 3 zamestnancov predstavuje 50 hodín za mesiac.
Celkový počet hodín zamestnancov s kratším pracovným časom je:
6 x 84 = 504 hodín
3 x 50 = 150 hodín
504 : 168 = 3 zamestnanci prepočítaný na ustanovený pracovný čas
150 : 168 = 0,89 = 0,9 zamestnanca prepočítaný na ustanovený pracovný čas
Priemerný evidenčný prepočítaný počet zamestnancov u tohto zamestnávateľa je súčet:
36 + 3,9 = 39,9 zamestnancov.
Zjednodušený výpočet priemerného evidenčného prepočítaného počtu zamestnancov
V záujme zjednodušenia evidencie možno v organizáciách (spravodajských jednotkách), v ktorých sú pracoviská s rozdielnym týždenným rozsahom pracovného času (napr. 40 hod./týždeň, 38 a 3/4 hod./týždeň a 37 a 1/2 hod./týždeň), ale výrazne prevláda jeden z týchto pracovných časov, použiť pre prepočet všetkých zamestnancov v celej organizácii prevažujúci týždenný pracovný čas.
Príklad č. 7:
Vychádzame zo zadania príkladu č. 5. Pretože u väčšiny zamestnancov prevláda ustanovený pracovný čas 40 hod./týždeň, vypočítame priemerný evidenčný prepočítaný počet zamestnancov zjednodušene:
V takomto prípade sa priemerný evidenčný počet zamestnancov rovná priemernému evidenčnému prepočítanému počtu zamestnancov.
Autor: Ing. Jolana Strýčková
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies