Pozastavenie prevádzkovania živnosti na žiadosť podnikateľa

V praxi to znamená, že podnikatelia, ktorí najneskôr do 1. júna 2013 neoznámili miestne príslušnému živnostenskému úradu zmenu doby pozastavenia prevádzkovania živnosti – z doteraz určenej doby na viac ako 3 roky na dobu neprekračujúcu 3 roky – s účinnosťou od 1. júna 2013 im zaniklo živnostenské oprávnenie v celom rozsahu.

Zánik živnostenského oprávnenia sa bez výnimky vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby, ktoré do 31. mája 2010 požiadali podľa vtedy platnej úpravy živnostenského zákona miestne príslušný živnostenský úrad o pozastavenie prevádzkovania živnosti alebo podľa novšej právnej úpravy oznámili živnostenskému úradu pozastavenie prevádzkovania živnosti na dobu určenú v dolnej hranici minimálne na 6 mesiacov a v hornej hranici na dobu viac ako 3 roky.

NEPREHLIADNITE!

V plnom rozsahu a bez obmedzenia sa to vzťahuje na všetky fyzické a právnické osoby, ktoré uplatnili možnosť pozastavenia prevádzkovania živnosti opakovane, a to predlžovaním doby pozastavenia živnosti kontinuálnym spôsobom po dobu, ktorá k 1. júnu 2013 presahuje pri ostatnom podaní žiadosti alebo po oznámení pozastavenia prevádzkovania živnosti dobu 3 rokov.

Z existujúcich poznatkov je zrejmé, že ide o podnikateľov, ktorí z rôznych dôvodov (nevynímajúc prípady, kedy došlo k určeniu hornej hranice pozastavenia prevádzkovania živnosti z recesie) pozastavili živnosť na dobu v časovom horizonte po 1. júni 2016.

Historický exkurz k inštitútu pozastavenia živnosti, jeho obsahu a dôvodom jeho konštituovania do živnostenského zákona

Na základe pôvodne prijatého zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) bolo možné pozastaviť prevádzkovanie živnosti iba z úradnej moci živnostenského (obvodného) úradu v prípade, ak fyzická alebo právnická osoba pri výkone podnikateľskej činnosti závažným spôsobom porušila podmienky alebo povinnosti ustanovené živnostenským zákonom, podmienky, ktoré živnostenský úrad určil podnikateľovi priamo v koncesnej listine v právnom rámci tohto zákona (§ 27 ods. 3 živnostenského zákona platného do 31. mája 2010), prípadne podmienky alebo povinnosti, ktoré podnikateľským subjektom vyplývali z iných osobitných predpisov.

Vo všetkých prípadoch tak išlo výlučne o sankčný inštitút živnostenského zákona, ktorým mohol a mal živnostenský úrad z určitých verejnoprávnych dôvodov obmedziť podnikajúcej osobe právo pokračovať v prevádzkovaní živnosti na určitý čas, ktorý je obvykle určený na odstránenie zistenej prekážky podnikania [rozumej podmienky osobnej spôsobilosti (subjektu podnikania) alebo prevádzkovej spôsobilosti (objektu podnikania) dotknutej osoby]. V tomto zmysle bol živnostenský úrad oprávnený pozastaviť prevádzkovanie živnosti v celom rozsahu alebo iba na jednu alebo viac živností.

V tomto právnom rámci nebolo však možné úradným spôsobom pozastaviť prevádzkovanie živnosti z vlastného rozhodnutia podnikateľského subjektu, čo sa v podnikateľskej praxi pociťovalo ako právne vákuum na možnosť autorizovaného prerušenia živnostenského podnikania s právnymi účinkami a dôsledkami, ktoré s prerušením podnikania viaže právny poriadok Slovenskej republiky.

POZNÁMKA
Osobitne sa to dotýka právnych vzťahov vyplývajúcich pre podnikajúce osoby v postavení samostatne zárobkovo činných osôb z platných zákonov, ktoré upravujú zdravotné a nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie tým, že tieto predpisy viažu vznik a trvanie poistného vzťahu na vznik a trvanie oprávnenia prevádzkovať živnosť.

Za súčasného právneho stavu je mož- nosť autorizovaného prerušenia výkonu podnikateľskej činnosti oprávneným orgánom na základe vlastného dobrovoľného rozhodnutia podnikateľského subjektu významným inštitútom živnostenského zákona. Jeho dôležitosť pre dotknuté fyzické a právnické osoby treba vidieť najmä v právnych účinkoch a dôsledkoch spočívajúceho stavu živnostenského oprávnenia, ku ktorému dochádza v čase určenom na pozastavenie prevádzkovania živnosti.

Preto je aj účelom tohto príspevku bližšie objasniť – v kontexte uvedenej povinnosti dotknutých podnikateľov v dôsledku prijatej novely živnostenského zákona – možnosti (limitného) využívania inštitútu pozastavenia prevádzkovania živnosti v podmienkach živnostenského podnikania, jeho obsah a okolnosti, za ktorých možno pozastaviť prevádzkovanie živnosti z vlastného rozhodnutia podnikateľa, príslušnosť orgánov na to určených, spôsob a formu uplatnenia tohto práva a právne účinky a dôsledky rozhodnutia autorizovaného orgánu štátnej správy na uzatvorené právne vzťahy dotknutej osoby.

POZNÁMKA
Osobitne treba upozorniť, že v prípade dobrovoľného pozastavenia podnikateľskej činnosti nejde o všeobecne platnú úpravu, ktorá sa vzťahuje na všetky podnikateľské subjekty, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť aj na základe iného ako živnostenského oprávnenia. Aktuálnym príkladom je záujem o pozastavenie podnikateľskej činnosti zo strany vnútroštátnych dopravcov, ktorí od 1. júna 2010 už nevykonávajú (regulovanú) cestnú dopravu podľa živnostenského zákona, ale podľa zákona o cestnej doprave. Tomuto okruhu podnikateľov možnosť pozastavenia podnikateľskej činnosti nedovoľuje (neupravuje) zákon o cestnej doprave.

Ďalším zámerom príspevku je aktuálne reagovať na súčasnú aplikačnú prax viacerých štátnych orgánov a inštitúcií, najmä pokiaľ ide o daňové úrady, zdravotné poisťovne a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré pri uplatňovaní svojej vecnej pôsobnosti musia dôsledne vychádzať z relevantnej kvalifikácie obsahu a právnych dôsledkov pozastavenia prevádzkovania živnosti.

1. Právo pozastaviť prevádzkovanie živnosti má aj podnikateľ

Súčasne platný právny stav vychádza z osobitnej úpravy dobrovoľného pozastavenia prevádzkovania živnosti na základe podnetu podnikajúcej fyzickej alebo právnickej osoby, ktoré nie je závislé ani obsahom, ani formou na rozhodnutí živnostenského úradu. V prípade podaného podnetu, ktorý je – formou i obsahom – iba oznámením, ide o právo podnikateľa pozastaviť prevádzkovanie živnosti. Podmienkou zákona je iba to, aby išlo o prerušenie trvania podnikania na obdobie, ktoré nemôže byť kratšie ako 6 mesiacov a dlhšie ako 3 roky.

V tomto význame ide obsahom, formou i určenými časovými limitmi o zásadne pozmenený mechanizmus fungovania inštitútu pozastavenia prevádzkovania živnosti, ktorý na jednej strane zjednodušuje a liberalizuje postupy podnikateľov i autorizovaných živnostenských úradov, na druhej strane ochraňuje záujem štátu a jeho obyvateľov pred zneužívaním a znevažovaním tohto inštitútu v aplikačnej praxi.

2. Právne a vecné východiská úpravy pozastavenia prevádzkovania živnosti

Živnostenské oprávnenie sa vyžaduje aj pri nepravidelnom výkone činnosti

Zakotvenie novej úpravy legitimizovaného pozastavenia prevádzkovania živnosti z podnetu podnikateľského subjektu – bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu alebo právnickú osobu – vychádza z obsahu jedného zo šiestich znakov živnosti, ako ich vymedzuje ustanovenie § 2 živnostenského zákona konformne s ustanovením § 2 Obchodného zákonníka, a to znaku sústavnosti. Je to dané tým, že pri posudzovaní tohto neopomenuteľného kritéria podnikateľskej činnosti (živnosti) treba vziať do úvahy, že pod sústavnosťou podnikania nemožno rozumieť vždy iba kontinuálny priebeh podnikateľskej činnosti, ale aj možnosť prerušovať dobu výkonu podnikateľskej činnosti podľa individuálnej potreby podnikateľského subjektu. Prerušenie tohto procesu však nezabavuje osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť týmto spôsobom, povinnosti mať za uvedeným účelom živnostenské oprávnenie.

POZNÁMKA
Živnostenský zákon v rámci úpravy znakov živnosti (§ 2) dobu ani podmienky možného prerušenia podnikateľskej činnosti s dosahom na existenciu živnostenského oprávnenia osobitne neupravuje.

Pri posudzovaní týchto okolností sa už záujemca o podnikanie, podnikateľ pri prevádzkovaní živnosti i príslušný živnostenský úrad riadia výlučne úmyslom (zámerom) dotknutej osoby vykonávať činnosť opakovane, v prípade potreby aj nepravidelným spôsobom.

Na možnosť úradného pozastavenia živnosti z vlastného rozhodnutia je určujúci časový faktor

V rámci individuálnych podmienok a spôsobu vykonávania podnikateľskej činnosti však prax podnikateľovpotvrdzuje, že dobu prerušenia výkonu podnikateľskej činnosti treba posudzovať diferencovane, a to v závislosti od viacerých faktorov.

Primárne, v závislosti od času prerušenia podnikateľskej činnosti, bez ohľadu na to, či príčinou jej prerušenia sú subjektívne alebo objektívne dôvody. To je kľúčový faktor, ktorý viedol k zavedeniu a možnému uplatneniu inštitútu pozastavenia prevádzkovania živnosti na základe dobrovoľného rozhodnutia podnikateľa. Vzťahuje sa to na prípady, ak doba prerušenia podnikateľskej činnosti dotknutého podnikateľa môže byť príčinou (právnym dôvodom) na zrušenie živnostenského oprávnenia.

Časový faktor prerušenia prevádzkovania živnosti je zároveň určujúcim limitom, kedy môže dotknutá osoba využiť tento inštitút už bez možnosti vziať svoju žiadosť späť pred uplynutím zákonom určenej doby s úmyslom ďalej pokračovať v prevádzkovaní živnosti.

POZNÁMKA
Živnostenský zákon určil za minimálnu dobu prerušenie výkonu podnikateľskej činnosti 6 mesiacov. Dôvodom pre určenie tejto doby je požiadavka na zamedzenie možného účelového zneužitia tohto inštitútu z rôznych dôvodov na strane dotknutého podnikateľského subjektu.

Z uvedených skutočností vyplýva, že ak osoba s povinne nadobudnutým živnostenským oprávnením nemieni podnikať za obdobie, ktoré nemôže byť kratšie ako 6 mesiacov, môže za súčasného právneho stavu prerušiť prevádzkovanie živnosti aj spôsobom, s ktorým živnostenský zákon i iné osobitné predpisy spájajú – v prospech dotknutého podnikateľa – významné právne dôsledky.

Významným faktorom dobrovoľného pozastavenia môže byť v praxi aj hrozba zrušenia živnostenského oprávnenia

S účinnosťou od 1. júna 2010 treba obzvlášť obozretne a vedome pristupovať k dobrovoľnému rozhodnutiu podnikateľa pozastaviť živnosť v prípade, ak doba prerušenia podnikateľskej činnosti môže byť u dotknutého podnikateľa príčinou (právnym dôvodom) zrušenia živnostenského oprávnenia. V tomto prípade treba upozorniť na aktualizovanú úpravu pozastavenia živnosti, podľa ktorej živnostenský úrad môže zrušiť živnostenské oprávnenie nielen v prípade, ak podnikateľ nezačal podnikať do dvoch rokov od vzniku živnostenského oprávnenia, ale aj v prípade, ak prestane prevádzkovať živnosť už (v priebehu podnikania) na dobu dlhšiu ako 2 roky.

POZNÁMKA
Do 31. mája 2010 platilo, že plynutie dvojročnej lehoty sa počítalo od vydania dokladu o živnostenskom oprávnení (živnostenského listu a koncesnej listiny).

Praktické dôvody pozastavenia živnosti

Z vecného hľadiska sa uvedenou úpravou rešpektuje charakter niektorých druhov činnosti (predmetov podnikania), ktoré objektívne nie je možné vykonávať pretrvávajúcim spôsobom, čo sú najčastejšie prípady podnikania v činnostiach, ktoré je možné vykonávať výlučne alebo predovšetkým iba v sezónnych obdobiach. Obdobne sa uvedeným riešením vychádza v ústrety tým podnikateľom, ktorí z dôvodov prechodného zníženia dopytu alebo odbytu po výrobkoch či poskytovaných službách chcú prerušiť podnikanie, avšak nemienia „zrušiť“ svoju výrobno-technickú základňu, a tým aj natrvalo ukončiť vykonávanie činnosti v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby.

3. Vecná príslušnosť autorizovaných orgánov

Na konanie o pozastavení prevádzkovania živnosti je vecne príslušný obvodný úrad všeobecnej štátnej správy, ktorý podľa živnostenského zákona (§ 66b) vykonáva pôsobnosť živnostenského úradu. V tomto chápaní živnostenské úrady nemajú postavenie špecializovaného úradu štátnej správy a tým ani postavenie samostatnej právnickej osoby, s poukazom na to, že ide (iba) o legislatívne označenie obvodného úradu, v rámci ktorého sa vykonáva prvostupňová agenda na úseku živnostenského podnikania. Do tejto agendy spadá aj pozastavenie prevádzkovania živnosti na základe oznámenia podnikateľa.

4. Miestna príslušnosť živnostenských úradov

Miestnu príslušnosť živnostenských úradov treba diferencovať podľa toho, či ide o dobrovoľné pozastavenie živnosti alebo z úradnej moci.

Na konanie o dobrovoľnom pozastavení prevádzkovania živnosti je miestne príslušný živnostenský (obvodný) úrad podľa sídla právnickej osoby alebo podľa bydliska fyzickej osoby, čo je pre fyzické osoby platné kritérium na určenie miestnej príslušnosti živnostenského (v súčasnosti obvodného) úradu na vydanie rozhodnutia. Bydliskom pritom treba rozumieť buď trvalý pobyt na území Slovenskej republiky v právnom rámci zákona č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe oprávnenia získaného v právnom rámci zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

POZNÁMKA
V individuálnom prípade treba diferencovať medzi spôsobom a formou nadobudnutia oprávnenia na trvalý pobyt osobami s domicilom v niektorom z členských štátov EÚ/EHP/Švajčiarskej konfederácie a s domicilom mimo územia týchto štátov (v ich prípade sa na rozdiel od „euroobčanov“ vyžaduje udelenie osobitného povolenia k trvalému pobytu príslušným útvarom policajného zboru).

Na pozastavenie živnosti v prevádzkarni ex offo sa môže vzťahovať iná miestna príslušnosť živnostenského úradu.

Uvedenú miestnu príslušnosť živnostenských úradov nemožno zamieňať s (možnou) odlišnou miestnou príslušnosťou živnostenských úradov pri pozastavení prevádzkovania živnosti z úradnej moci v prípadoch, ak sa dotknutá prevádzkareň nachádza v územnom obvodeiného ako materského živnostenského úradu (živnostenský úrad, v ktorého územnej pôsobnosti sa nachádza bydlisko v prípade fyzickej osoby alebo sídlo v prípade právnickej osoby).

POZNÁMKA
V týchto prípadoch je príslušný ten živnostenský úrad, v územnom obvode ktorého sa nachádza dotknutá prevádzkareň (§ 58 ods. 3 živnostenského zákona). Ide o prípady rozhodovania živnostenského úradu z jeho úradnej moci z vlastného podnetu alebo z podnetu iných kontrolných, dozorných alebo inšpekčných orgánov, u ktorých dôvodom pozastavenia prevádzkovania živnosti je závažné porušenie podmienok ustanovených živnostenským zákonom alebo inými osobitnými predpismi.

Poznámka redakcie: § 2 Obchodného zákonníka, § 2 živnostenského zákona, § 66b živnostenského zákona.

Autor: JUDr. Ladislav Kopál