Posudzovanie bezúhonnosti zahraničných osôb v živnostenskom podnikaní

1. Postavenie (status) osôb, na ktoré sa vzťahujú podmienky bezúhonnosti

Podmienku bezúhonnosti podľa živnostenského zákona musí splniť každá fyzická osoba v postavení:

• podnikateľa,
• zodpovedného zástupcu,
• štatutárneho orgánu (slovenskej) právnickej osoby alebo jeho člena,
• vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej (fyzickej alebo právnickej) osoby a
• vedúceho podniku zahraničnej (fyzickej alebo právnickej) osoby.

V praxi je kvalifikácia tohto postavenia veľmi dôležitá, najmä v súvislosti s odlišovaním plnenia povinností, ktoré zákon diferencovane vyžaduje od osoby, ktorá sa uchádza o podnikateľské oprávnenie (ďalej „dotknutá osoba“), a od osoby, s ktorej postavením zákon viaže splnenie podmienok bezúhonnosti (ďalej „povinná osoba“). Toto rozlišovanie súvisí aj s potrebou rozlišovania medzi povinnosťou splniť podmienky bezúhonnosti, ktorú zákon viaže s povinnou osobou, a medzi povinnosťou preukázať splnenie podmienok bezúhonnosti autorizovanému živnostenskému úradu, ktorú zákon viaže s dotknutou osobou.

VÝNIMKY

Rozlišovanie požiadavky na splnenie a preukazovanie všeobecnej podmienky bezúhonnosti platí aj na výnimky z tejto povinnosti, a to osobitne pre dotknutú osobu a osobitne pre povinnú osobu.

1. Pre dotknutú osobu v postavení zahraničnej osoby platí zo zákona výnimka na plnenie podmienky bezúhonnosti pre povinnú osobu v postavení štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Pre dotknutú osobu v postavení zahraničnej osoby sa podmienky bezúhonnosti vzťahujú na povinnú osobu v postavení vedúceho organizačnej zložky podniku zahraničnej osoby alebo vedúceho podniku zahraničnej osoby.
2. Pre dotknutú osobu v postavení osoby, ktorá pri ohlásení živnosti oznámi, že zriaďuje na území SR aspoň 2 prevádzkarne, platí zo zákona výnimka na plnenie podmienky bezúhonnosti pre povinnú osobu v postavení zodpovedného zástupcu. Na dotknutú osobu sa za týchto okolností nevzťahuje ani povinnosť uložiť príslušný doklad o bezúhonnosti v príslušnej prevádzkarni obdobným spôsobom, ako to zákon ukladá dotknutej osobe v prípade podmienky odbornej spôsobilosti.

2. Podmienky plnenia bezúhonnosti

Podľa živnostenského zákona (§ 6 ods. 2) sa za bezúhonného nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za:

• trestný čin hospodársky alebo
• trestný čin proti majetku, alebo
• iný trestný čin spáchaný úmyselne, ktorého skutková podstata súvisí s predmetom podnikania,

ak sa naňho nehľadí, akoby nebol odsúdený, čo je najmä prípad zahladenia trestu alebo osvedčenia sa po uplynutí súdom určenej doby v prípade podmienečného odsúdenia povinnej osoby.

POZNÁMKY

1. Živnostenský zákon konštruuje bezúhonnosť ako tzv. relatívnu bezúhonnosť. To znamená, že nie každá právoplatne odsúdená osoba sa na živnostenské účely považuje za osobu nespĺňajúcu podmienku bezúhonnosti. Právoplatné odsúdenie dotknutej osoby nie je zo zákona (vždy) prekážkou na získanie živnostenského oprávnenia a ďalšieho prevádzkovania živnosti. Na to, aby sa stalo touto prekážkou, musia byť splnené uvedené predpoklady.
2. Živnostenský zákon bezúhonnosť nevymedzuje pozitívnym spôsobom, ale tzv. negatívnym spôsobom. To znamená, že živnostenský zákon neurčuje osobu, ktorá sa za bezúhonnú považuje, ale osobitným spôsobom vymedzuje iba osobu, ktorá sa za bezúhonnú nepovažuje. V tomto význame zákon určuje kritériá a okolnosti, ktoré – v prípade, že k nim dôjde – sa stávajú prekážkou na získanie živnostenského oprávnenia a aj možného pokračovania v podnikaní v prípade, ak dôjde k strate bezúhonnosti v priebehu podnikateľskej činnosti.
3. Živnostenský zákon ustanovuje, že podmienku bezúhonnosti nespĺňa osoba, ktorá bola právoplatne odsúdená za trestný čin hospodársky, t. j. za niektorý z trestných činov, ako ich upravuje Trestný zákon (§ 250 až § 283), alebo za niektorý z trestných činov proti majetku, ako ich upravuje Trestný zákon v ustanoveniach § 212 až § 249.Ponecháva pritom ešte na posúdenie v rámci voľnej správnej úvahy živnostenského (obvodného) úradu prípady právoplatného odsúdenia za iný trestný čin. V tomto prípade však musia byť splnené 2 podmienky, a to:
   • aby išlo o úmyselný trestný čin a
   • aby bola preukázaná príčinná súvislosť medzi skutkovou podstatou daného (úmyselného) trestného činu, za ktorý bola povinná osoba právoplatne odsúdená, a predmetom podnikania, na ktorý je podané ohlásenie živnosti.

Pre dotknutý okruh osôb platí, že podmienku bezúhonnosti (na účely živnostenského podnikania) spĺňa každá osoba aj vtedy, ak aj už bola právoplatne odsúdená. Musí to však byť odsúdenie za iný trestný čin ako hospodársky a trestný čin proti majetku a zároveň musí byť splnená podmienka, podľa ktorej k spáchaniu trestného činu nemohlo dôjsť úmyselným spôsobom, ale iba z nedbanlivosti.

4. Živnostenský úrad pri posudzovaní otázky bezúhonnosti neprihliada zo zákona na prípadnú možnosť zahľadenia trestu. Platí, že je vecou dotknutej osoby, aby v súlade s Trestným zákonom uplatnila svoje právo na zahladenie trestu, a tak dosiahla, aby trest nebol uvádzaný vo výpise z registra trestov.

3. Forma a spôsob preukazovania bezúhonnosti

V zásade platí, že dotknutá osoba je povinná splnenie podmienky bezúhonnosti povinnej osoby aj preukázať autorizovanému (živnostenskému) úradu. Výnimkou z tejto zásady sú iba dva vyššie uvedené prípady.
Pokiaľ ide o formu a spôsob preukazovania bezúhonnosti, tie závisia zásadne od organizačno-právneho statusu dotknutej osoby a osobného statusu povinnej osoby.

Kritériá na posudzovanie preukazovania bezúhonnosti

1. V súvislosti s rozdielnym organizačno-právnym postavením záujemcu o získanie živnostenského oprávnenia (dotknutej osoby) treba osobitne rozlišovať medzi podnikaním slovenskej a zahraničnej (fyzickej alebo právnickej) osoby, s poukazom na rozdielny okruh osôb, na ktoré sa vzťahuje povinnosť dodržania podmienky bezúhonnosti (povinných osôb).
2. V súvislosti s rozdielnym osobným statusom povinnej osoby treba osobitne rozlišovať jej:
   • primárne rozdielne štátne občianstvo a
   • sekundárne rozdielne bydlisko,

s poukazom na rozdielny spôsob a formu preukazovania splnenia všeobecnej podmienky bezúhonnosti.

Kritérium bydliska

Na účely posudzovania bezúhonnosti povinnej osoby nie je priamo dôvodné osobitne rozlišovať jej trvalé bydlisko vo význame, či ide o občanov:

• s trvalým bydliskom v niektorom zo štátov Európskej únie, resp. Európskeho hospodárskeho priestoru a Švajčiarskej konfederácie alebo
• o občanov s trvalým bydliskom v niektorom zo štátov mimo územia EÚ/EHP/Švajčiarskej konfederácie.

V oboch prípadoch však treba osobitne rozlišovať skutočnosť, či u osoby s trvalým bydliskom mimo územia SR ide o osobu:

• s trvalým aj faktickým pobytom mimo územia SR alebo
• s trvalým pobytom mimo územia SR a s prechodným, prípadne trvalým pobytom (na dobu určitú) na území SR na základe oznámenia pobytu (u osôb zo štátov EÚ/EHP/Švajčiarskej konfederácie) alebo na základe povolenia príslušného orgánu PZ (u osôb z iných štátov ako EÚ/EHP/Švajčiarskej konfederácie).

Výhradné je kritérium štátneho občianstva

V prípadoch povinného okruhu osôb, bez ohľadu na to, či majú trvalé bydlisko v niektorom zo štátov Európskej únie, respektíve Európskeho hospodárskeho priestoru alebo vo Švajčiarskej konfederácii, alebo mimo tohto priestoru, je pri posudzovaní preukazovania plnenia bezúhonnosti potrebné rozlišovať, či ide o štátnych občanov členských štátov EÚ/EHP/Švajčiarskej konfederácie alebo o občanov iných štátov. Na účely preukazovania spôsobu a formy bezúhonnosti štátnych občanov členských štátov EÚ/EHP/Švajčiarskej konfederácie platí právo voľby na odlišný právny režim, ktorý umožňuje pre povinný okruh osôb právo uplatniť (aj) odchylnú (aproximačnú) právnu úpravu (podľa piatej B časti živnostenského zákona – § 66f ods. 1). Živnostenský zákon – v súlade s legislatívou ES – povyšujetým v tejto časti svojej regulácie hľadisko štátnej príslušnosti povinného okruhu osôb nad ich trvalé bydlisko.

Všeobecný právny rámec úpravy spôsobu preukazovania bezúhonnosti podľa legislatívy EÚ

Východiskový a cieľový legislatívny rámec

Východiskový právny rámec legislatívy EÚ v tejto oblasti tkvie v jej primárnom dokumente – Zmluve o Európskej únii (o fungovaní EÚ), v hlave VI, ktorej cieľom je vytvoriť všeobecný právny rámec pre výmenu informácií z registrov trestov medzi príslušnými členskými štátmi. Na tento fundamentálny právny dokument naposledy nadviazalo Rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi a (vykonávacie) Rámcové rozhodnutie Rady 2009/316/SVV o zriadení Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS) podľa článku 11 rámcového rozhodnutia 2009/315/SVV, ktorých cieľom je prepojiť vnútroštátne registre trestov na jednotnej elektronickej báze a za tým účelom vymedziť spôsoby, akými členský štát poskytuje informácie o odsúdení, vymedziť povinnosti členského štátu a k tomu technické predpoklady vo forme počítačového systému výmeny informácií o odsúdeniach v jednotnom štandardnom formáte.

POZNÁMKA

Z praktického hľadiska sa tým založil právny rámec na prijatie opatrení technického charakteru na zabezpečenie úplného súladu s touto legislatívou EÚ v limitnom čase do 27. apríla 2012, s cieľom poskytovania určeného okruhu povinných (i nepovinných) informácií, v tom osobitne informácie o odsúdenom, o odsúdení, o trestnom čine a o obsahu odsúdenia.

Súčasne platný právny rámec

Slovenská republika za účelom vytvorenia právnych predpokladov pre vyžiadanie informácií o odsúdení dotknutých osôb z iných členských štátov prijala potrebnú právnu úpravu v medziach prijatého zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 17 ods. 1 v spojení s § 1 ods. 4 písm. d) a § 19 ods. 3].

POZNÁMKA

V právnom rámci platného zákona č. 330/2007 Z. z. odpisy registra trestov alebo výpisy z registra trestov a iné informácie z registra trestov možno zaslať cudzím justičným orgánom alebo príslušným ústredným orgánom iných členských štátov Európskej únie na tlačive dožadujúceho orgánu alebo na formulári a v jazyku podľa osobitného predpisu (vyššie uvedeného Rámcového rozhodnutia Rady EÚ) elektronickou formou alebo faxom.

Na tento kľúčový zákon národnej legislatívy v oblasti posudzovania bezúhonnosti povinného okruhu osôb nadviazala v plnom rozsahu aj príslušná úprava živnostenského zákona (§ 45a ods. 1), podľa ktorého sa bezúhonnosť príslušného okruhu osôb so štátnou príslušnosťou niektorého členského štátu mala s účinnosťou od 1. júna 2010 preukazovať prostredníctvom Generálnej prokuratúry SR, Registra trestov.

S účinnosťou od 1. decembra 2011 bola táto právna možnosť, aj keď v praxi nevykonateľná, zrušená a nahradená novou právnou úpravou.

Autor: JUDr. Ladislav Kopál