Poistné na zdravotné poistenie v praxi

V časopise PMPP č. 1/2005 sme už uverejnili prvý komentár k zákonu č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. V tomto komentári sme upozorňovali na niektoré problematické formulácie zákona a predpovedali sme, že vo veľmi krátkom čase bude musieť byť prijatá novela zákona. Tak sa aj stalo a 2. decembra 2004 schválila NR SR na svojej 33. schôdzi novelu zákona. Novela zákona je účinná k 1. januáru 2005, teda súčasne s účinnosťou samotného zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Novela zákona upresňuje niektoré ustanovenia zákona a najmä napravuje niektoré legislatívno-technické nedostatky zákona. Novela zákona upresňuje definíciu platiteľov poistného, povinnosti platiteľov poistného pri platení preddavkov na poistné, výšku sadzieb pre osoby so zdravotným postihnutím, spôsob stanovenia vymeriavacieho základu atď. 

V nasledujúcom príspevku podáme rozbor zákona v znení po tejto novele, čiže v podobe zákona účinného od 1. januára 2005. Rozoberieme, ako zákon definuje jednotlivých platiteľov poistného, ako sa stanovuje vymeriavací základ, ako sa budú vypočítavať preddavky na poistné a ako sa bude robiť ročné zúčtovanie poistného. Venovať sa budeme aj právam a povinnostiam platiteľov. V závere príspevku porovnáme výšku odvodov na zdravotné poistenie v roku 2004 a v roku 2005. 

Základné idey zákona o zdravotnom poistení 

V stručnosti prejdime základné idey zákona, ktoré sa týkajú  poistencov a platenia poistného. 

Zdravotné poistenie sa rozdeľuje na verejné zdravotné poistenie (povinné) a individuálne zdravotné poistenie (dobrovoľné). 

Poistenec je fyzická osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená. Verejne zdravotne poistená je každá fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na Slovensku (okrem niektorých špecifických prípadov osôb zdravotne poistených v cudzine). Ďalej každá fyzická osoba, zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na Slovensku a každá fyzická osoba vykonávajúca na Slovensku činnosť SZČO. Verejne zdravotne poistení sú azylanti, zahraniční študenti atď. 

Poistenec je poistený v zdravotnej poisťovni, ktorú si sám vyberie. Zmeniť zdravotnú poisťovňu môže raz do roka,  a to vždy len k 1. januáru, pričom prihlášku do novej poisťovne, pre ktorú sa rozhodol, musí podať do 30. septembra predošlého roka. Znamená to, že v súčasnosti najbližší termín pre zmenu zdravotnej poisťovne je 1. január 2006, v prípade záujmu o zmenu musí poistenec do 30. septembra 2005 v ním vybratej (novej) poisťovni podať prihlášku. 

Platiteľom poistného sú:  

• zamestnanci, 
• zamestnávatelia, 
• samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), 
• osoby, ktoré nie sú ani zamestnanci, ani SZČO, ale majú príjem zo závislej činnosti vyšší ako minimálna mzda (v príspevku ich budeme označovať „samoplatitelia“), 
• štát (za poistencov, ktorí nie sú ani zamestnancami, ani SZČO a ani nemajú príjem zo závislej činnosti vyšší ako minimálna mzda a za zamestnancov, ktorí nemajú príjem za vykonanú prácu podliehajúci dani z príjmov). 

Sadzby poistného sú pre zamestnancov, zamestnávateľov, SZČO a „samoplatiteľov“ v zásade rovnaké ako podľa pôvodného zákona. Teda 14 % z vymeriavacieho základu (spolu), pre zdravotne postihnuté osoby 7 % z vymeriavacieho základu. 

Štát bude platiť poistné vo výške 4 % z priemernej mzdy. 

Na rozdiel od stavu platného do konca roka 2004, rozhodujúcim obdobím pre určenie vymeriavacieho základu je kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné. Zmyslom tohto je dosiahnuť, aby najmä v prípade zamestnancov bol vymeriavací základ posudzovaný za kalendárny rok a nie ako doteraz za kalendárny mesiac. Tým sa eliminuje jav, kedy pri nerovnomerne dosahovaných príjmoch zamestnanca počas roka, ak v „silných“ mesiacoch príjem zamestnanca presahoval doteraz stanovený najvyšší možný mesačný vymeriavací základ (32 000 Sk), tak z príjmu, presahujúceho mesačné maximum, sa poistné neplatilo. 

I v prípade SZČO je rozhodujúcim obdobím kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné. Výška poistného SZČO bude závisieť od príjmu, ktorý SZČO dosiahne v danom roku. Príjem SZČO dosiahnutý v predchádzajúcich rokoch bude dôležitý len pre stanovenie výšky preddavkov na poistné. 

Vymeriavací základ (ročný) poistenca musí byť najmenej vo výške súčtu minimálnych miezd platných za každý mesiac rozhodujúceho obdobia a najviac môže byť vo výške súčtu 3-násobkov priemernej mzdy za každý mesiac rozhodujúceho obdobia. Takto sa bude posudzovať vymeriavací základ aj pre poistencov, ktorí vykonávajú viacej činností – napríklad majú súbežne dvoch zamestnávateľov alebo popri zamestnaní vykonávajú činnosť SZČO – vymeriavací základ sa zo všetkých činností poistenca spočíta a tento súčet sa bude posudzovať voči dolnej i hornej hranici vymeriavacieho základu stanovenej zákonom. 

Zmena minimálnej možnej sumy vymeriavacieho základu znamená pre niektoré skupiny poistencov faktické zvýšenie odvádzaného poistného na zdravotné poistenie. Pôjde najmä o SZČO, ktoré do konca roku 2004 platili z minimálneho vymeriavacieho základu 3 000 Sk poistné 420 Sk. U nich dôjde k zmene základu od januára 2005 na základ 6 500 Sk a poistné 910 Sk, čo znamená viac ako 100 % zvýšenie poistného. Podobne poistenci, ktorých vymeriavací základ bol v roku 2004 v dovtedy maximálnej možnej sume 32 000 Sk, budú platiť od januára 2005 z vyššieho základu – základ môže dosiahnuť sumu až 43 095 Sk. 

Zákon definuje nové pojmy „preddavok na poistné“ a „ročné zúčtovanie poistného“. Zamestnanci, zamestnávatelia, SZČO i štát budú platiť každý mesiac preddavky na poistné. Preddavky na poistné nebudú platiť „samoplatitelia“. Zamestnanci, zamestnávatelia, SZČO i „samoplatitelia“ budú vykonávať a podávať po skončení roka ročné zúčtovanie poistného. Bude to niečo podobné ako daňové priznanie na účely dane z príjmov. Ročné zúčtovanie sa bude podávať v termíne do 31. marca nasledujúceho roka.  

V ročnom zúčtovaní platiteľ – fyzická osoba – uvedie:  

• svoj úhrnný vymeriavací základ za uplynulý rok so zohľadnením najmenšieho a najväčšieho možného zákonom daného vymeriavacieho základu platiteľa – fyzickej osoby, 
• z tohto základu vypočíta poistné za rok, 
• uvedie výšku počas roka už zaplatených preddavkov na poistné, 
• rozdiel medzi vypočítaným poistným a zaplatenými preddavkami bude preplatok, prípadne nedoplatok na poistnom. 

Za zamestnanca môže pri splnení príslušných podmienok vykonať ročné zúčtovanie jeho zamestnávateľ. 

Zamestnávateľ ako platiteľ poistného bude takisto vykonávať ročné zúčtovanie poistného. A to osobitne pre jednotlivé zdravotné poisťovne, v ktorých boli za uplynulý rok jeho zamestnanci prihlásení. V ročnom zúčtovaní uvedie svoj úhrnný vymeriavací základ ako súčet vymeriavacích základov svojich zamestnancov za uplynulý rok, pričom zohľadní, že vymeriavací základ každého zamestnanca musí byť najmenej súčet zamestnancovi vyplatených príslušných minimálnych miezd za každý mesiac uplynulého roka a najviac môže byť súčet 3-násobkov priemernej mzdy za každý mesiac uplynulého roka, počas ktorých bol zamestnanec zamestnancom u daného zamestnávateľa. 

Preplatok alebo nedoplatok poistného sa vzájomne vysporiada medzi platiteľom poistného a poisťovňou do 30. júna, prípadne do 30. septembra roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo. 

Platitelia poistného 

V tejto časti podrobne rozoberieme, kto sa podľa zákona považuje za platiteľa poistného – kto je povinný platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Platiteľov poistného definuje § 11 zákona. 

Platitelia poistného sú: 

• zamestnanci, 
• samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), 
• osoby, ktoré nie sú ani zamestnanci ani, SZČO, ale majú v danom roku príjem zo závislej činnosti, vyšší ako súčet minimálnych miezd platných počas daného roka („samoplatitelia“), 
• zamestnávatelia, 
• štát. 

Zamestnanci 

Pojem zamestnanec je v zákone o zdravotnom poistení definovaný v zásade rovnako ako v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Takže pri troche zjednodušenia by sa dalo povedať, že ak sa niekto považuje za zamestnanca podľa zákona o sociálnom poistení, považuje sa za zamestnanca aj podľa nového zákona o zdravotnom poistení. 

Nie je to však celkom pravda. Napriek snahe zákonodarcov zjednotiť pojem zamestnanec na účely zákona o zdravotnom poistení i na účely zákona o sociálnom poistení, podľa nového zákona o zdravotnom poistení je definícia zamestnanca na účely zdravotného poistenia iná ako definícia zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. Za zamestnanca na účely zdravotného poistenia sa považuje aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditista komanditnej spoločnosti, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti formou, ktorá sa podľa zákona o dani z príjmov považuje za príjem zo závislej činnosti – pozri § 11 ods. 3 písm. g) zákona. 

Spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorý pracuje pre svoju spoločnosť a má príjem za prácu, ale nemá so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu – nie je z tohto titulu povinne poistený na sociálne poistenie a neplatí z tohto príjmu poistné na sociálne poistenie, je povinný platiť z tohto príjmu poistné na zdravotné poistenie. Mimochodom, rovnako tomu bolo i do 31. 12. 2004 podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení. 

Na rozdiel od stavu platného do 31. 12. 2004, za zamestnancov sa od 1. 1. 2005 už nepovažujú členovia štatutárnych orgánov, členovia správnych rád, členovia dozorných rád, členovia kontrolných komisií a členovia iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ak za túto prácu dostávajú odmenu. Takéto osoby nebudú mať z príjmov, dosahovaných v súvislosti s touto činnosťou, povinnosť platiť poistné ako zamestnanci. 

V zákone už nie je výnimka, platná do konca roka 2004 podľa zákona č. 273/1994 Z. z., podľa ktorej zamestnanci – dôchodcovia, nemali povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie v prípade, že ich mesačný príjem neprevýšil 3 000 Sk. Od 1. 1. 2005 teda zamestnaní dôchodcovia budú povinní z príjmu dosiahnutého v zamestnaní (bez ohľadu na jeho výšku) platiť poistné na zdravotné poistenie rovnako ako ostatní zamestnanci. Zamestnávateľ za nich bude odvádzať poistné rovnako ako za ostatných zamestnancov. 

Zhrňme, kto sa považuje na účely zákona o zdravotnom poistení za zamestnanca. Zvýraznené sú osoby, ktoré sa považujú za zamestnancov podľa zákona o zdravotnom poistení, ale nepovažujú sa za zamestnancov podľa zákona o sociálnom poistení. 

Za zamestnanca sa považuje: 

• fyzická osoba v pracovnom pomere (nie v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce a dohody o brigádnickej práci študentov), 
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere (podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe), 
• fyzická osoba v služobnom pomere (napr. príslušníci Policajného zboru, železniční policajti, SIS, Zbor väzenskej a justičnej stráže, profesionálni vojaci, colníci, prokurátori...), 
• ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, poslanec Európskeho parlamentu, ktorý bol zvolený za Slovenskú republiku, 
• predseda vyššieho územného celku, starosta obce, starosta mestskej časti v Bratislave, starosta mestskej časti v Košiciach a primátor mesta, 
• poslanec vyššieho územného celku, poslanec obecného zastupiteľstva, poslanec mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Bratislave a poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti v Košiciach, ktorí sú dlhodobo uvoľnení na výkon funkcie, 
• spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditista komanditnej spoločnosti a člen družstva, ak sú odmeňovaní za prácu v spoločnosti alebo v družstve formou, ktorá sa podľa osobitného predpisu považuje za príjem zo závislej činnosti, 
• doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, 
• pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, 
• fyzická osoba  vo výkone väzby a fyzická osoba  vo výkone  trestu   odňatia  slobody,   ak  sú  zaradené do práce, okrem fyzickej osoby  vo výkone  trestu odňatia  slobody zaradenej na výkon iných prospešných prác. 

Príklad: 

Pán Milan je spoločníkom s. r. o. So svojou spoločnosťou nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu. Pre svoju spoločnosť aktívne pracuje. Za prácu dostáva odmenu – táto odmena sa považuje podľa zákona o dani z príjmov za príjem zo závislej činnosti, spoločnosť ju účtuje do daňových nákladov a z vyplatenej odmeny spoločnosť strháva pánovi Milanovi preddavok na daň. Pán Milan bude na účely zákona o zdravotnom poistení považovaný za zamestnanca a z odmeny sa bude vypočítavať a odvádzať poistné na zdravotné poistenie. 

Príklad: 

Pani Milada je spoločníčkou s. r. o. So svojou spoločnosťou nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu. Pre svoju spoločnosť aktívne pracuje, za túto prácu nedostáva žiadnu odmenu. Ako spoločníčke jej spoločnosť vyplatí podiely na zisku dosiahnutého spoločnosťou. Iné príjmy pani Milada mať nebude. Pani Milada sa na účely zákona o zdravotnom poistení nebude považovať za zamestnanca. Z vyplatených podielov na zisku sa poistné na zdravotné poistenie odvádzať nebude. Za pani Miladu bude platiť zdravotné poistenie štát. 

Príklad: 

Pán Marián je člen dozornej rady akciovej spoločnosti. Za prácu člena dozornej rady mu akciová spoločnosť pravidelne každý mesiac vypláca odmenu. Pán Marián sa na účely zákona o zdravotnom poistení nebude považovať za zamestnanca. Z vyplatených odmien za členstvo v dozornej rade sa poistné na zdravotné poistenie odvádzať nebude. 

Samostatne zárobkovo činné osoby 

Pojem samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je v zákone o zdravotnom poistení definovaný takmer rovnako ako v zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Na rozdiel od zákona o sociálnom poistení sa však na účely zákona o zdravotnom poistenípovažuje za SZČO aj konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným a osoba, ktorá vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa Autorského zákona.  

Každá SZČO je platiteľom poistného na zdravotné poistenie bez ohľadu na výšku príjmu, ktorú dosahuje z činnosti SZČO. I tu je rozdiel oproti zákona o sociálnom poistení, kedy povinnosť platiť odvody na sociálne poistenie sa týka len tých SZČO, ktoré v predošlom roku dosiahli príjem vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy.  

Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa považuje fyzická osoba, ktorá (zvýraznené sú osoby, ktoré sa považujú za SZČO podľa zákona o zdravotnom poistení, ale nepovažujú sa za SZČO podľa zákona o sociálnom poistení): 

• vykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách podľa § 12a až § 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov a je zapísaná do evidencie podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, 
• má oprávnenie prevádzkovať živnosť podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, 
• má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii) okrem činnosti znalca,  tlmočníka a prekladateľa, ktorú vykonávajú podľa zákona č. 382/2004 Z. z. v konaní pred štátnym orgánom a orgánom, na ktorý prešli úlohy  štátnych orgánov a okrem činnosti  fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (napríklad zákon č. 78/1992 Zb. o daňových poradcoch), 
• je spoločníkom verejnej obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, 
• je konateľom spoločnosti s ručením obmedzeným, 
• vykonáva športovú činnosť zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, 
• vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve, 
• vykonáva činnosť obchodného zástupcu podľa § 652 až § 672a Obchodného zákonníka. 

Príklad: 

Pani Nina je konateľkou spoločnosti s r. o. Za prácu konateľa dostáva odmenu. Pani Nina sa na účely zákona o zdravotnom poistení bude považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu a z odmeny konateľa bude platiť poistné na zdravotné poistenie. 

Príklad: 

Pán Norbert je konateľom spoločnosti s r. o. Za prácu konateľa nedostáva žiadnu odmenu. Pán Norbert sa na účely zákona o zdravotnom poistení bude považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu a napriek tomu, že za funkciu konateľa nepoberá žiadnu odmenu, bude platiť poistné na zdravotné poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba. 

Príklad: 

Pani Naďa je zamestnaná. Popri práci v zamestnaní píše príspevky do časopisov, za ktoré jej vydavatelia vyplácajú v zmysle Autorského zákona honoráre. Pani Naďa bude platiť poistné na zdravotné poistenie jednak ako zamestnanec, jednak ako samostatne zárobkovo činná osoba. Ako samostatne zárobkovo činná osoba bude platiť poistné na zdravotné poistenie z autorských honorárov. 

Príklad: 

Študentka konzervatória Nikola si popri štúdiu zarába účinkovaním v menších hereckých úlohách v televízii. Televízia jej za tieto roly vypláca honoráre podľa Autorského zákona. Študentka Nikola bude na účel zákona o zdravotnom poistení považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu a bude platiť poistné na zdravotné poistenie z týchto honorárov. 

Príklad: 

Študent strednej školy Matej je autorom počítačového programu, ktorý predá softvérovej spoločnosti. Táto spoločnosť mu za program vyplatí odmenu v zmysle Autorského zákona. Študent Matej bude na účel zákona o zdravotnom poistení považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu a bude musieť zaplatiť poistné na zdravotné poistenie z tejto odmeny. 

Príklad: 

Pani Magda je vdova, je na dôchodku. Jej manžel bol hudobný skladateľ. Pani Magda je dedičkou autorských práv na jeho diela a z tohto titulu poberá od hudobných vydavateľstiev, ochranných autorských zväzov a pod. tantiémy v zmysle Autorského zákona. Pani Magda síce poberá príjmy na základe Autorského zákona ako dedič autorských práv, ale ona sama nevykonáva umeleckú činnosť. Preto sa nebude považovať na účely zákona o zdravotnom poistení za samostatne zárobkovo činnú osobu a z týchto príjmov nebude platiť poistné na zdravotné poistenie. 

Štát ako platiteľ poistného 

Podľa zákona č. 273/1994 Z. z. štát platil poistné do konca roku 2004 za v zákona č. 273/1994 Z. z.vymenované skupiny osôb, napríklad za: 

• nezaopatrené deti, ak nemali vlastný príjem podliehajúci dani z príjmov, presahujúci 3 000 Sk (študenti, pracujúci napríklad na dohodu o brigádnickej práci študentov, boli povinní sami si platiť poistné v mesiaci, v ktorom výška ich príjmu presiahla 3 000 Sk), 
• dôchodcov, 
• evidovaných nezamestnaných, 
• ženy poberajúce peňažnú pomoc v materstve, 
• osoby starajúce sa o deti do veku 5 rokov. 

Štát neplatil poistné za tzv. dobrovoľne nezamestnaných, teda za osoby, ktoré neboli ani zamestnancami, ani SZČO a nepatrili ani do jednej zákonom menovaných skupín osôb, za ktoré štát platil poistné. Takýmito osobami sú napríklad ženy v domácnosti, ktorých deti dosiahli 5 rokov veku, osoby nepracujúce, ale z rozličných dôvodov neevidované ako nezamestnané, „rentieri“ – osoby žijúce z podielov na zisku atď. 

Od 1. januára 2005 štát platí poistné za poistencov, ktorí: 

• nie sú SZČO a súčasne 
• nie sú zamestnanci a súčasne 
• nemajú príjem zo závislej činnosti za príslušný rok vyšší ako súčet minimálnych miezd platných v danom roku 
• sú zamestnanci, ale nemajú príjem za vykonanú prácu podliehajúci dani z príjmov. 

Znamená to, že štát bude platiť poistné napríklad za: 

• tzv. „dobrovoľne nezamestnané“ osoby, 
• osoby evidované na úrade práce, 
• nezaopatrené deti, ak nie sú zamestnancami alebo SZČO a ani nemajú príjem zo závislej činnosti v súčte za príslušný rok vyšší ako súčet minimálnych miezd platných v danom roku, 
• dôchodcov – starobných, invalidných..., ak nie sú zamestnancami alebo SZČO a ani nemajú príjem zo závislej činnosti v súčte za príslušný rok vyšší ako súčet minimálnych miezd platných v danom roku, 
• vojakov základnej vojenskej služby a pod., 
• osoby pracujúce len na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, ak ich príjem zo závislej činnosti (z dohôd) nebude v súčte za príslušný rok vyšší ako súčet minimálnych miezd platných v danom roku, 
• zamestnancov, ktorí nemajú príjem za vykonanú prácu – napríklad za zamestnané matky, ktoré sú na materskej dovolenke alebo na rodičovskej dovolenke, za dlhodobo práceneschopných zamestnancov. 

Príklad: 

Pani Elena je „žena v domácnosti“. Nemá žiadne zamestnanie, nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby ani si neprivyrába na dohody o vykonaní práce. Do konca roku 2004 si platila poistné na zdravotné poistenie ako „samoplatiteľ“, platila poistné 420 Sk mesačne. Od 1.  januára 2005 za ňu bude platiť poistné na zdravotné poistenie štát. 

Príklad: 

Pani Eva je takisto žena v domácnosti. Na rozdiel od pani Eleny však občas pracuje na dohodu o vykonaní práce. Do konca roku 2004 si platila poistné na zdravotné poistenie ako „samoplatiteľ“  – v mesiacoch, kedy príjem z dohody nemala, platila poistné 420 Sk mesačne, v mesiacoch, kedy príjem z dohody mala, platila poistné vo výške 14 % zo sumy dosiahnutého príjmu, najmenej však 420 Sk mesačne.  Od 1. januára 2005 za ňu bude platiť poistné na zdravotné poistenie štát. Ak príjmy pani Evy z dohôd za celý rok 2005 budú menšie ako približne 79 500 Sk, takto to aj zostane. Ak by však príjmy pani Evy z dohôd za rok 2005 boli vyššie ako približne 79 500 Sk, pani Eva bude musieť po skončení roka 2005 vykonať ročné zúčtovanie poistného a z tohto príjmu zaplatiť poistné na zdravotné poistenie (pozrite k tomu nasledujúcu kapitolu). 

Samoplatitelia 

Zákon v § 11 ods. 2 stanovuje, že poistné na zdravotné poistenie je povinný platiť poistenec, ktorý nie je zamestnancom ani samostatne zárobkovo činnou osobou, ak má v rozhodujúcom období – kalendárnom roku – príjem považovaný podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov za príjem zo závislej činnosti vyšší ako súčet minimálnych miezd platných v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia. 

Fyzická osoba bude považovaná za „samoplatiteľa“, ak bude spĺňať všetky ďalej uvedené podmienky: 

• musí byť poistencom – mať trvalý pobyt na Slovensku (a zároveň sa nezdržiavať v cudzine dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo nebyť zdravotne poistená v cudzine) alebo byť azylantom, zahraničným študentom atď., 
• v rozhodujúcom období nesmie byť zamestnancom (pozri vyššie definíciu zamestnanca), 
• v rozhodujúcom období nesmie byť samostatne zárobkovo činnou osobou (pozri vyššie definíciu SZČO), 
• v rozhodujúcom období musí mať príjem zo závislej činnosti vyšší ako súčet minimálnych miezd platných v jednotlivých mesiacoch rozhodujúceho obdobia. 

V tomto prípade sa pod minimálnou mzdou myslí minimálna mzda podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 90/1996 Z. z., teda minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. V mesiacoch január až september 2005 možno predpokladať výšku minimálnej mzdy 6 500 Sk. V mesiaci október 2005 by malo dôjsť k zmene a minimálna mzda bude približne 7 000 Sk. Pre rok 2005 teda možno predpokladať hranicu príjmu, od ktorej vznikne povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie samoplatiteľom na približne 79 500 Sk  (lebo 9 mesiacov krát 6 500 Sk plus 3 mesiace krát predpokladaných 7 000 Sk). 

Pripomeňme si, čo sa podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej „ZDP“) považuje za príjem zo závislej činnosti: 

• príjmy zo súčasného alebo z predchádzajúceho pracovnoprávneho vzťahu, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo členského pomeru alebo z obdobného vzťahu, v ktorom je daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa príjmu, ako aj príjmy za prácu žiakov a študentov v rámci praktického vyučovania, 
• príjmy za prácu členov družstiev, spoločníkov a konateľov spoločností s ručením obmedzeným a komanditistov komanditných spoločností, a to aj keď nie sú povinní pri výkone práce pre družstvo alebo pre spoločnosť dodržiavať príkazy inej osoby, 
• platy a funkčné príplatky ústavných činiteľov Slovenskej republiky, verejného ochrancu práv, prokurátorov Slovenskej republiky a vedúcich ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky, 
• odmeny za výkon funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy a v orgánoch iných právnických osôb alebo spoločenstiev, 
• odmeny obvinených vo väzbe a odmeny odsúdených vo výkone trestu odňatia slobody, 
• príjmy z prostriedkov sociálneho fondu, 
• príjmy plynúce v súvislosti s minulým, súčasným alebo budúcim výkonom závislej činnosti alebo funkcie, bez ohľadu na to, či daňovník pre platiteľa príjmu skutočne vykonával, vykonáva alebo bude vykonávať túto závislú činnosť alebo funkciu,  
• obslužné, 
• nepeňažný príjem v súvislosti s používaním motorového vozidla zamestnávateľa na súkromné účely. 

Nie je pritom podstatné, na základe akého právneho dôvodu sa tieto príjmy vyplácajú, či sa vyplácajú v peniazoch alebo nepeňažnej forme, či sa vyplácajú pravidelne alebo nepravidelne, alebo jednorazovo. 

Príklad: 

Pán Zoltán je na dôchodku. Nie je zamestnancom ani SZČO. Popri dôchodku si privyrába občasnými prácami na dohodu o vykonaní práce. Ide o príjmy považované podľa § 5 ZDP za príjmy zo závislej činnosti. Jeho príjem z dohôd bude za rok 2005 v súčte vo výške 75 000 Sk. Pán Zoltán si nebude musieť platiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, pretože výška jeho príjmu zo závislej činnosti bude nižšia ako súčet minimálnych miezd zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou platných počas roka 2005. 

Príklad: 

Pán Xavér je študent riadneho štúdia na vysokej škole. Nie je ani zamestnancom, ani SZČO. Popri štúdiu si privyrába prácami na dohodu o brigádnickej práci študentov. Ide o príjmy považované podľa § 5 ZDP za príjmy zo závislej činnosti. Jeho príjem z dohôd bude za rok 2005 v súčte vo výške 85 000 Sk. Xavér si bude musieť po skončení roka 2005 zaplatiť zdravotné poistenie za rok 2005 ako samoplatiteľ, pretože výška jeho príjmu zo závislej činnosti bude vyššia ako súčet minimálnych miezd zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou platných počas roka 2005. 

Príklad: 

Pán Vojtech je na dôchodku. Nie je zamestnancom ani SZČO. Popri dôchodku má príjem plynúci mu z uzavretých zmlúv o dielo a príkazných zmlúv, ktoré uzavrel s niekoľkými právnickými či fyzickými osobami. Tieto zmluvy sú koncipované tak, že príjem z nich plynúci sa dá považovať v zmysle § 5 ZDP za príjem zo závislej činnosti. Jeho príjem z týchto zmlúv bude za rok 2005 v súčte vo výške 90 000 Sk. Pán Vojtech bude musieť po skončení roka 2005 zaplatiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, pretože ide o príjmy zo závislej činnosti a ich výška bude vyššia ako súčet minimálnych miezd zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou platných počas roka 2005. 

Príklad: 

Pani Vlasta ukončila pracovný pomer 31. decembra 2004. Od januára 2005 nie je zamestnaná ani nevykonáva činnosť SZČO, a to až dokonca roka 2005 – poistné na zdravotné poistenie za ňu platí štát. V apríli 2005 dostane od bývalého zamestnávateľa doplatok odmien za rok 2004 v úhrnnej sume 100 000 Sk. Tento príjem sa podľa § 5 ZDP považuje za príjem zo závislej činnosti. Pani Vlasta bude musieť po skončení roka 2005 zaplatiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, pretože ide o príjem zo závislej činnosti a jeho výška bude vyššia ako súčet minimálnych miezd zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou platných počas roka 2005. 

Príklad: 

Pán Viliam je zamestnancom. Popri zamestnaní má aj príjmy plynúce mu z dohôd o vykonaní práce. Nech bude výška príjmov z týchto dohôd akákoľvek, nebude z nich platiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, pretože už platí zdravotné poistenie ako zamestnanec. 

Príklad: 

Pán Zbyněk je občanom Českej republiky. Nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. So zamestnávateľom – slovenskou akciovou spoločnosťou – uzatvorí dohodu o vykonaní práce, na základe ktorej mu akciová spoločnosť vyplatí 100 000 Sk. Pán Zbyňek nebude z tohto príjmu platiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, pretože nie je poistencom – nemá na území Slovenskej republiky trvalý pobyt ani nie je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý by mal sídlo na území Slovenskej republiky. 

Príklad: 

Pán Valér má 50 rokov. Nikde nepracuje ani nie je SZČO. Je vlastníkom niekoľkých nehnuteľností, ktoré prenajíma. Za rok 2005 dosiahne príjem z prenájmu vo výške 100 000 Sk. Iné zdaniteľné príjmy nemá. V prípade prenájmu ide o príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP – nejde o príjem zo závislej činnosti. Pán Valér nebude musieť platiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ, výška jeho príjmu zo závislej činnosti je nulová, príjmy z prenájmu nie sú príjmami zo závislej činnosti. 

Príklad:  

Pán Vladimír je v produktívnom veku. Nie je ani zamestnancom ani SZČO. Je členom v dozornej rade niekoľkých akciových spoločností – za členstvo v dozorných radách mu tieto akciové spoločnosti vyplácajú tantiémy. V niektorých akciových spoločnostiach je súčasne i akcionárom a  poberá dividendy zo zisku týchto spoločností. Zároveň je spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným a poberá podiely na zisku. Vo všetkých prípadoch – tantiémy, dividendy, podiely na zisku – ide o príjmy oslobodené od dane podľa § 3 ods. 2 písm. c) ZDP. Nejde teda o príjmy zo závislej činnosti a bez ohľadu na výšku týchto príjmov pán Vladimír nebude povinný platiť zdravotné poistenie ako samoplatiteľ. 

Sadzby poistného 

Sadzby poistného sú stanovené v § 12 zákona. Sadzby sú určené percentom z vymeriavacieho základu.  

Sadzby poistného na zdravotné poistenie sú od 1. januára 2005: 

• 4 % pre zamestnanca, 
• 2 % pre zamestnanca so zdravotným postihnutím (do 31. 12. 2004 neexistovala takáto výnimka a takíto zamestnanci mali sadzbu 4 %), 
• 10 % pre zamestnávateľa, 
• 5 % pre zamestnávateľa za zamestnancov so zdravotným postihnutím (do 31. 12. 2004 bola sadzba 2,6 %), 
• 14 % pre SZČO, 
• 7 % pre SZČO so zdravotným postihnutím (do 31. 12. 2004 bola sadzba 6,3 %), 
• 14 % pre „samoplatiteľa“, 
• 7 % pre „samoplatiteľa“ so zdravotným postihnutím, 
• 4 % pre štát. 

Za osoby so zdravotným postihnutím sa pritom pokladajú podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti osoby invalidné – osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % – pozri § 71 zákona o sociálnom poistení a ďalej osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 % a najviac 40 %. Ak to zhrnieme, tak za osoby so zdravotným postihnutím považujeme na účel nového zákona o zdravotnom poistení tie osoby, ktoré majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 20 %. Pripomíname, že do 31. 12. 2004 sa za osoby so zdravotným postihnutím pokladali len osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % (teda poberatelia invalidných, prípadne čiastočne invalidných dôchodkov). 

Vymeriavací základ 

Pojem vymeriavací základ definuje § 13 zákona. V zákone je osobitne stanovený vymeriavací základ zamestnanca, zamestnávateľa, SZČO a napokon „samoplatiteľa“ – teda poistenca, ktorý nie je ani zamestnancom, ani SZČO, ale má zdaniteľný príjem zo závislej činnosti za daný rok vyšší ako súčet minimálnych miezd platných v danom roku. 

Vo všetkých prípadoch je podstatnou zmenou to, že vymeriavací základ je stanovený za rozhodujúce obdobie – kalendárny rok.  

Vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych miezd za každý mesiac daného roka, počas ktorého bola povinnosť platiť poistné. 

Vymeriavací základ je najviac vo výške súčtu 3-násobkov priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné (§ 13 ods. 8), a to za každý mesiac daného roka, počas ktorého bola povinnosť platiť poistné. 

Pojem minimálna mzda je definovaný odkazom na celý zákon č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde.  

V mesiacoch január až september 2005 by mala byť minimálna mzda zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou vo výške 6 500 Sk. V mesiacoch október až december 2005 môžeme predpokladať jej zvýšenie na približne 7 000 Sk.  

Priemerná mesačná mzda v roku 2003 bola 14 365 Sk. 

Rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu je v zákone pre všetkých platiteľov poistného definované ako kalendárny rok. Takže už nie kalendárny mesiac, ako tomu bolo do konca roku 2004 a ako tomu je podľa zákona o sociálnom poistení. Ide o veľmi dôležitú zmenu, ktorá má množstvo dôsledkov. 

Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. 

Vymeriavací základ zamestnanca 

Vymeriavací základ zamestnanca na účely zdravotného poistenia je stanovený fakticky rovnako ako vymeriavací základ zamestnanca na účely zákona o sociálnom poistení. 

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítava (§ 13 ods. 1 nového zákona): 

• príjem za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmu i príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu kvôli predpisom o zamedzení dvojitého zdanenia, 
• náhrady mzdy za dovolenku, sviatok, pri prekážkach v práci, pri neplatnom skončení pracovného pomeru. 

Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezapočítava (§ 13 ods. 4 nového zákona): 

• odstupné, 
• odchodné, 
• cestovné náhrady, 
• náhrada za pracovnú pohotovosť, 
• príspevky zo sociálneho fondu, 
• príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, 
• odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, 
• odmeny vyplácané pri pracovných jubileách a životných jubileách, 
• odmeny pri odchode do starobného dôchodku, 
• plnenia poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, 
• náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. 
• Z logiky konštrukcie vymeriavacieho základu ďalej vyplýva, že do vymeriavacieho základu zamestnanca sa nezapočítava ani: 
• výnosy z kapitálových podielov – akcií, 
• príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca, 
• plnenia poskytované zo zisku. 

Do vymeriavacieho základu „zamestnanca“ – spoločníka s. r. o., komanditistu, člena družstva, sa započítava príjem zo závislej činnosti za prácu spoločníka, komanditistu, člena družstva. 

Do vymeriavacieho základu „zamestnanca“ – doktoranda, sa započítava štipendium. 

Vymeriavacím základom „zamestnanca“ – pestúna, je jeho odmena. 

Ohraničenie vymeriavacieho základu zamestnanca pre rok 2005  

Vymeriavací základ zamestnanca za rok 2005 musí byť najmenej vo výške súčtu jemu prislúchajúcich minimálnych miezd platných v jednotlivých mesiacoch roka 2005, počas ktorých bol zamestnancom. Pri zamestnaní trvajúcom po celý čas roka teda najmenej vo výške odhadom 79 500 Sk. Táto hranica sa však nebude posudzovať striktne pre každého zamestnanca rovnako. Bude alikvotne upravená (nižšia) v prípadoch, kedy: 

• zamestnanec „bol zamestnancom“ len časť roka, 
• zamestnanec je invalid alebo čiastočný invalid, 
• zamestnanec je mladistvý, 
• zamestnanec je odmeňovaný hodinovou mzdou, 
• zamestnanec má kratší pracovný úväzok, 
• zamestnanec mal neplatené voľno, absenciu, 
• zamestnanec bol časť roka práceneschopný, ošetroval člena rodiny, bol na materskej dovolenke, bol na rodičovskej dovolenke, bol na základnej vojenskej službe a pod. 

Fakticky to znamená, že pokiaľ zamestnávateľ bude dodržiavať zákon o minimálnej mzde, nemôže sa stať, aby vymeriavací základ zamestnanca zistený z jeho hrubej mzdy bolo potrebné upravovať na zákonom povinné minimum. 

Vymeriavací základ zamestnanca za rok 2005 nesmie byť vyšší ako súčet 3-násobkov priemernej mesačnej mzdy zamestnanca (zistenej Štatistickým úradom za rok 2003) za všetky mesiace, počas ktorých bol zamestnancom. Pretože priemerná mesačná mzda za rok 2003 bola 14 365 Sk, znamená to, že za každý začatý mesiac, v ktorom bol poistenec zamestnancom, započítame 43 095 Sk. V prípade, že zamestnanie trvalo po celý rok, horná hranica vymeriavacieho základu za rok 2005 bude 517 140 Sk. 

Príklad: 

Pán Tomáš je zamestnancom, iné príjmy nemá. Pracovnú zmluvu uzavrel ešte v roku 2003. Pre svojho zamestnávateľa pracuje po celý rok 2005. Podľa svojej pracovnej zmluvy je odmeňovaný minimálnou mzdou podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. Za mesiac január 2005 je jeho hrubá mzda  6 500 Sk. V mesiaci február 2005 však pán Tomáš ochorie, odpracuje len 6 dní (z 20 pracovných dní), jeho mzda bude 1 950 Sk. Počas ostatných mesiacov roka 2005 pán Tomáš nebude mať žiadnu absenciu a za tieto mesiace bude mať mzdu 6 500 Sk, od októbra 2005 mzdu 7 000 Sk (pri predpokladanom zvýšení minimálnej mzdy na 7 000 Sk od októbra 2005). Mzda pána Tomáša za celý rok 2005 bude: 

8 krát 6 500 Sk plus 1 krát 1 950 Sk plus 3 krát 7 000 Sk 

Spolu 74 950 Sk 

Vymeriavací základ pána Tomáša za rok 2005 bude vo výške jeho mzdy, teda 74 950 Sk. Je to síce menej ako súčet minimálnych miezd zamestnanca odmeňovaných mesačnou mzdou platných v roku 2005, ale je to v poriadku. Pán Tomáš bol totiž v mesiaci február 2005 práceneschopný a jeho mzda za február 2005 bola alikvotná odpracovanému času, pričom v tomto mesiaci zamestnávateľ dodržal ustanovenia zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. 

Príklad: 

Pani Tamara je zamestnankyňa. V mesiacoch január až jún 2005 po dohode so zamestnávateľom je na neplatenom voľne. Za tieto mesiace je jej mzda nulová. Od 1. júla 2005 začne znova pracovať. Až do 31. decembra 2005 pracuje bez jediného dňa absencie. Jej mzda za toto obdobie bude 60 000 Sk.  

Vymeriavací základ pani Tamary za rok 2005 bude vo výške dosiahnutej mzdy, teda 60 000 Sk. Súčet minimálnych miezd prislúchajúcich pani Tamare počas jednotlivých mesiacov roka 2005 je za mesiace január až jún 2005 (obdobie neplateného voľna) vo výške 0 Sk, za mesiace júl až september 2005 po 6 500 Sk, za mesiace október až december 2005 po (predpokladaných) 7 000 Sk. Spolu je súčet minimálnych miezd suma 40 500 Sk, čo je skutočne menej ako výška dosiahnutej mzdy. 

Príklad: 

Pán Tibor uzatvorí pracovnú zmluvu so svojím zamestnávateľom na dobu určitú, a to od 1. 12. 2005 do 31. 12. 2005. Pán Tibor v roku 2005 iné zamestnanie nemal a nevykonával v roku 2005 ani činnosť SZČO. Mzda pána Tibora za december 2005 bude 50 000 Sk. 

Vymeriavací základ pána Tibora za rok 2005 bude suma 43 095 Sk. A to preto, lebo podľa § 13 ods. 8 písm. b) je vymeriavací základ najviac úhrn trojnásobkov priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné. Pán Tibor mal ako zamestnanec povinnosť platiť poistné len jeden mesiac, preto jeho vymeriavací základ za rok 2005 je trojnásobok priemernej mzdy z roka 2003, teda trojnásobok sumy 14 365 Sk, čo je 43 095 Sk. 

Vymeriavací základ zamestnávateľa 

Podľa § 13 ods. 9 je stanovený vymeriavací základ zamestnávateľa ako úhrn vymeriavacích základov jeho zamestnancov dosiahnutých v rozhodujúcom období (v danom roku) a upravených vzhľadom na možné minimum a maximum vymeriavacieho základu. 

Príklad: 

Akciová spoločnosť ABC zamestnáva troch zamestnancov. Prvý dosiahne za rok 2005 vymeriavací základ 150 000 Sk, druhý dosiahne vymeriavací základ 200 000 Sk a tretí dosiahne vymeriavací základ 80 000 Sk. Vymeriavací základ spoločnosti ABC za rok 2005 bude súčet vymeriavacích základov jej zamestnancov, teda suma 430 000 Sk. 

Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného (t. j. mal v danom roku viac ako jedného zamestnávateľa alebo popri činnosti zamestnanca vykonával i činnosť SZČO), do vymeriavacieho základu každého jeho zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Pomerná časť sa určí ako súčin vymeriavacieho základu poistenca a podielu vymeriavacieho základu platiteľa poistného neupraveného na min./max. k vymeriavaciemu základu poistenca neupravenému na min./max. 

Príklad: 

Pán Alfréd mal počas roka 2005 dvoch zamestnávateľov. U prvého dosiahol hrubý príjem 300 000 Sk, u druhého hrubý príjem 400 000 Sk. Spolu 700 000 Sk. Vymeriavací základ, z ktorého bude pán Alfréd platiť poistné za rok 2005, však nesmie prevýšiť sumu 517 140 Sk. Preto vymeriavacím základom pána Alfréda bude suma 517 140 Sk. 

Vymeriavací základ prvého zamestnávateľa bude daný ako 

517 140 krát 300 000/700 000 = 517 140 krát 0,4285... = 221 631 Sk 

Vymeriavací základ druhého zamestnávateľa bude daný ako 

517 140 krát 400 000/700 000 = 517 140 krát 0,5714... = 295 509 Sk 

Vymeriavací základ oboch zamestnávateľov bude spolu 221 631 + 295 509 = 517 140 Sk. 

Na uvedenom príklade vidíme, že ak zamestnanec mal okrem príjmov dosiahnutých u svojho zamestnávateľa i iné príjmy, z ktorých je povinnosť platiť poistné a súčet všetkých jeho príjmov, z ktorých sa platí poistné, je vyšší ako maximálny možný vymeriavací základ, tak zamestnávateľ určí „svoj“ vymeriavací základ ako súčin maximálneho možného vymeriavacieho základu a podielu neupraveného vymeriavacieho základu dosiahnutého u tohto zamestnávateľa a celkového neupraveného vymeriavacieho základu. 

Od 1. januára 2005 už nebude možná výnimka, podľa ktorej sa do vymeriavacieho základu zamestnávateľa po dobu päť mesiacov nezahŕňal vymeriavací základ zamestnanca, ktorému bolo vydané potvrdenie o tom, že je dlhodobo nezamestnaný a s ktorým zamestnávateľ uzatvoril pracovnú zmluvu aspoň na päť mesiacov. Do 31. 12. 2004 platila táto výnimka na základe § 12 ods. 4 posledná veta zákona č. 273/1994 Z. z. 

Vymeriavací základ SZČO 

Vymeriavací základ SZČO je daný ako polovica základu dane z príjmov dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním činnosti SZČO v danom roku.  

Zákon o zdravotnom poistení stanovuje povinnosť platiť zdravotné poistenie pre každú SZČO, a to bez ohľadu na výšku príjmu z činnosti SZČO a bez ohľadu na to, či je alebo nie je súbežne s činnosťou SZČO aj zamestnancom. Tu je rozdiel v porovnaní so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zákon o sociálnom poistení stanovuje povinnosť sociálneho poistenia pre SZČO len vtedy, ak príjem SZČO za predchádzajúci kalendárny rok bol vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy.  

Pri stanovení vymeriavacieho základu a poistného je základ dane z príjmov z činnosti SZČO, dosiahnutých v minulosti (minulom a predminulom roku), dôležitý len pre stanovenie výšky preddavkov na poistné. Samotné ročné zúčtovanie sa vykoná z vymeriavacieho základu stanoveného ako polovica základu dane z príjmov za daný rok. 

Ohraničenie vymeriavacieho základu SZČO pre rok 2005 

Vymeriavací základ SZČO v roku 2005 musí byť najmenej vo výške súčtu prislúchajúcich minimálnych miezd zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou platných v jednotlivých mesiacoch roka 2005, počas ktorých SZČO vykonávala činnosť. Ako je už uvedené vyššie, ak SZČO bude vykonávať činnosť počas celého roka 2005, možno odhadnúť túto sumu na približne 79 500 Sk. Táto suma bude alikvotne nižšia pre také SZČO, ktoré sú invalidné (50 % uvedenej sumy) alebo čiastočne invalidné (75 % uvedenej sumy), alebo vykonávali činnosť SZČO len časť roka. 

Vymeriavací základ SZČO za rok 2005 nesmie byť vyšší ako súčet 3-násobkov priemernej mesačnej mzdy zamestnanca (zistenej Štatistickým úradom za rok 2003) za všetky mesiace, počas ktorých SZČO vykonávala činnosť. Ako sme už uviedli vyššie, v prípade, že činnosť SZČO bude vykonávaná po celý rok, horná hranica vymeriavacieho základu za rok 2005 bude 517 140 Sk. Táto suma môže byť alikvotne nižšia len v prípade, ak SZČO vykonávala činnosť len časť roka. 

Príklad: 

Pán Ladislav je živnostník, činnosť vykonával po celý rok 2005. Za rok 2005 dosiahne zo živnosti príjem 600 000 Sk. Daňovo uznané náklady má vo výške 400 000 Sk. Základ dane zo živnosti je teda 200 000 Sk. Polovica základu dane je 100 000 Sk. Suma 100 000 Sk je vyššia ako 79 500 Sk a nižšia ako 517 140 Sk. Vymeriavací základ pána Ladislava na zdravotné poistenie za rok 2005 bude suma 100 000 Sk.  

Príklad: 

Pani Ľudmila nie je v roku 2005 zamestnaná ani nie je SZČO. Rozhodne sa založiť si živnosť – živnostenský list získa k 1. 9. 2005. Za rok 2005 dosiahne zo živnosti príjem 150 000 Sk. Daňovo uznané náklady bude mať vo výške 100 000 Sk. Základ dane zo živnosti bude 50 000 Sk. Polovica základu dane je 25 000 Sk. Pani Ľudmila vykonávala činnosť štyri mesiace, preto jej vymeriavací základ musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca platných v týchto mesiacoch – čo bude za september 2005 suma 6 500 Sk, za október až december 2005 predpokladaná suma 7 000 Sk, spolu teda 27 500 Sk. Vymeriavací základ môže byť najviac vo výške súčtu trojnásobkov priemernej mzdy z roka 2003 za každý mesiac vykonávania činnosti, teda najviac 4 krát 43 095 Sk, čo je 172 380 Sk. Vymeriavací základ pani Ľudmily teda musí byť najmenej 27 500 Sk a najviac 172 380 Sk. Pretože polovica dosiahnutého základu dane je len 25 000 Sk, vymeriavací základ pani Ľudmily na zdravotné poistenie za rok 2005 bude suma 27 500 Sk. 

Preddavok na poistné 

Zákon o zdravotnom poistení zavádza nové pojmy – preddavok na poistné a ročné zúčtovanie poistného.  

Preddavok na poistné (§ 16 zákona) sa platí v každom kalendárnom mesiaci. Splatnosť preddavku je určená rovnako ako v zákone o sociálnom poistení. 

Zamestnanec platí preddavok na poistné vo výške 4 % z príjmu započítavaného do vymeriavacieho základu dosiahnutého v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak je zamestnanec zdravotne postihnutý, sadzba je vo výške 2 %. 

Zamestnávateľ platí preddavok na poistné vo výške 10 % z úhrnu príjmov jeho zamestnancov započítavaných do vymeriavacieho základu, dosiahnutých v príslušnom kalendárnom mesiaci. Ak zamestnáva zamestnancov so zdravotným postihnutím, tak osobitne sa vypočíta preddavok vo výške 5 % z úhrnu započítateľných príjmov týchto zamestnancov a osobitne preddavok vo výške 10 % z úhrnu započítateľných príjmov ostatných zamestnancov. 

Výška preddavku zamestnanca a zamestnávateľa musí byť vypočítaná z vymeriavacieho základu vo výške aspoň zamestnancovi náležiacej minimálnej mzdy a maximálne vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. 

SZČO platí preddavok vo výške jednej dvanástiny poistného vypočítaného príslušnou sadzbou (14 % alebo 7 %) z polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s prevádzkovaním samostatnej zárobkovej činnosti:  

• od januára do júna bežného roka zo základu za dva roky dozadu, 
• od júla do decembra bežného roka zo základu z jedného roka dozadu. 

Ak v predošlom období SZČO nevykonávala činnosť alebo základ dane nie je možné určiť (napr. ak SZČO platila paušálnu daň) – výšku preddavku si SZČO určí sama. 

Výška preddavku SZČO musí byť vypočítaná z vymeriavacieho základu vo výške aspoň jemu príslušnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Znamená to, že v mesiacoch január až september 2005 musí byť výška preddavku SZČO aspoň vo výške 14 % zo sumy 6 500 Sk, teda preddavok musí byť aspoň 910 Sk. V októbri 2005 možno očakávať zvýšenie minimálnej mzdy na približne 7 000 Sk. Od októbra 2005 teda bude musieť byť výška preddavku SZČO aspoň vo výške 14 % zo sumy približne 7 000 Sk, teda preddavok musí byť aspoň (približne) 980 Sk.  

Pozor, ustanovenie o najmenšom možnom preddavku SZČO sa neuplatňuje, ak SZČO je súčasne zamestnancom. SZČO „v súbehu“ so zamestnaním môže mať preddavok nižší ako 910 Sk. 

Výška preddavku SZČO môže byť vypočítaná z vymeriavacieho základu maximálne vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Znamená to, že v roku 2005 môže byť výška preddavku SZČO maximálne vo výške 14 % zo sumy 43 095 Sk, teda preddavok môže byť najviac 6 034 Sk. 

Preddavok sa neodvádza, ak je nižší ako 100 Sk. Túto skutočnosť využijú tie SZČO, ktoré sú súčasne zamestnancom a preddavok z činnosti SZČO im vyjde pod hranicou 100 Sk. 

Preddavok na poistné nebudú platiť „samoplatitelia“, teda osoby, ktoré nie sú ani zamestnancami, ani SZČO, ale majú príjem zo závislej činnosti v súčte za daný rok vyšší ako súčet minimálnych miezd platných v danom roku. Tieto osoby budú povinné vykonať len ročné zúčtovanie poistného. 

Príklad: 

Pani Jana je zamestnankyňa. V mesiaci január 2005 dosiahne mzdu 20 000 Sk. Mzda sa skladá zo zložiek, ktoré všetky zahŕňame v zmysle § 13 ods. 1 zákona do vymeriavacieho základu. Preddavok na poistné za január 2005 sa vypočíta zo sumy 20 000 Sk. Takto vypočítaný preddavok je v poriadku, lebo je vyšší, ako by bol preddavok vypočítaný z minimálnej mzdy a je nižší ako preddavok vypočítaný zo sumy 43 095 Sk. 

Príklad: 

Pán Jozef je zamestnanec. V mesiaci január 2005 odpracuje len 10 dní, pretože okrem týchto dní je práceneschopný. Jeho mzda za január je 4 000 Sk. Preddavok na poistné za január 2005 sa vypočíta zo základu 4 000 Sk. Takto vypočítaný preddavok je v poriadku, lebo je vyšší, ako by bol preddavok vypočítaný z alikvotnej minimálnej mzdy náležiacej pánovi Jozefovi za 10 odpracovaných dní a je nižší ako preddavok vypočítaný zo sumy 43 095 Sk. 

Príklad: 

Pani Jarmila je zamestnankyňa. V mesiaci január 2005 neodpracuje ani deň a jej mzda je 0 Sk, pretože po dohode so zamestnávateľom je na neplatenom voľne. Preddavok na poistné za január 2005 je vo výške 0 Sk. Takýto preddavok je v poriadku, lebo alikvotná minimálna mzda pani Jarmily za mesiac, v ktorom vôbec nepracovala, je 0 Sk. 

Príklad: 

Pán Juraj je zamestnanec. V mesiaci január 2005 dosiahne mzdu 50 000 Sk. Mzda sa skladá zo zložiek, ktoré všetky zahŕňame v zmysle § 13 ods. 1 zákona do vymeriavacieho základu. Preddavok na poistné za január 2005 sa vypočíta zo sumy 43 095 Sk, a to preto, lebo preddavok môže byť vypočítaný najviac z trojnásobku priemernej mzdy platnej za rok 2003, teda trojnásobku sumy 14 365 Sk – čiže zo sumy 43 095 Sk. 

Pán Juraj má zároveň druhé zamestnanie. V ňom má za január 2005 mzdu 15 000 Sk. V tomto druhom zamestnaní bude preddavok na poistné vypočítaný zo základu 15 000 Sk. Pri stanovení preddavkov zamestnanca a zamestnávateľa nesledujeme, či nejaký zamestnanec má viac ako jedno zamestnanie. Prípadné preplatky na poistnom, ktoré vypočítame v ročnom zúčtovaní vďaka takto odvádzaným preddavkom, zdravotná poisťovňa vráti v zákonom stanovenom termíne – spravidla do 30. júna roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykoná. 

Príklad: 

Pani Karolína je SZČO. Zamestnaná nie je. V roku 2003 dosiahla príjem z činnosti SZČO vo výške 800 000 Sk. Náklady mala 500 000 Sk. Základ dane bol 300 000 Sk. Polovica základu dane za rok 2003 je teda 150 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 21 000 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 1 750 Sk. Je to suma vyššia ako 910 Sk a nižšia ako 6 034 Sk. Pani Karolína bude v mesiacoch január až jún 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 1 750 Sk. 

V roku 2004 dosiahla príjem z činnosti SZČO vo výške 900 000 Sk. Náklady mala 540 000 Sk. Základ dane bol 360 000 Sk. Polovica základu dane za rok 2004 bola 180 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 25 200 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 2 100 Sk. Je to suma vyššia ako 910 (980) Sk a nižšia ako 6 034 Sk. Pani Karolína bude v mesiacoch júl až december 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 2 100 Sk. 

Príklad: 

Pán Kornel je SZČO. Zamestnaný nie je. V roku 2003 dosiahol príjem z činnosti SZČO vo výške 300 000 Sk. Náklady mal 200 000 Sk. Základ dane bol 100 000 Sk. Polovica základu dane za rok 2003 bola suma 50 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 7 000 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 584 Sk. Je to suma nižšia ako 910 Sk. Pán Karol bude v mesiacoch január až jún 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 910 Sk. 

V roku 2004 dosiahol príjem z činnosti SZČO vo výške 350 000 Sk. Náklady mal 230 000 Sk. Základ dane bol 120 000 Sk. Polovica základu dane za rok 2004 bola suma 60 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 8 400 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 700 Sk. Je to suma nižšia ako 910 (980) Sk. Pán Kornel bude v mesiacoch júl až september 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 910 Sk a za mesiace október až december 2005 vo výške približne 980 Sk. 

Ak by sa pán Kornel v priebehu roka 2005 zamestnal, počnúc mesiacom, v ktorom mu vznikol pracovný pomer, by sa naňho nevzťahovalo ustanovenie o minimálnom možnom preddavku. Napríklad, ak by sa pán Kornel zamestnal v marci 2005, za január a február 2005 by platil preddavky na poistné vo výške 910 Sk, za marec až jún 2005 by platil preddavky na poistné ako SZČO už len vo výške 584 Sk a za mesiace júl až december 2005 vo výške 700 Sk. 

Príklad: 

Pán Koloman je SZČO. V roku 2003 podal daňové priznanie k paušálnej dani. Základ dane za rok 2003 teda nie je známy. Podľa § 16 ods. 4, ak základ dane v príslušnom období nie je známy, výšku preddavkov si SZČO určí sama. Keďže preddavok na poistné musí byť aspoň suma 910 Sk, pán Koloman bude za mesiace január až jún 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 910 Sk. 

Výška preddavkov pre druhý polrok 2005 sa určí podľa základu dane dosiahnutého za rok 2004. V roku 2004 dosiahol príjem z činnosti SZČO vo výške 400 000 Sk. Náklady mal 100 000 Sk. Základ dane bol 300 000 Sk. Polovica základu dane za rok 2004 bola suma 150 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 21 000 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 1 750 Sk. Je to suma vyššia ako 910 (980) Sk. Pán Kornel bude v mesiacoch júl až september 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 1 750 Sk. 

Príklad: 

Pán Kamil si založí živnosť 1. januára 2005. V rokoch 2003 ani 2004 žiadne príjmy ako SZČO nemal. Pán Kamil nie je zamestnaný. Pán Kamil si výšku preddavkov stanoví sám, pričom preddavky musia byť aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške. Pán Kamil bude v mesiacoch január až september 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 910 Sk a za mesiace október až december 2005 vo výške približne 980 Sk. 

Príklad: 

Pani Kamila je zamestnaná. Popri zamestnaní má už dlhé roky aj živnosť. Zo živnosti nedosahuje žiaden zisk – každý rok je v strate. Ako SZČO nebude platiť v roku 2005 preddavky, pretože je zamestnaná a nevzťahuje sa na ňu ustanovenie o minimálnom možnom preddavku.  

Príklad: 

Pán Karol je zamestnaný. Popri zamestnaní má živnosť. Za rok 2003 dosiahol zo živnosti príjem 30 000 Sk, náklady mal 20 000 Sk, základ dane mal 10 000 Sk. Polovica základu dane je 5 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 700 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 59 Sk. Pretože súbežne so živnosťou je zamestnaný, nevzťahuje sa naňho ustanovenie o minimálnom možnom preddavku na poistné. Jeho preddavok na poistné za mesiace január až jún 2005 by mal byť 59 Sk. Je to však suma menšia ako 100 Sk, preto podľa § 16 ods. 8 preddavok na poistné za tieto mesiace platiť nebude. 

Ročné zúčtovanie poistného 

Ročné zúčtovanie poistného (§ 19 zákona) je podľa zákona povinný vykonať každý platiteľ poistného. Ročné zúčtovanie sa prvýkrát vykoná v roku 2006 za rok 2005 (§ 31 ods. 4 zákona). 

Termín, kedy ročné zúčtovanie platiteľ poistného podáva, je totožný s termínom podania daňového priznania. Podľa § 49 zákona o dani z príjmov je lehota na podanie daňového priznania do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia.  

Zamestnanec, ktorý v uplynulom roku vykonával len činnosť zamestnanca (nebol SZČO ani jeden kalendárny deň), môže o vykonanie ročného zúčtovania požiadať svojho posledného zamestnávateľa. Požiadať o vykonanie ročného zúčtovania musí zamestnávateľa písomne – možno očakávať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydá k tomu príslušný formulár, a to najneskôr do 15. februára. Ak má zamestnanec viacerých zamestnávateľov, požiadať o ročné zúčtovanie môže ktoréhokoľvek z nich. 

Ak požiada zamestnanec o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa a počas roka mal i iných zamestnávateľov, bude musieť tomu zamestnávateľovi, ktorého požiada o vykonanie ročného zúčtovania, doručiť do 15. februára doklady o výške zaplatených preddavkov na poistné u ostatných zamestnávateľov. Opäť možno predpokladať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydá formulár na potvrdzovanie príjmov a zaplatených preddavkov.  

Samy podať ročné zúčtovanie budú musieť nasledujúce fyzické osoby: 

• zamestnanec, ktorý o vykonanie ročného zúčtovania nepožiadal svojho zamestnávateľa, 
• zamestnanec, ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa neskoro – po 15. februári, 
• zamestnanec, ktorý požiadal o vykonanie ročného zúčtovania svojho zamestnávateľa, ale nepredložil do 15. februára doklady o výške zaplatených preddavkov na poistné u ostatných zamestnávateľov, 
• zamestnanec, ktorého zamestnávateľ zanikol bez právneho nástupcu, 
• zamestnanec, ktorý v danom roku bol aspoň jeden deň i samostatne zárobkovo činná osoba, 
• samostatne zárobkovo činná osoba, 
• poistenec, ktorý v danom roku nebol ani jeden deň zamestnancom, ani jeden deň samostatne zárobkovo činnou osobou a v danom roku dosiahol príjem zo závislej činnosti (napr. z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru) vyšší ako súčet minimálnych mesačných miezd zamestnanca platných v jednotlivých mesiacoch daného roka (za rok 2005 približne suma 79 500 Sk), 
• dedič po zomretom poistencovi. 

Ročné zúčtovanie bude vykonávať i zamestnávateľ. 

Zo znenia § 13 ods. 9 a § 19 ods. 10 vyplýva, že zamestnávateľ bude k správnemu stanoveniu vymeriavacieho základu jednotlivých svojich zamestnancov poznať celý vymeriavací základ svojich zamestnancov. Pokiaľ pôjde o zamestnancov, ktorí počas celého roka boli len zamestnancami u tohto zamestnávateľa a nemali iné zamestnanie ani nevykonávali činnosť SZČO, nebude to žiadny problém – celkový vymeriavací základ takýchto zamestnancov je rovný vymeriavaciemu základu dosiahnutému u tohto zamestnávateľa. Zamestnanec, ktorý mal počas roka aj iné zamestnanie, bude musieť svojmu zamestnávateľovi doručiť údaje o vymeriavacom základe dosiahnuté v inom zamestnaní – a rovnako naopak – „druhý“ zamestnávateľ sa bude musieť dozvedieť o vymeriavacom základe tohto zamestnanca dosiahnutom v „prvom“ zamestnaní. Zamestnanec,  ktorý počas roka dosiahol aj vymeriavací základ ako SZČO, bude musieť oznámiť svojmu zamestnávateľovi výšku vymeriavacieho základu dosiahnutého z činnosti SZČO. 

Toto riešenie sa ukazuje v praxi ťažko realizovateľné a dá sa dokonca polemizovať, či požiadavka na faktické zverejňovanie svojich príjmov pred inými osobami je v súlade so zákonmi a Ústavou Slovenskej republiky. Preto možno reálne očakávať novelizáciu príslušných ustanovení zákona o vymeriavacom základe a vykonaní ročného zúčtovania. 

Problematickým miestom pri vykonávaní ročného zúčtovania SZČO bude zladenie vypočítaného preplatku alebo nedoplatku poistného so základom dane SZČO za uplynulý rok. Vymeriavací základ SZČO za rok 2005 bude daný ako polovica základu dane dosiahnutého z činnosti SZČO za rok 2005. Základ dane SZČO za rok 2005 je daný ako príjmy mínus daňovo uznané náklady. Medzi daňovo uznané náklady patrí samozrejme aj poistné, ktoré je SZČO povinná platiť na zdravotné poistenie. Poistné na zdravotné poistenie sa však od roku 2005 skladá z preddavkov na poistné a z doúčtovania poistného. A tu vzniká začarovaný kruh. Na jednej strane si SZČO dáva do nákladov za rok 2005 všetko zaplatené poistné vrátane preplatku/nedoplatku vyčísleného v ročnom zúčtovaní poistného – na druhej strane však ročné zúčtovanie poistného robí vychádzajúc zo základu dane – v ktorom by sa mal premietnuť výsledok tohto ročného zúčtovania poistného. Ide  však o problém, ktorý, ako sa zdá, bude v praxi riešiteľný. 

Poistenec, ktorý v danom roku mal súbeh príjmov ako zamestnanec aj ako SZČO, vykoná ročné zúčtovanie tak, že v ňom uvedie príjmy započítavané do vymeriavacieho základu zamestnanca, i polovicu základu dane, ktorý za daný rok dosiahol z činnosti SZČO. Výsledný vymeriavací základ získaný ako súčet započítateľných príjmov zamestnanca a polovice základu dane z činnosti SZČO musí byť vyšší ako súčet minimálnych miezd zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, platných v jednotlivých mesiacoch daného roka, počas ktorých poistenec bol zamestnancom alebo SZČO. Na druhej strane výsledný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako súčet trojnásobkov priemernej mesačnej mzdy za všetky mesiace daného roka, počas ktorých poistenec bol zamestnancom alebo SZČO. Zjednodušene povedané, pri ročnom zúčtovaní poistenca za rok 2005 jeho výsledný vymeriavací základ bude musieť byť aspoň (približne) 79 500 Sk a maximálne môže byť 517 140 Sk – ak bol zamestnancom alebo SZČO počas celého roka. 

Z takto stanoveného vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné a porovná sa so súčtom preddavkov, ktoré daná osoba zaplatila ako zamestnanec a ako SZČO. Výsledný preplatok alebo nedoplatok sa vyrovná so zdravotnou poisťovňou do 30. júna. 

Práva a povinnosti poistenca 

Zákon stanovuje v § 22 až § 24 práva a na druhej strane i povinnosti poistenca a zamestnávateľa. 

Medzi práva poistenca patrí: 

• právo na výber zdravotnej poisťovne, 
• právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených zákonom, 
• právo na informáciu, s ktorými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti má príslušná zdravotná poisťovňa uzatvorenú  zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 
• právo    na poskytnutie neodkladnejstarostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti aj vtedy, ak príslušná zdravotná poisťovňa s ním nemá uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, 
• právo na vrátenie preplatku na základe ročného zúčtovania poistného, 
• právo podieľať sa na kontrole poskytnutej zdravotnej starostlivosti, 
• právo domáhať sa ochrany práv a právom chránených záujmov vyplývajúcich z verejného zdravotného poistenia v konaní pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. 

Medzi povinnosti poistenca patrí: 

• povinnosť uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky, 
• povinnosť vrátiť zdravotnej poisťovni preukaz poistenca pri zmene zdravotnej poisťovne, 
• povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného, 
• povinnosť odviesť nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného, 
• povinnosť plniť oznamovacie povinnosti. 

Pritom pod oznamovacími povinnosťami sa rozumie povinnosť oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní: 

• zmenu mena, priezviska a zmenu trvalého pobytu, 
• zmenu platiteľa poistného (vznik a zánik zamestnania, vznik a zánik činnosti SZČO), 
• skutočnosti rozhodujúce pre  zánik verejného zdravotného poistenia podľa § 5 ods. 2 a 3 (napríklad zánik trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, vznik zdravotného poistenia na území štátu, v ktorom má sídlo jej zamestnávateľ, vznik zdravotného poistenia v cudzine, ak sa zdržiava v cudzine dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov) a vrátiť preukaz poistenca, 
• skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné. 

Poistenec, ktorý je samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni aj základ dane z príjmov, a to najneskôr do ôsmich dní od uplynutia posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania na daň z príjmov fyzických osôb. 

Poistenec, ktorý mal v rozhodujúcom období príjmy podľa § 11 ods. 2 – teda v danom roku nebol ani zamestnancom, ani SZČO a mal príjmy považované podľa zákona o dani z príjmov za príjmy zo závislej činnosti vyššie ako súčet minimálnych miezd platných v jednotlivých mesiacoch daného roka (pre rok 2005 približne 79 500 Sk) – „samoplatiteľ“, je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni aj základ dane z príjmov, a to najneskôr do ôsmich dní od uplynutia posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania na daň z príjmov fyzických osôb. 

Poistenec, ktorý je zamestnancom, je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania a počas trvania zamestnania svoju zdravotnú poisťovňu a každú zmenu zdravotnej poisťovne. Ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný toto oznámiť každému zamestnávateľovi. 

Zamestnávatelia a SZČO sú povinní oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, a to do ôsmich dní odo dňa zmeny. 

Zamestnávatelia, SZČO a „samoplatitelia“ sú povinní: 

• vypočítať poistné,  riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné príslušnej zdravotnej poisťovni, 
• vykonávať ročné zúčtovanie poistného, 
• odviesť nedoplatok vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna (v prípade posunutej lehoty na podanie daňového priznania do 30. septembra) kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie vykonalo, 
• viesť a uchovávať po dobu desať rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie vymeriavacieho základu, výšky poistného a jeho platenia, 
• v prípade zamestnávateľa viesť a uchovávať po dobu desať rokov evidenciu o zamestnancoch (mzdové listy), ktorá musí obsahovať meno a priezvisko, rodné číslo, trvalý pobyt, údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia, príjem za jednotlivé výplatné obdobia, výšku zaplateného poistného, 
• preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržania lehoty splatnosti preddavkov na poistné, 
• predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného, 
• predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni pri výkone kontroly účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly zamestnancom zdravotnej poisťovne povereným vykonaním kontroly, 
• predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného alebo ich na požiadanie zasielať a umožniť úradu výkon dohľadu, 
• plniť oznamovacie povinnosti. 

Porovnanie s rokom 2004 

Na záver príspevku uvedieme, aké dôsledky bude mať nový zákon o zdravotnom poistení na jednotlivé skupiny osôb pri porovnaní ich poistného na zdravotné poistenie v roku 2004 a v roku 2005. 

Kto bude platiť menej 

Od 1. januára 2005 budú na zdravotné poistenie platiť menej tieto osoby: 

• osoby dobrovoľne nezamestnané – doteraz platili 420 Sk – od 1. 1. 2005 nebudú platiť nič, 
• osoby dobrovoľne nezamestnané, pracujúce na dohody o vykonaní práce s príjmom z dohody vyšším ako 3 000 Sk mesačne – doteraz platili 14 % z dosiahnutého príjmu – od 1. 1. 2005 budú platiť 14 % z dosiahnutého príjmu, ale len ak tento príjem za celý rok prevýši sumu cca 79 500 Sk, 
• študenti pracujúci na dohody o brigádnickej práci študentov s príjmom z dohody vyšším ako 3 000 Sk mesačne – doteraz platili 14 % z dosiahnutého príjmu – od 1. 1. 2005 budú platiť 14 % z dosiahnutého príjmu, ale len ak tento príjem za celý rok prevýši sumu cca 79 500 Sk, 
• členovia štatutárnych orgánov právnických osôb s výnimkou konateľov spoločností s ručením obmedzeným – doteraz platili 14 % z dosiahnutého príjmu, od 1. 1. 2005 nebudú z takéhoto príjmu platiť nič, 
• zamestnanci so zdravotným postihnutím – doteraz platili poistné so sadzbou 4 % – od 1. 1. 2005 bude ich sadzba 2 %, 
• zamestnanci (a zamestnávatelia týchto zamestnancov), ktorí z rozličných príčin – napr. neplatené voľno – mali príjem v nejakom mesiaci nižší ako 3 000 Sk – doteraz platili poistné zo základu najmenej 3 000 Sk – od 1. 1. 2005 budú platiť poistné zo skutočne dosiahnutého príjmu. 

Kto bude platiť rovnako 

Od 1. januára 2005 budú na zdravotné poistenie platiť rovnakú sumu tieto osoby: 

• zamestnanci, ktorých mesačný príjem je v každom mesiaci nižší ako 32 000 Sk, 
• zamestnávatelia takýchto zamestnancov – ak ide o zamestnancov bez zdravotného postihnutia, 
• SZČO, ktoré sú bez zdravotného postihnutia a ktorých doterajší vymeriavací základ bol od 6 500 Sk do 32 000 Sk. 

Kto bude platiť viac 

Od 1. januára 2005 budú na zdravotné poistenie platiť viac tieto osoby: 

• zamestnanci, ktorých mesačný príjem je vyšší ako 32 000 Sk – doteraz neplatili poistné z časti príjmu prevyšujúcej 32 000 Sk – od 1. 1. 2005 nebudú platiť poistné až z tej časti príjmu, ktorá v prepočte z ročného príjmu na mesačný príjem presahuje 43 095 Sk, 
• zamestnanci, ktorých mesačné príjmy kolísali tak, že mali mesiace s príjmom pod 32 000 Sk i mesiace s príjmom nad 32 000 Sk – od 1. 1. 2005 sa vymeriavací základ bude posudzovať v súčte za celý rok a poistné sa nebude platiť až z tej časti ročného príjmu, ktorá prevyšuje 517 140 Sk, 
• zamestnanci – dôchodcovia, doteraz neplatili poistné v mesiacoch, v ktorých ich príjem neprevýšil 3 000 Sk. Od 1. 1. 2005 zamestnaní dôchodcovia budú povinní z príjmu dosiahnutého v zamestnaní platiť poistné na zdravotné poistenie rovnako ako ostatní zamestnanci, to isté sa týka ich zamestnávateľov, 
• zamestnávatelia doteraz za zamestnancov so zdravotným postihnutím platili poistné vo výške 2,6 % z vymeriavacieho základu, od 1. 1. 2005 budú platiť poistné vo výške 5 % z vymeriavacieho základu, 
• SZČO, ktoré doteraz platili poistné z minimálneho možného vymeriavacieho základu 3 000 Sk a platili poistné 420 Sk, budú od 1. 1. 2005 platiť poistné z minimálneho možného vymeriavacieho základu 6 500 Sk, čo znamená poistné 910 Sk, 
• SZČO, ktoré doteraz platili poistné z maximálneho možného vymeriavacieho základu 32 000 Sk a platili poistné 4 480 Sk, budú od 1. 1. 2005 platiť poistné z vyššieho vymeriavacieho základu, a to prípadne až do výšky vymeriavacieho základu 43 095 Sk, čo znamená poistné až do sumy 6 034 Sk, 
• SZČO podnikajúce popri zamestnaní, ak polovica pomernej časti základu dane z príjmov dosiahnutých v súvislosti s činnosťou SZČO bola maximálne 3 000 Sk, doteraz poistné ako SZČO neplatili, od 1. 1. 2005 budú platiť,  
• SZČO so zdravotným postihnutím doteraz platili poistné vo výške 6,3 % z vymeriavacieho základu, od 1. 1. 2005 budú platiť poistné vo výške 7 % z vymeriavacieho základu, 
• umelci a autori, ktorí majú okrem príjmu z činnosti umelcov a autorov príjem ako zamestnanci alebo ako SZČO – doteraz na základe činnosti umelca či autora neboli povinne poistení a z takéhoto príjmu neplatili poistné. Od 1. 1. 2005 sú na základe činnosti autora platiteľmi poistného a z tohto príjmu platia poistné bez ohľadu na to, či už sú zamestnancami alebo SZČO. 

Záver 

Od 1. januára 2005 nadobúda účinnosť nový zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení novely prijatej v NR SR dňa 2. decembra 2004. Väčšina zamestnancov nepocíti zmenu – ich odvody na zdravotné poistenie budú v rovnakej výške ako do konca roka 2004. Nový zákon však bude znamenať zvýšenie odvodov pre nadpriemerne zarábajúcich zamestnancov a živnostníkov, pre zamestnancov dosahujúcich v priebehu roka rozkolísanú úroveň príjmov a pre množstvo živnostníkov doteraz platiacich minimálne zdravotné poistenie.  

Naopak nový zákon privítajú dobrovoľne nezamestnané osoby bez zdaniteľného príjmu zo závislej činnosti, študenti pracujúci na dohody s ročným príjmom z dohôd do približne 79 500 Sk a osoby činné v orgánoch právnických osôb (s výnimkou konateľov s. r. o.) – tieto skupiny osôb od 1. 1. 2005 nebudú platiť zdravotné poistenie. 

Zamestnávateľom pribudne nová povinnosť vykonávať ročné zúčtovanie poistného za seba i za väčšinu svojich zamestnancov. Ročné zúčtovanie poistného budú musieť podávať i všetky osoby považované za SZČO a „samoplatitelia“. 

Prvá novela zákona bola schválená ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti. Nepochybne budú v priebehu roka 2005 nasledovať ďalšie, dá sa predpokladať, že budú upravené najmä ustanovenia zákona o ročnom zúčtovaní poistného. 

Autor: RNDr. Jozef Mihál