Poistenie v nezamestnanosti

Vzhľadom na vymedzený účel poistenia v nezamestnanosti povinnému poisteniu v nezamestnanosti podlieha v zásade zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený.  

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť každá fyzická osoba, ktorá  

• dovŕšila 16 rokov veku a 
• má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt podľa § 17 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo povolenie na trvalý pobyt podľa § 34 uvedeného zákona. 

Z poistenia v nezamestnanosti, a to tak z povinného, ako aj z dobrovoľného, je vylúčená fyzická osoba, ak je 

• zamestnancom, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce alebo dodody o brigádnickej práci študentov,  
• zamestnancom podľa osobitného predpisu, t. j. napríklad štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba v služobnom pomere podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 
• vo výkone väzby zaradená do práce, a fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody zaradená do práce alebo zaradená na výkon iných prospešných prác.  

Poisteniu v nezamestnanosti, t. j. povinnému aj dobrovoľnému, nepodlieha aj fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok. S účinnosťou od 1. augusta 2006 toto vylúčenie z poistenia v nezamestnanosti bolo rozšírené aj na fyzickú osobu, ktorej je priznaný invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V tejto súvislosti je potrebné upozorniť, že skutočnosťou vylučujúcou podliehanie povinnému a dobrovoľnému poisteniu v nezamestnanosti nie je faktická výplata starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, ale samotné priznanie niektorého z uvedeného dôchodku, čo je potrebné chápať tak, že  fyzická osoba podala žiadosť o takýto dôchodok a Sociálna poisťovňa  rozhodla o žiadosti priznaním dôchodku. Vo vzťahu k invalidnému dôchodku priznanému z dôvodu  poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % je potrebné priznanie tohto dôchodku, ako skutočnosti vylučujúcej povinné a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti, chápať ako trvanie nároku na  tento invalidný dôchodok v čase  výkonu činnosti zamestnanca a v čase, v ktorom by fyzická osoba mala záujem byť dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. 

Nárok na dávku v nezamestnanosti a určenie jej výšky 

Nárok na dávku v nezamestnanosti je podmienený získaním najmenej troch rokov povinného alebo dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením poistenca do evidencie nezamestnaných občanov.  

S účinnosťou od 1. augusta 2006 zákon o sociálnom poistení ustanovuje osobitné podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti pre poistenca, ktorý pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol zamestnancom v pracovnom pomere na určitú dobu. Tento poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti po splnení týchto dvoch podmienok: 

1.    v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol najmenej dva roky poistený v nezamestnanosti výlučne z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý bol uzatvorený na určitú dobu, alebo v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov získal najmenej dva roky poistenia v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu spolu s obdobím dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti, 

2.    v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov nebol povinne poistený v nezamestnanosti ani jeden deň z iného výkonu činnosti zamestnanca [napríklad z činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitú dobu, z činnosti zamestnanca v štátnozamestnaneckom pomere, v služobnom pomere a z ďalších činností, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 1 písm. d) až i)]. 

Podmienkou na započítanie obdobia dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti do obdobia troch rokov poistenia v nezamestnanosti alebo ak ide o zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu, do obdobia dvoch rokov poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením poistenca do evidencie nezamestnaných občanov je zaplatenie poistného na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v deň jeho splatnosti. 

Pre nový nárok na dávku v nezamestnanosti do obdobia poistenia v nezamestnanosti, t. j. do obdobia troch rokov poistenia v nezamestnanosti alebo dvoch rokov poistenia v nezamestnanosti v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov, sa nezapočítava obdobie, ktoré bolo získané ku dňu predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti. To znamená, že poistencovi, ktorý už poberal dávku v nezamestnanosti, vznikne nový nárok na dávku v nezamestnanosti pri splnení ustanovených podmienok najskôr po troch rokoch alebo ak ide o zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú, najskôr po dvoch rokoch od zániku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti.     

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje v zásade počas šiestich mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov a poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti z pracovného pomeru na určitú dobu, počas štyroch mesiacov odo dňa zaradenia do evidencie zamestnaných občanov. Toto obdobie trvania nároku na výplatu dávky v nezamestnanosti zákon o sociálnom poistení označuje ako podporné obdobie v nezamestnanosti. 

Právnou skutočnosťou, v dôsledku ktorej nárok na dávku v nezamestnanosti vždy zaniká, je vyradenie poistenca z evidencie nezamestnaných občanov. S účinnosťou od 1. augusta 2006 skutočnosťou podmieňujúcou zánik nároku na dávku v nezamestnasnosti je aj priznanie starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. 

Podľa zákona o sociálnom poistení fyzická osoba môže podliehať viacerým povinným poisteniam v nezamestnanosti, ak vykonáva viacero zárobkových činností zamestnanca a zákon o sociálnom poistení nevylučuje, aby fyzická osoba podliehajúca povinnému poisteniu v nezamestnanosti alebo povinným poisteniam v nezamestnanosti súčasne využila dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Napríklad fyzická osoba, ktorá je v právnom postavení zamestnanca, a teda z tohto dôvodu je povinne poistená v nezamestnanosti, môže súčasne popri povinnom poistení v nezamestnanosti využiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Rovnako aj fyzická osoba, ktorá je v právnom postavení zamestnanca z dôvodu existencie dvoch pracovných pomerov, a teda z tohto dôvodu je dvakrát povinne poistená v nezamestnanosti, môže súčasne popri povinnom poistení v nezamestnanosti využiť dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. V takýchto prípadoch dochádza s účinnosťou od 1. augusta 2006 k zásadnej zmene, ktorá spočíva v tom, že sa upúšťa od samostatného posudzovania nároku na dávku v nezamestnanosti z každého poistenia v nezamestnanosti osobitne. To znamená, že pre splnenie podmienky troch rokov poistenia v nezamestnanosti alebo dvoch rokov poistenia v nezamestnanosti zamestnanca v pracovnom pomere na dobu určitú sa započítava obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti spolu s obdobím dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti. 

Zákon o sociálnom poistení upravuje obnovenie nároku na výplatu dávky v nezamestnanosti poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a nevyčerpal celé podporné obdobie v nezamestnanosti, t. j. nevyčerpal obdobie šiestich mesiacov, počas ktorých trvá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti. Keďže takýto poistenec, ktorý je opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov v období kratšom ako tri roky od začatia výkonu činnosti zamestnanca, nemôže splniť podmienky na nový nárok na dávku v nezamestnanosti, obnovuje sa mu nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, ktorú nepoberal po celé podporné obdobie v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti sa takémuto poistencovi obnoví v sume, v akej sa mu vyplácala predchádzajúca dávka v nezamestnanosti a nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti trvá po zostávajúcu časť podporného obdobia v nezamestnanosti, t. j. po nevyčerpané podporné obdobie v nezamestnanosti. Uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti zaniká samotný nárok na dávku v nezamestnanosti. Táto právna úprava obnovenia nároku na výplatu dávky v nezamestnanosti platí od 1. augusta 2006 aj na poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti z pracovného pomeru na dobu určitú a ktorému sa dávka v nezamestnanosti poskytuje počas štyroch mesiacov od zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov. Keďže pre nárok na dávku v nezamestnanosti takéhoto poistenca sa vyžaduje získanie kratšieho obdobia poistenia v nezamestnanosti (dva roky), v praxi môže nastať situácia, že tento poistenec v tom istom čase, t. j. ku dňu opätovného zaradenia do evidencie nezamestnaných občanov, bude mať nárok na obnovenie predchádzajúceho nároku na výplatu dávky v nezamestnanosti a súčasne mu vznikne nový nárok na dávku v nezamestnanosti. Keďže zákon o sociálnom poistení takúto situáciu neupravuje a podľa nášho názoru poistenec nemôže súčasne poberať dve dávky v nezamestnanosti, mala by sa mu poskytovať za tie isté podporné obdobia v nezamestnanosti, ktoré sa prekrývajú, dávka v nezamestnanosti, ktorej suma je vyššia. 

Zákon o sociálnom poistení upravuje jednorazové vyplatenie dávky v nezamestnanosti poistencovi, ktorý  

• bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti z dôvodu začatia výkonu činnosti zamestnanca a  
• obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej tri mesiace.  

V takomto prípade sa poistencovi na jeho písomnú žiadosť vyplatí dávka v nezamestnanosti v polovičnej výške jednorazovo za zostávajúcu časť podporného obdobia v nezamestnanosti.  

Nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti je vylúčený za dni, počas ktorých poistenec má nárok na výplatu nemocenského, ošetrovného, materského alebo sa mu vypláca rodičovský príspevok. Keďže počas týchto období, v ktorých sa poistencovi prednostne vypláca nemocenské, ošetrovné, materské alebo rodičovský príspevok, poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti, zákon o sociálnom poistení vylučuje ich započítavanie do podporného obdobia v nezamestnanosti.  

Poskytovanie dávky v nezamestnanosti ako dávky krátkodobého charakteru je upravené za kalendárne dni. 

Výška dávky v nezamestnanosti je ustanovená vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu poistenca. Výška dávky v nezamestnanosti sa určí podľa tohto vzorca: 

DvN = 50 % x DVZ 

kde 

DvN = dávka v nezamestnanosti, 

DVZ = denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti. 

Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti sa určí podľa tohto vzorca: 

DVZ = E VZ_RO / d_RO 

kde 

DVZ =    denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, 

E VZ_RO =    súčet vymeriavacích základov dosiahnutých v rozhodujúcom období, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, 

d_RO =    počet kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. 

Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na účely určenia sumy dávky v nezamestnanosti zákon o sociálnom poistení definuje ako obdobie troch rokov predchádzajúcich kalendárnemu dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti, a rozhodujúce obdobie poistenca z pracovného pomeru na určitú dobu ako obdobie dvoch rokov predchádzajúcich kalendárnemu dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z tohto rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti a ktoré sú taxatívne vymedzené v § 140 (napríklad obdobie, počas ktorého sa poskytuje materské, obdobie, počas ktorého je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného a obdobie poskytovania nemocenského dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti) a nevylučujú sa obdobia prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca. Prerušenie povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca je upravené v § 26, ide napríklad o obdobie čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy, obdobie neospravedlnenej neprítomnosti v práci. 

Príklad: 

Poistenec bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1. januára 2006. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu na účely určenia sumy dávky v nezamestnanosti tohto poistenca je obdobie od 1. januára 2003 do 31. decembra 2005, pričom v tomto rozhodujúcom období bol 95 dní dočasne práceneschopný. Počet kalendárnych dní v rozhodujúcom období na účely určenia denného vymeriavacieho základu je 1 000 dní, t. j. 1 095 – 95. Úhrn jeho vymeriavacích základov v tomto rozhodujúcom období je v sume 540 000 Sk. 

Denný vymeriavací základ (DVZ) = 540 000 : 1 000 = 540 Sk. 

Dávka v nezamestnanosti = 50 % x DVZ = 50 % x 5 400 = 270 Sk na jeden kalendárny deň. 

Suma dávky v nezamestnanosti za január 2006 = 270 x 31 = 8 370 Sk. 

Platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti 

Poistné na poistenie v nezamestnanosti je povinný platiť zamestnanec, zamestnávateľ a osoba dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. 

Poistné na poistenie v nezamestnanosti nie je povinný platiť zamestnanec, ktorý nepodlieha poisteniu v nezamestnanosti, t. j.  

• zamestnanec, ktorý vykonáva práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. na základe dohody o vykonaní práce alebo dodody o brigádnickej práci študentov, a to z dôvodu, že tento zamestnanec nepodlieha povinnému nemocenskému poisteniu, 
• zamestnanec podľa osobitného predpisu, t. j. napríklad štátny zamestnanec v nominovanej štátnej službe podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, fyzická osoba v služobnom pomere podľa zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov a podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov, 
• fyzická osoba vo výkone väzby, ak je zaradená do práce, 
• fyzická osoba vo výkone trestu odňatia slobody, ak je zaradená do práce alebo ak je zaradená na výkon iných prospešných prác, 
• fyzická osoba, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. 

Poistné na poistenie v nezamestnanosti nie je povinný platiť zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý nepodlieha poisteniu v nezamestnanosti. 

Sadzba poistnéno na poistenie v nezamestnanosti pre 

• zamestnanca je 1 % z vymeriavacieho základu, 
• zamestnávateľa je 1 % z vymeriavacieho základu, 
• dobrovoľne poistenú osobu v nezamestnanosti sú 2 % z vymeriavacieho základu. 

Vymeriavacím základom, z ktorého zamestnanec platí poistné na poistenie v nezamestnanosti, je 

• príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, t. j. príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzickej osoby ako príjem zo závislej činnosti,  
• funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej služby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie určený v slovenskej mene pred jeho rozdelením na slovenskú menu a cudziu menu, 
• príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmov fyzickej osoby z dôvodu, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, 
• s účinnosťou od 1. augusta 2006 podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, 
• náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie,  
• náhrada mzdy za sviatok, 
• náhrada mzdy pri prekážkach v práci, ktoré zákon o sociálnom poistení vymedzuje napríklad odkazom na § 136 až § 144 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení zákona č. 210/2003 Z. z. (ide napríklad o náhradu mzdy pri výkone občianskej povinnosti a inom úkone vo všeobecnom záujme, náhradu mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách a civilnej služby, náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci, náhradu mzdy počas dočasného prerušenia výkonu práce, náhradu mzdy pri prekážkach na strane zamestnávateľa, náhradu mzdy pri prekážkach v práci pri pružnom pracovnom čase). 

Výpočet príjmov, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu zamestnanca, je taxatívne ustanovený v odseku 2. 

Výška minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti je v zásade vo výške minimálnej mzdy zamestnancov v pracovnom pomere odmeňovaných mesačnou mzdou. 

Maximálny vymeriavací základ, z ktorého poistenec platí poistné, sa uplatňuje na úhrn jeho vymeriavacích základov pre príslušný druh sociálneho poistenia. To znamená, že ak napríklad zamestnanec má v poistení v nezamestnanosti viacnásobné postavenie poistenca (napríklad má dva pracovné pomery), poistné na poistenie v nezamestnanosti platí z každého poistenia v nezamestnanosti, najviac však z úhrnu jeho vymeriavacích základov dosiahnutých v každom takomto poistení. 

Vymeriavací základ zamestnanca je v úhrne mesačne najviac na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v období od 1. januára 2006 do 30. júna 2006 v sume 47 475 Sk a v období od 1. júla 2006 do 31. decembra 2006 v sume 51 822 Sk. 

Vymeriavací základ dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je v úhrne mesačne najviac na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti v období od 1. januára 2006 do 30. júna 2006 v sume 47 475 Sk a v období od 1. júla 2006 do 31. decembra 2006 v sume 51 822 Sk. 

Zákon o sociálnom poistení definuje vymeriavací základ zamestnávateľa v zásade ako vymeriavací základ jeho zamestnanca.  

V nadväznosti na novoustanovenú právnu zásadu uplatňovanú v právnej úprave vymeriavacieho základu, účinnú od 1. januára 2004, podľa ktorej maximálny vymeriavací základ sa uplatňuje na úhrn vymeriavacích základov toho istého poistenca z viacerých poistení v nezamestnanosti a ktorá sa neaplikuje na vymeriavací základ zamestnávateľa, ale výlučne na vymeriavací základ poistenca, zákon o sociálnom poistení upravuje poradie povinností platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti poistencovi, ktorý podlieha viacerým poisteniam v nezamestnanosti. Ide najmä o fyzickú osobu, ktorá vykonáva viacero činností zamestnanca. 

Poradie povinností platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti takéhoto zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu. V prípade, že výška vymeriavacích základov tohto zamestnanca je rovnaká, poradie jeho povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti sa určuje podľa dátumu vzniku poistenia tohto zamestnanca, pričom sa postupuje od prvého vzniku týchto poistení, t. j. poistení, ktoré vznikli najskôr, postupne k poslednému vzniku týchto poistení, t. j. poistení, ktoré vznikli najneskôr. 

Príklad: 

Zamestnanec má za júl 2006 vymeriavací základ v sume 20 000 Sk z pracovného pomeru, ktorý vznikol v roku 1995. Od 1. júla 2006 mu vznikol ďalší pracovný pomer u iného zamestnávateľa a z tohto pracovného pomeru má za júl 2006 vymeriavací základ v sume 35 000 Sk. To znamená, že tento zamestnanec bol povinný zaplatiť za júl 2006 poistné na poistenie v nezamestnanosti z maximálneho vymeriavacieho základu, ktorý v úhrne je najviac 51 822 Sk, t. j. tento zamestnanec bol povinný zaplatiť poistné na poistenie v nezamestnanosti z vymeriavacieho základu 35 000 Sk a z príjmu 20 000 Sk bol jeho vymeriavací základ len v sume 16 822 Sk. To znamená, že vymeriavací základ tohto zamestnanca u zamestnávateľa, u ktorého mu vznikol pracovný pomer od 1. júla 2006, je 35 000 Sk a u zamestnávateľa, u ktorého mu vznikol pracovný pomer v roku 1995, je 16 822 Sk. Vymeriavací zaklad zamestnávateľa, u ktorého vznikol pracovný pomer v roku 1995, na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti bol 20 000 Sk a zamestnávateľa, u ktorého vznikol pracovný pomer od 1. júla 2006, bol 35 000 Sk. 

Autor: Ing. Ľudovít Rišňovský, Mgr. Eleonóra Novotná