HISTÓRIA: Ukladá navštívené dokumenty s možnosťou ich opätovného otvorenia alebo uloženia medzi záložky. Funkcia je dostupná iba pre predplatiteľov.
ZÁLOŽKY: Umožňuje ukladať vybrané alebo často používané odkazy na dokumenty a triediť ich podľa individuálnych potrieb. Funkcia je dostupná iba pre predplatiteľov.

Odvody a dane umelcov a autorov

Novela zákona č. 352/2005 Z. z. o zdravotnom poistení s účinnosťou od 1. septembra 2005 napravila nelogické postavenie umelcov a autorov v zdravotnom poistení. V čase od 1. januára sa totiž na účely zákona o zdravotnom poistení za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) považovala každá osoba, ktorá vykonávala umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „Autorský zákon“). Doslovne to znamenalo, že ako umelec by sa mal prihlásiť v zdravotnej poisťovni každý, kto čokoľvek napíše, namaľuje, zaspieva, naprogramuje atď. bez ohľadu na to, či má z výsledku príjem – pretože všetko sú „diela“ chránené Autorským zákonom. Ďalším problémom bolo stanovenie, kedy vlastne umelec – autor „tvorí“ – na svoju činnosť totiž nepotrebuje žiadne povolenie, či nejakú obdobu živnostenského listu. Aj „seriózny“ umelec má v praxi problém, že medzi vytvorením diela a inkasovaním prípadného honoráru za toto dielo často uplynie relatívne dlhý čas. 

Autori: RNDr. Jozef Mihál
Právny stav od: 1. 9. 2005
Právny stav do: 31. 12. 2007
Dátum publikácie: 19. 10. 2005
Prameň: Personálny a mzdový poradca podnikateľa / PMPP - 2006 / PMPP - 1/2006
Oblasti práva: Pracovné právo / Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť / Zdravotné poistenie



Novela zákona č. 352/2005 Z. z. o zdravotnom poistení s účinnosťou od 1. septembra 2005 napravila nelogické postavenie umelcov a autorov v zdravotnom poistení. V čase od 1. januára sa totiž na účely zákona o zdravotnom poistení za samostatne zárobkovo činnú osobu (ďalej len „SZČO“) považovala každá osoba, ktorá vykonávala umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa zákona č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej len „Autorský zákon“). Doslovne to znamenalo, že ako umelec by sa mal prihlásiť v zdravotnej poisťovni každý, kto čokoľvek napíše, namaľuje, zaspieva, naprogramuje atď. bez ohľadu na to, či má z výsledku príjem – pretože všetko sú „diela“ chránené Autorským zákonom. Ďalším problémom bolo stanovenie, kedy vlastne umelec – autor „tvorí“ – na svoju činnosť totiž nepotrebuje žiadne povolenie, či nejakú obdobu živnostenského listu. Aj „seriózny“ umelec má v praxi problém, že medzi vytvorením diela a inkasovaním prípadného honoráru za toto dielo často uplynie relatívne dlhý čas. 

Všetky tieto skutočnosti a problémy prispeli k tomu, že novelou č. 352/2005 Z. z. sa postavenie umelcov a autorov na účely zákona o zdravotnom poistení zmenilo. Od 1. septembra sa umelec – autor, na účely zákona o zdravotnom poistení považuje za SZČO len na základe vlastného vyhlásenia

V nasledujúcom príspevku sa však pozrieme na postavenie umelcov a autorov komplexne – a to z pohľadu ako platia daň z príjmu, aké povinnosti majú na sociálne poistenie a zdravotné poistenie. 

Zdanenie príjmu umelca a autora 

Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“ alebo „ZDP“) sa príjem umelca a autora považuje podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP za príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. Umelec a autor si uvedú takýto príjem vo svojom daňovom priznaní.  

Pri stanovení základu dane z týchto príjmov majú nárok na uplatenie daňovo uznaných výdavkov podobne, ako je tomu v prípade živnostníka či iných osôb majúcich príjmy podľa § 6 ZDP. Umelec – autor, si môže výdavky uplatniť v ich skutočnej výške.  

V prípade, že umelec – autor, spĺňa príslušné podmienky dané zákonom o dani z príjmov – to znamená, že nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty – môže si, ak chce, uplatniť paušálne daňové výdavky – vo výške 25 % z dosiahnutých príjmov. Tu od roku 2006 ministerstvo financií navrhuje zmenu zákona – paušálne výdavky by mali byť až vo výške 35 % z dosiahnutých príjmov.  

Ak si umelec – autor, výdavky uplatňuje paušálne, v paušálnej sume sú zahrnuté všetky výdavky, vrátane platieb do umeleckých fondov (napríklad do literárneho fondu, ďalej len „LF“). Nie sú tam však zahrnuté výdavky v súvislosti so zaplateným poistným na sociálne a zdravotné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. Pri stanovení základu dane si umelec a autor, ktorý sa rozhodne uplatniť paušálne výdavky, svoj základ dane stanoví tak, že od príjmu odpočíta výdavky vo výške 25 % z príjmu a zaplatené poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie. 

Príklad: 

Pán Albert je spisovateľ. Za rok 2005 dosiahne príjmy zo svojich diel vo výške 200 000 Sk. Jeho vydavateľ mu vyplatí uvedenú sumu zníženú podľa § 5 zákona č. 13/1993 Z. z. o umeleckých fondoch o príspevok vo výške 2 % (čo je 4 000 Sk) do LF. 

Pán Albert si nevedie účtovníctvo, výdavky si bude uplatňovať paušálne. Za rok 2005 zaplatí do Sociálnej poisťovne celkom 18 000 Sk, príspevky na starobné dôchodkové sporenie vo výške 10 000 Sk a poistné do zdravotnej poisťovne v sume 12 000 Sk.  

Pán Albert po skončení roka 2005 podá daňové priznanie. 

V daňovom priznaní uvedie: 

Príjmy    200 000 Sk 

Výdavky: 

Paušálne 25 % z príjmov     50 000 Sk 

Platby do Sociálnej poisťovne     18 000 Sk 

Príspevky na starobné dôch. sporenie     10 000 Sk 

Platby do zdravotnej poisťovne     12 000 Sk
(neuvádza výdavky do LF v sume 4 000 Sk, tie sú zahrnuté v paušálnej sume výdavkov) 

Výdavky spolu     90 000 Sk 

Základ dane (príjmy - výdavky)    110 000 Sk 

Nezdaniteľná čiastka     87 936 Sk 

Na zdanenie     22 064 Sk 

Daň     4 192 Sk 

Podľa § 43 ods. 3 písm. h) ZDPzdanené zrážkovou daňou príspevky autorov do novín, časopisov, rozhlasu alebo televízie, ak nejde o umelecký výkon. Pri takýchto príjmoch autorov vydavateľ vyplatí autorovi honorár znížený o daň. Vydavateľ túto daň odvádza daňovému úradu. 

Vydavateľ pri výpočte zrážkovej dane postupuje takto: 

Od „hrubej“ sumy honoráru odpočíta paušálne výdavky vo výške 25 % zo sumy honoráru. 

Základom dane je suma honoráru znížená o paušálne výdavky.  

Z toho základu dane sa vypočíta daň sadzbou 19 %, výsledok sa zaokrúhľuje na celé koruny nadol (pozri § 47 ZDP). 

Vydavateľ vyplatí autorovi sumu honoráru zníženú o príspevok do LF a daň.  

Takýto príjem sa považuje za daňovo vysporiadaný a nemusí sa uvádzať v daňovom priznaní. Uvádzať v daňovom priznaní sa nemusí, ale podľa § 43 ods. 7 ZDP sa v daňovom priznaní uviesť môže – ak je to pre autora výhodné (ak jeho celkový základ dane nedosahuje výšku nezdaniteľnej čiastky). 

Príklad: 

Pani Alena prispieva do celoštátneho denníka ako regionálny dopisovateľ. Za mesiac september 2005 jej vydavateľ vyplatí honorár 10 000 Sk. Z honorára vydavateľ odvedie 2 %, teda 200 Sk, do literárneho fondu. Pretože ide o príjem podľa § 43 ZDP, vydavateľ vypočíta a odvedie daňovému úradu zrážkovú daň, ktorú vypočíta nasledovne: 

Príjem    10 000 Sk 

25 % paušálne výdavky     2 500 Sk 

Základ dane     7 500 Sk 

Daň     1 425 Sk 

Vydavateľ vyplatí pani Alene sumu honoráru zníženú o príspevok do LF a daň, teda sumu 10 000 Sk mínus 200 Sk (LF) mínus 1 425 Sk (daň) = 8 375 Sk. 

Príklad: 

Študent Alfonz má príjem za príspevky uverejnené v počítačovom časopise v celkovej výške 20 000 Sk za rok 2005. Vydavateľstvo mu tieto príjmy vyplatilo znížené o sumu zrážkovej dane v úhrne 2 850 Sk. Okrem toho má Alfonz za rok 2005 príjem z dohôd o brigádnickej práci študentov v celkovej výške 30 000 Sk, z týchto príjmov mu jeho zamestnávateľ zrazil daň 1 000 Sk. 

Ak by Alfonz podal za rok 2005 daňové priznanie a v ňom uviedol príjmy z dohôd a aj príjmy z honorárov, jeho celkový príjem by bol nižší ako suma nezdaniteľnej čiastky na rok 2005, ktorá je 87 936 Sk. To znamená, že jeho daň za rok 2005 by bola nulová. Ak Alfonz skutočne podá daňové priznanie, sumu dane, ktorú zrazilo z jeho honorárov vydavateľstvo (2 850 Sk) a jeho zamestnávateľ (1 000 Sk), mu daňový úrad vráti. 

Osobitným problémom, na ktorý by sa nemalo zabúdať, je otázka, či sa autor, majúci príjem z honorárov, musí registrovať na daňovom úrade. Ak príjmy autora sú zdanené zrážkovou daňou, registrovať sa nemusí. Ak by však mal aj príjmy nezdanené zrážkovou daňou – napr. honorár za knihu, výtvarné dielo, príjem za umelecký výkon (dabing, hudobná produkcia a pod.) mimo zamestnaneckých vzťahov a bude na základe týchto príjmov podávať daňové priznanie, musí sa registrovať na daňovom úrade v zmysle § 31 zákona o správe daní a poplatkov, a to do 30 dní odo dňa začatia poberania takýchto príjmov. 

Umelci, autori a sociálne poistenie 

Na účely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nie sú umelci a autori považovaní za SZČO.  

Dôsledok: Umelci a autori nie sú povinne poistení ani na nemocenské poistenie, ani na dôchodkové poistenie, ani na poistenie v nezamestnanosti. Zo svojich príjmov z umeleckej alebo inej tvorivej činnosti neplatia povinné odvody do Sociálnej poisťovne.  

Ak umelec – autor, chce byť poistený – môže sa v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne. 

Môže sa stať dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou alebo dobrovoľne poistenou osobou v nezamestnanosti.  

Jednotlivé dobrovoľné poistenia možno uzavrieť osobitne. Umelec môže byť napríklad dobrovoľne nemocensky poistenou osobou, ale nemusí byť súčasne dobrovoľne dôchodkovo poistenou osobou a podobne. Môže si zvoliť tie dobrovoľné poistenia, ktoré sa mu javia byť výhodné. 

Podmienkou na uzatvorenie dobrovoľného poistenia v Sociálnej poisťovni je dovŕšenie 16 rokov veku a trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, prípadne povolenie na trvalý alebo prechodný pobyt.  

Ak sa umelci a autori stanú dobrovoľne poistenými osobami, sami si určia svoj vymeriavací základ, z ktorého budú platiť poistné do príslušných fondov Sociálnej poisťovne. Výška vymeriavacieho základu nie je viazaná na príjem, ktorý dosahujú z činnosti umelca a autora. Vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške minimálnej mzdy (od októbra 2006 suma 6 900 Sk), najviac môže byť vo výške jedenapolnásobku priemernej mzdy na nemocenské poistenie (do júna 2006 suma 21 548 Sk) a trojnásobku priemernej mzdy na dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti (do júna 2006 suma 43 095 Sk). 

Príklad: 

Pani Beáta je hráčkou na hudobné nástroje „na voľnej nohe“. Má malé deti, ktoré sú často choré. Aby mala pani Beáta nárok na ošetrovné, rozhodne sa prihlásiť v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Vymeriavací základ si zvolí v maximálnej možnej výške, teda 21 548 Sk. Mesačne platí poistné na nemocenské poistenie vo výške 4,4 % zo stanoveného vymeriavacieho základu, čo je suma 949 Sk. V prípade potreby ošetrovania dieťaťa bude mať pani Beáta nárok na ošetrovné. 

Umelci, autori a zdravotné poistenie 

Podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1. septembra 2005 (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“) sa umelci a autori od 1. septembra 2005 považujú za SZČO len na základe ich vlastného vyhlásenia. Ak umelec – autor, bol do 31. augusta 2005 prihlásený v zdravotnej poisťovni ako SZČO z dôvodu, že vykonáva činnosť, ktorej výsledok je chránený Autorským zákonom, môže sa zo zdravotnej poisťovne ako SZČO k 1. septembru 2005 odhlásiť. Pozor však, ak umelec/autor vykonáva nejakú aj inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, napríklad ak má živnosť alebo vykonáva činnosť podľa osobitných predpisov, zo zdravotnej poisťovne sa ako SZČO odhlásiť nesmie. 

Umelec – autor, má teda od 1. septembra 2005 dve možnosti: 

1.    zostať prihláseným (prípadne ak prihlásený nie je, prihlásiť sa) ako SZČO alebo 

2.    odhlásiť sa (nebyť prihlásený) ako SZČO. 

Čo je výhodnejšie, závisí od ďalších okolností, postavenia a príjmov každej jednotlivej osoby. 

Pripomeňme na úvod tejto kapitoly, že od 1. septembra 2005 sa do vymeriavacieho základu na účely zákona o zdravotnom poistení nezapočítava príjem zdanený zrážkovou daňou, teda ani príjem autora za príspevky do novín, časopisov, rozhlasu a televízie, ak nejde o umelecký výkon. Fakticky to znamená, že autor, ktorý má len príjmy zdanené zrážkovou daňou a nerozhodne sa tieto príjmy uviesť v daňovom priznaní, na účely zákona o zdravotnom poistení ako keby ako autor „neexistoval“, presnejšie ako keby tieto príjmy neexistovali. 

Umelec – autor, ktorý nevykonáva žiadnu inú činnosť 

Pre takúto osobu sa oplatí byť v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO, a to vtedy, ak jeho príjem z činnosti umelca – autora (nezdanený zrážkovou daňou) za rok 2005 je vyšší ako 78 000 Sk. Bude platiť preddavky vypočítané ako 1/12 zo 14 % z polovice základu dane dosiahnutého za rok 2004, najmenej však sumu 910 Sk mesačne.  

Po skončení roka 2005 vykoná ročné zúčtovanie. Jeho vymeriavací základ bude daný ako základ dane podľa § 6 ZDP za rok 2005 neznížený o poistné na zdravotné poistenie a deleno 2,14.  

Príklad: 

Pani Celestína je herečka. Je prihlásená v zdravotnej poisťovni ako SZČO. Počas roka 2005 platí preddavky na poistenie vo výške 1 500 Sk mesačne. 

Za rok 2005 dosiahne príjem podľa § 6 ZDP vo výške 400 000 Sk

Náklady si uplatňuje paušálnou sadzbou 25 %, čo znamená sumu 100 000 Sk. 

V ročnom zúčtovaní poistného bude jej vymeriavací základ suma: 

(400 000 - 100 000) deleno 2,14 = 140 187 Sk 

Vymeriavací základ musí byť suma najmenej 78 000 Sk. Táto podmienka je splnená. 

Pri sadzbe 14 % bude jej poistné suma 19 627 Sk

Počas roka 2005 zaplatila preddavky 12 x 1 500 Sk = 18 000 Sk.  

Výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok 1 627 Sk. 

Spočítajme ešte, že pri príjme pani Celestíny vo výške 400 000 Sk a poistnom vo výške 19 627 Sk, je výsledná efektívna sadzba poistného približne 4,9 % z dosiahnutého príjmu. Toto číslo bude dôležité pri porovnávaní so stavom, keby pani Celestína ako SZČO prihlásená nebola. 

Ak umelec – autor, má príjem z činnosti umelca – autora, nižší ako 78 000 Sk, neoplatí sa mu byť v zdravotnej poisťovni prihlásený ako SZČO. Ak nie je ani zamestnancom, bude prihlásený ako poistenec podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, čiže ako tzv. „dobrovoľne nezamestnaná osoba“. Pri takomto štatúte bude platiť preddavky vo výške 575 Sk mesačne.  

Po skončení roka 2005 vykoná ročné zúčtovanie. Jeho vymeriavací základ bude daný ako úhrn príjmov, ktoré dosiahol z činnosti umelca – autora, a ktoré nie sú zdanené zrážkovou daňou. Vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške úhrnu sumy vypočítanej ako súčin koeficientu a minimálneho základu pre dobrovoľne nezamestnanú osobu za každý mesiac. 

V roku 2005 je situácia komplikovaná vďaka zmene zákona uprostred roka. Pre dobrovoľne nezamestnané osoby platí, že v ročnom zúčtovaní za rok 2005 sa započítava len príjem dosiahnutý za mesiace september až december 2005. Vymeriavací základ za rok 2005 musí byť najmenej vo výške úhrnu sumy vypočítanej ako súčin koeficientu a minimálneho základu pre dobrovoľne nezamestnanú osobu za mesiace september až december. 

Uvedený koeficient je daný ako podiel, kde v čitateli je suma 4 % z priemernej mzdy, v menovateli je suma 14 % z minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou.  

Keďže pre rok 2005 platí priemerná mzda 14 365 Sk a minimálna mzda 6 500 Sk, pre rok 2005 je tento koeficient daný ako: 

(4 % z 14 365) deleno (14 % z 6 500) = 574,6 deleno 910 = 0,6315 

Súčin koeficientu a minimálneho základu je suma 0,6315 x 6 500 = 4 104,75 Sk 

Vymeriavací základ za rok 2005 preto musí byť najmenej vo výške 4 104,75 Sk x 4 (mesiace september až december) = 16 419 Sk. 

Príklad: 

Pán Daniel je hudobník, hrá na hudobné nástroje v rozličných hudobných telesách. Rozhodne sa neprihlásiť sa ako SZČO, od 1. septembra je v zdravotnej poisťovni prihlásený ako dobrovoľne nezamestnaná osoba a platí preddavky 575 Sk mesačne. 

Pán Daniel dosiahne za rok 2005 príjmy ako umelec nasledovne: 

V mesiacoch január až august 2005 je jeho príjem 100 000 Sk. 

V mesiacoch september až december 2005 dosiahne príjem 20 000 Sk. 

Po skončení roka podá ročné zúčtovanie poistného. V ňom uvedie svoj vymeriavací základ ako sumu 20 000 Sk (na príjem dosiahnutý do augusta sa neprihliada). 

Vymeriavací základ musí byť suma najmenej 16 419 Sk. Táto podmienka je splnená. 

Pri sadzbe 14 % bude jeho poistné suma 2 800 Sk

Počas roka 2005 zaplatil preddavky 4 x 575 Sk = 2 300 Sk.  

Výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok 500 Sk. 

Ak by sa pán Daniel rozhodol pre iné riešenie, a to od 1. septembra sa prihlásiť ako SZČO, tak by ako SZČO platil preddavky 910 Sk. 

V ročnom zúčtovaní by si ako SZČO spočítal svoj vymeriavací základ nasledovne: 

Za september až december 2005 dosiahne príjem podľa § 6 ZDP vo výške 20 000 Sk

Náklady si uplatňuje paušálnou sadzbou 25 %, čo znamená sumu 5 000 Sk. 

Vymeriavací základ je suma (2 0000 - 5 000) deleno 2,14 = 7 010 Sk. 

Vymeriavací základ ale musí byť suma najmenej 4 x 6 500 Sk = 26 000 Sk.  

Pri sadzbe 14 % z vymeriavacieho základu 26 000 Sk bude poistné suma 3 640 Sk

Počas roka 2005 zaplatil preddavky 4 x 910 Sk = 3 640 Sk.  

Výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok/preplatok 0 Sk. 

Podstatné však je, že ak sa pán Daniel prihlási ako SZČO, zaplatí na zdravotné poistenie za september až december 2005 sumu 3 640 Sk, čo je viac ako v prípade, keby bol v postavení „dobrovoľne nezamestnanej osoby“ (kde by zaplatil len 2 800 Sk). 

Umelec – autor, ktorý vykonáva aj inú činnosť ako SZČO 

Ak umelec – autor, je súčasne aj živnostníkom alebo vykonáva inú činnosť na základe osobitného predpisu (advokát, daňový poradca, audítor, poisťovací maklér, sprostredkovateľ starobného dôchodkového sporenia, tlmočník, znalec atď.), musí byť povinne prihlásený do zdravotnej poisťovne ako SZČO z titulu tejto inej činnosti.  

Jeho vymeriavací základ sa v ročnom zúčtovaní stanoví z celého základu dane dosiahnutého podľa § 6 ZDP.  

Príklad: 

Pani Eva je advokátka, vykonáva samostatnú prax. Z tohto titulu je prihlásená v zdravotnej poisťovni ako SZČO. Popri práci advokáta napíše odbornú publikáciu. Keďže je už prihlásená ako SZČO, ako umelec – autor, sa duplicitne ako SZČO prihlasovať nebude. Počas roka 2005 platí v prvom polroku preddavky 2 000 Sk mesačne, v druhom polroku 2 500 Sk mesačne. 

Za rok 2005 dosiahne príjem podľa § 6 ods. 1 písm. c) ZDP (ako advokát) vo výške 1 000 000 Sk

Výdavky v súvislosti s týmto príjmom má vo výške 400 000 Sk (bez započítania poistného na zdravotné poistenie). 

Súčasne dosiahne príjem ako autor podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP vo výške 50 000 Sk. Tu si uplatní výdavky 15 000 Sk (bez započítania poistného na zdravotné poistenie). 

Úhrn jej príjmov podľa § 6 ZDP je suma 1 050 000 Sk, úhrn výdavkov suma 415 000 Sk. 

V ročnom zúčtovaní poistného bude jej vymeriavací základ suma: 

(1 050 000 - 415 000) deleno 2,14 = 296 729 Sk. 

Vymeriavací základ musí byť suma najmenej 78 000 Sk. Táto podmienka je splnená. 

Pri sadzbe 14 % bude jej poistné suma 41 543 Sk

Počas roka 2005 zaplatila preddavky 6 x 2 000 + 6 x 2 500 = 27 000 Sk. 

Výsledkom ročného zúčtovania bude nedoplatok 14 543 Sk. 

Umelec – autor, ktorý je súčasne aj zamestnancom 

V takomto prípade je prakticky jedno, či bude alebo nebude prihlásený ako SZČO. Rozdiel je len v tom, že ak nebude prihlásený ako SZČO, preddavky ako SZČO platiť nebude.  

Naopak, ak bude prihlásený ako SZČO, bude platiť preddavky vypočítané ako 1/12 zo 14 % z polovice základu dane dosiahnutého z činnosti SZČO za rok 2004. 

Zamestnanec, ktorý mal za rok 2005 príjmy z činnosti umelca – autora, nezdanené zrážkovou daňou a nebol prihlásený ako SZČO, musí podať do konca februára 2006 ročné zúčtovanie dane za rok 2005 a v ňom si vypočítať poistné aj z vymeriavacieho základu, ktorý dosiahol z činnosti umelca – autora (pozri § 13 ods. 6 zákona o zdravotnom poistení). 

Táto časť jeho vymeriavacieho základu bude určená ako základ dane podľa § 6 ZDP za rok 2005 (z činnosti umelca – autora) neznížená o poistné na zdravotné poistenie a deleno 2,14.  

Príklad: 

Pán František je zamestnancom. Popri zamestnaní účinkuje na rôznych podujatiach ako diskotekár. Ako SZČO prihlásený v zdravotnej poisťovni nie je. 

Ako zamestnanec za rok 2005 dosiahne príjem 200 000 Sk a zaplatí preddavky vo výške 8 000 Sk. 

Z činnosti diskotekára dosiahne za rok 2005 príjem vo výške 100 000 Sk, v súvislosti s týmto príjmom má daňovo uznané náklady vo výške 40 000 Sk. Jeho základ dane podľa § 6 ZDP je teda suma 60 000 Sk. 

V ročnom zúčtovaní poistného pán František uvedie vymeriavací základ pozostávajúci z dvoch častí. 

Zo zamestnania bude jeho vymeriavací základ suma 200 000 Sk. Pri sadzbe 4 % bude z tejto časti vymeriavacieho základu vypočítané poistné ako suma 8 000 Sk

Zo samostatnej zárobkovej činnosti (z činnosti umelca) bude jeho vymeriavací základ daný ako základ dane deleno 2,14, teda 60 000 Sk / 2,14 = 28 038 Sk. Pri sadzbe 14 % bude z tejto časti vymeriavacieho základu vypočítané poistné ako suma 3 926 Sk

Spolu bude poistné pána Františka suma 11 926 Sk. Pán František zaplatil počas roka 2005 (ako zamestnanec) preddavky v úhrnnej výške 8 000 Sk. Pán František bude musieť zdravotnej poisťovni doplatiť nedoplatok vo výške 3 926 Sk. 

Príklad: 

Pani Filoména je zamestnancom. Popri zamestnaní píše rôzne publikácie, na rozdiel od pána Františka je prihlásená v zdravotnej poisťovni ako SZČO. 

Ako zamestnanec za rok 2005 dosiahne príjem 200 000 Sk a zaplatí preddavky vo výške 8 000 Sk. 

Ako SZČO platí preddavky vo výške 300 Sk mesačne, za celý rok 2005 v úhrne 3 600 Sk. 

Za publikácie jej vydavateľstvo za rok 2005 vyplatí príjem vo výške 100 000 Sk, v súvislosti s týmto príjmom má daňovo uznané náklady vo výške 40 000 Sk. Jej základ dane podľa § 6 ZDP je teda rovnako ako u pána Františka suma 60 000 Sk. 

V ročnom zúčtovaní poistného pani Filoména uvedie vymeriavací základ pozostávajúci z dvoch častí. 

Zo zamestnania bude jej vymeriavací základ suma 200 000 Sk. Pri sadzbe 4 % bude z tejto časti vymeriavacieho základu vypočítané poistné ako suma 8 000 Sk

Ako SZČO uvedie svoj vymeriavací základ ako základ dane deleno 2,14, teda 60 000 Sk / 2,14 = 28 038 Sk. Pri sadzbe 14 % bude z tejto časti vymeriavacieho základu vypočítané poistné ako suma 3 926 Sk

Spolu bude poistné pani Filomény na korunu rovnaké ako poistné pána Františka – bude to suma 11 926 Sk.  

Na rozdiel od pána Františka však pani Filoména platila počas roka 2005 preddavky nielen ako zamestnanec (8 000 Sk), ale aj ako SZČO (3 600 Sk). Pani Filoména teda za rok 2005 zaplatila preddavky v úhrnnej výške 11 600 Sk. Pani Filoména teda bude zdravotnej poisťovni doplácať sumu 326 Sk. 

Autor: RNDr. Jozef Mihál

Súvisiace právne predpisy ZZ SR


S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.