Odmeňovanie za výkon práce vo sviatok a v deň pracovného pokoja

Podľa § 94 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP) má zamestnanec právo na odpočinok počas dní pracovného pokoja a sviatkov. Sú to dni, ktoré konkrétne definuje zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sviatkoch).
Vláda SR prerokovala na svojom zasadnutí dňa 21. 1. 2004 analýzu štátnych sviatkov. Ministerstvo kultúry SR neodporučilo v súčasnom období rozširovať počet štátnych sviatkov. V prípade, že by bola politická vôľa ustanoviť ďalší štátny sviatok, Ministerstvo kultúry odporúča ustanoviť jeden z doterajších štátnych sviatkov, 1. september – ako pamätný deň a za štátny sviatok ustanoviť 28. október, ktorý je v súčasnosti pamätným dňom. Možno teda konštatovať, že s veľkou pravdepodobnosťou sa počet dní sviatkov a pamätných dní ani v roku 2004 nezmení. 

Zákon o sviatkoch ustanovuje: 

• v § 1 dni, ktoré sú štátnymi sviatkami (5 dní), 

• v § 2 ďalšie dni pracovného pokoja (10 dní), 

• v § 3 pamätné dni (16 dní). 

Mzdové nároky zamestnancov 

Výkon práce vo sviatok a v deň pracovného pokoja (ďalej len „sviatok“) 

Z hľadiska mzdových nárokov členenie na sviatky a dni pracovného pokoja nerozhoduje, nároky zamestnancov sa za tieto dni posudzujú rovnako. 

Poskytovanie mzdy, náhrady mzdy, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, prípadne možnosti čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok definuje ZP v § 122. ZP stanovuje minimálny nárok mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok vo výške 50 % priemerného zárobku, ktorý je možné dohodou v kolektívnej zmluve a pracovnej zmluve zvýšiť. 

ZP spresňuje ustanovenia týkajúce sa nárokov: 

• zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou tak, že i u nich je možné za sviatok poskytnúť náhradu mzdy, ak je táto možnosť dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnanca, 

• vedúcich zamestnancov, u ktorých je možné v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné voľno za prácu vo sviatok v tomto prípade vedúcemu zamestnancovi nepatria. 

Podmienky nároku na mzdu za sviatok, náhradu mzdy za sviatok, mzdového zvýhodnenia za sviatok alebo náhradného voľna  

Pri posudzovaní nárokov zamestnancov za sviatok a za dni pracovného pokoja (pozri pracovné listy č. 1 – 4) je potrebné zohľadňovať, či ide o mzdové nároky zamestnancov: 

• pri výkone práce vo sviatok, 

•     ktorým sviatok pripadol na ich obvyklý pracovný deň, ale ktorí v dôsledku sviatku nepracovali, 

• ktorí pracujú na pracoviskách v zmenových režimoch podľa vopred určených harmonogramov striedania jednotlivých zmien, 

• odmeňovaných mesačnou mzdou, 

• odmeňovaných hodinovou mzdou. 

Výkon práce počas pamätných dní 

Pamätné dni, ktoré zákon o sviatkoch stanovuje v § 3, nemajú na spôsob odmeňovania zamestnancov za prácu žiadny vplyv, z pohľadu ZP sa posudzujú ako pracovný deň. Slovenská republika si nimi iba pripomína významné udalosti v dejinách Slovenska alebo v dejinách ľudských práv a slobôd. 

Výkon práce v sobotu a nedeľu 

Dňami pracovného pokoja pre väčšinu zamestnancov, okrem dní definovaných v zákone o sviatkoch, sú aj soboty a nedele. Zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu nie je nárokovým inštitútom v zmysle ZP, podľa ktorého sa riadi odmeňovanie v podnikateľskej sfére. ZP iba umožňuje zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve zamestnanca. V takom prípade je potrebné presne stanoviť pravidlá, podľa ktorých a v akej výške sa bude mzdové zvýhodnenie za sobotu a nedeľu poskytovať.  

Ak zamestnávateľ nemá tieto pravidlá so zamestnancami dohodnuté a z vážnych dôvodov nariadi zamestnancovi prácu v sobotu alebo v nedeľu, ktoré nie sú jeho pracovnými dňami, tak: 

• zamestnancovi v takom prípade patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie za nadčas najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. 

Ak sa dohodnú, že zamestnanec bude čerpať náhradné voľno za prácu nadčas, patrí zamestnancovi za hodinu práce nadčas hodina náhradného voľna, pričom mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno počas 3 kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce nadčas, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. 

 PRÍKLAD č. 1 : 

Niektorí zamestnanci našej firmy museli pracovať na nočných zmenách. Nastupovali do nich 8. 4. 2004 o 22.00 hod. a vo sviatok, 9. 4. 2004, o 22.00 hod. Pracovali do 6.00 hod. druhého dňa. Aký mzdový nárok za prácu im vznikol? 

Zamestnancom, ktorí začali pracovať v deň sviatku – 9. 4. 2004, vznikol nárok na mzdu a na mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % ich priemerného zárobku za 8 hodín i napriek tomu, že 6 hodín pracovali v deň, ktorý už sviatkom nie je. 

Zamestnancom, ktorí začali pracovať 8. 4. 2004 o 22.00 hod. a pracovali do 9. 4. 2004 do 6.00 hod., vznikol nárok iba na mzdu za odpracovanú zmenu. Na mzdové zvýhodnenie nárok nemajú. 

Zdôvodnenie: 

Na pracoviskách, kde zamestnanci pracujú aj v nočných zmenách, sa deň pracovného pokoja aj deň sviatku začína hodinou zodpovedajúcou hodine nástupu na zmenu, takže celá zmena sa potom posudzuje tak, že bola odpracovaná vo sviatok.  

Ak však zamestnanec nastúpi na zmenu v deň, po ktorom nasleduje sviatok a časť zmeny odpracuje už v deň sviatku, celá jeho odpracovaná zmena je zmena obyčajného pracovného dňa, takže mzdové zvýhodnenie zamestnancovi za prácu vo sviatok nepatrí ani za tie hodiny, ktoré už v skutočnosti odpracuje v deň sviatku. 

 PRÍKLAD č. 2: 

Zamestnanec má hodinovú mzdu 70 Sk/hod. a jeho priemerný zárobok je 71,80 Sk/hod. Je nutné, aby pracoval vo sviatok, 8. 5. 2004, ktorý pôvodne mal byť v rámci jeho harmonogramu nepracovným dňom. Teda bude musieť pracovať o 8 hodín viac, ako stanovoval jeho harmonogram. Aké mzdové nároky mu za tento sviatok vzniknú? 

Zamestnancovi vznikne nárok na: 

• mzdu: 70,00 x 8 = 560,00    560 Sk 
• mzdové zvýhodnenie za sviatok: (0,5 x 71,80) = 35,90    35,90 x 8 = 287,20    287 Sk 
• mzdové zvýhodnenie za nadčas: (0,25 x 71,80) = 17,95     7,95 x 8 = 143,60    144 Sk 
• celkom     991 Sk 

Zdôvodnenie: 

Práca nadčas a práca vo sviatok sú dva samostatné nárokovateľné inštitúty. Ak zamestnanec vykonáva prácu vo sviatok, ktorý nie je jeho obvyklým pracovným dňom, teda ak zamestnanec podľa harmonogramu pracovných zmien nemal pracovať, ale zamestnávateľ mu prácu vo sviatok nariadi (napr. z dôvodu naliehavých prevádzkových dôvodov alebo zastupovania iného zamestnanca, prípadne ďalších dôvodov), vznikajú mu mzdové nároky za sviatok i za prácu nadčas: 

• mzda za sviatok, 
• mzdové zvýhodnenie za sviatok najmenej 50 % jeho priemerného zárobku, 
• mzdové zvýhodnenie za nadčas najmenej 25 % jeho priemerného zárobku. 

 PRÍKLAD č. 3: 

Pracujem v obchode podľa pracovnej zmluvy iba v pondelok až piatok. Ak mi zamestnávateľ nariadi prácu v sobotu, zaplatí mi za tieto hodiny iba mzdu a mzdové zvýhodnenie za nadčas so zdôvodnením, že na príplatok za sobotu nemám nárok. Postupuje zamestnávateľ správne?  

Zamestnávateľ postupuje správne, ak nemáte v pracovnej zmluve dohodnuté poskytovanie mzdového zvýhodnenia za sobotu a vo vašej firme nepôsobí odborová organizácia, ktorá by poskytovanie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu dohodla v kolektívnej zmluve. 

Zdôvodnenie: 

Zákonník práce, podľa ktorého sa riadi odmeňovanie zamestnancov v podnikateľskej sfére, negarantuje poskytovanie mzdového zvýhodnenia za prácu v sobotu a v nedeľu. 

Zákonník práce však umožňuje zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu dohodnúť: v kolektívnej zmluve u tých zamestnávateľov, kde pôsobí odborová organizácia, 

alebo podľa § 43 ods. 1 písm. d) v pracovnej zmluve, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. 

Zvýhodnenie za prácu v sobotu a nedeľu garantujú iba zákon NR SR č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov a zákon NR SR č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov cez inštitút príplatkov za prácu v sobotu a v nedeľu. 

 PRÍKLAD č. 4: 

Zamestnanec pracoval v deň sviatku, 12. 4. 2004, v súlade s jeho harmonogramom. Ďalší deň neprišiel do práce, za ktorý má neospravedlnenú absenciu. Má nárok na mzdu aj mzdové zvýhodnenie za sviatok, keď po ňom nasleduje absencia? Ako môžeme zamestnanca sankcionovať? 

Áno, zamestnanec má nárok na mzdu aj mzdové zvýhodnenie za sviatok. Ak v deň sviatku riadne pracoval, má nárok na mzdu i na mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. Skutočnosť, že má v ďalší deň absenciu, už jeho nároky ovplyvniť nemôže i napriek tomu, že absencia nasledovala po sviatku. Neposkytnúť zamestnancovi mzdu by ste mali právo iba vtedy, keby svojvoľne v deň sviatku nebol odpracoval zmenu podľa harmonogramu. 

V tomto prípade môžete pri sankcionovaní zamestnanca postupovať podľa ZP § 109 ods. 2, ktorý zamestnávateľovi umožňuje: 

• za každú neospravedlnene zameškanú zmenu môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítajú. 

 PRÍKLAD č. 5: 

Zamestnanec, ktorý pracuje v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (pondelok – piatok), neospravedlnene vymeškal zmenu 13. 4. 2004. Nevyplatili sme mu náhradu mzdy za sviatok, 12. 4. 2004. Zamestnanec s tým nesúhlasí. Postupovali sme správne? 

Áno, postupovali ste správne. Zamestnancovi bola vykázaná absencia po dni sviatku, zanikol mu nárok na náhradu mzdy za sviatok. 

Sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, ktorý v dôsledku sviatku nemusel odpracovať, takže mu ušla mzda. Takýto prípad sa však v zmysle ZP posúdi tak, že mu ušla mzda v dôsledku absencie. 

Zdôvodnenie k otázke č. 4 a č. 5: 

Náhradu mzdy za sviatok alebo mzdu podľa § 122 ods. 4 ZP zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi, ktorý neospravedlnene zamešká zmenu bezprostredne predchádzajúcu sviatku alebo po ňom nasledujúcu, alebo zmenu nariadenú zamestnávateľom na sviatok, prípadne časť týchto zmien. Posudzuje sa to tak, že dôvodom jeho neprítomnosti nie je sviatok, ale absencia. 

Ak sviatok nie je ohraničený absenciou, tak: 

• zamestnancovi odmeňovanému mesačnou mzdou patrí za dobu sviatku, ktorý pripadol na jeho riadny pracovný deň: 
• buď mzda zodpovedajúca odpracovanému dňu, 
• alebo náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku v prípade, že je táto možnosť dohodnutá v kolektívnej zmluve alebo priamo v pracovnej zmluve zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou; 
• zamestnancovi odmeňovanému hodinovou mzdou, ktorý pracuje v rovnomernom rozvrhu pracovnej doby, patrí za dobu sviatku, ktorý pripadol na jeho riadny pracovný deň: 
• náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. 

 PRÍKLAD č. 6: 

Sme výrobná firma. Naši zamestnanci pracujú podľa zmenových harmonogramov. Tí, čo v zmysle harmonogramu nemali pracovať 9. 4. a 12. 4. 2004, žiadajú vyplatiť náhradu mzdy za sviatok. Sú ich nároky oprávnené? 

Nie, ich nároky nie sú oprávnené. Ak zamestnanci pracujú podľa zmenových harmonogramov, tak za deň, ktorý nie je v harmonograme určený ako ich pracovný deň im nevznikajú žiadne mzdové nároky. Za tento deň im mzda neušla, lebo nemali pracovať. 

Zdôvodnenie: 

Podľa ZP § 122 ods. 3 patrí náhrada mzdy zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok. 

 PRÍKLAD č. 7: 

Môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie náhradného voľna za dobu práce vo sviatok? 

Nie. Zamestnávateľ nemôže nariadiť čerpanie náhradného voľna za dobu práce vo sviatok. Takýto postup dokonca nie je možné dohodnúť ani v kolektívnej zmluve. Môže sa iba so zamestnancom dohodnúť, že mu za prácu vo sviatok poskytne náhradné voľno. Je tu možná dohoda: 

• individuálna, medzi zástupcom zamestnávateľa (príslušným vedúcim zamestnancom) a zamestnancom, ktorý prácu vo sviatok má vykonať, 
• nemusí byť dohodnutá písomne, stačí dohoda ústna. 

Zdôvodnenie: 

V § 122 ods. 2 ZP je ustanovené, že ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce vo sviatok hodina náhradného voľna. Za čerpanie náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. V takomto prípade mu mzdové zvýhodnenie nepatrí. 

Ak však zamestnávateľ v zmysle dohody náhradné voľno zamestnancovi neposkytne počas troch nasledujúcich kalendárnych mesiacov alebo v inak dohodnutom období po výkone práce vo sviatok, patrí zamestnancovi mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % jeho priemerného zárobku. 

 PRÍKLAD č. 8: 

Sme malý závod, naši zamestnanci sú odmeňovaní mesačnou mzdou. Pracujú pondelok až piatok, denne 7,5 hod. Vo sviatok, dňa 12. 4. 2003, museli niektorí z nich z naliehavých dôvodov pracovať. Máme im o hodiny, ktoré odpracujú vo sviatok, zvýšiť počet odpracovaných hodín za mesiac a vyplatiť náhradu mzdy za sviatok?  

Nie. Ide o mesačne odmeňovaných zamestnancov v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase. Sviatok je súčasťou fondu pracovného času za mesiac a z dôvodu výkonu práce vo sviatok sa nezvyšuje. Zamestnanci budú mať za výkon práce vo sviatok nárok na mzdu a na mzdové zvýhodnenie najmenej 50 % ich priemerného zárobku. Nemôžete teda vyplatiť súčasne mzdu a mzdové zvýhodnenie spolu s náhradou mzdy za sviatok. 

Náhradu mzdy vyplatíte tým zamestnancom, ktorí vo sviatok nebudú pracovať, teda im nárok na mzdu v dôsledku sviatku nevznikne. 

Zdôvodnenie: 

U mesačne odmeňovaných zamestnancov sa dni sviatku považujú za odpracované, i keď z dôvodu sviatku nepracovali. Je im možné podľa ZP poskytnúť mzdu ako keby pracovali alebo náhradu mzdy, ak je to tak dohodnuté v pracovných zmluvách alebo v kolektívnej zmluve. 

 PRÍKLAD č. 9: 

Sme výrobná firma. Pôsobí u nás odborová organizácia, ktorá dohodla v kolektívnej zmluve odmeňovanie nad rámec ustanovený v ZP nasledovne: 

Zamestnancovi sa bude poskytovať: 

• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok 100 % jeho priemerného zárobku, 
• mzdové zvýhodnenie za nadčas 30 % jeho priemerného zárobku, 
• mzdové zvýhodnenie za prácu v sobotu a v nedeľu 35 % jeho priemerného zárobku. 

Zamestnanci pracujú v zmenových režimoch.  

Na aké mzdové zvýhodnenie majú nárok, ak budú pracovať v sobotu, 1. 5. 2004 alebo 8. 5. 20004: 

1.    v zmysle ustanoveného harmonogramu? Tieto sviatky pripadajú na sobotu. Vzniká im nárok na mzdové zvýhodnenie za sviatok aj za sobotu súčasne? 

2.    ak budú pracovať nad rámec ustanoveného harmonogramu? Za odpracované hodiny im nemôžeme z prevádzkových dôvodov poskytnúť náhradné voľno. 

1.    Zamestnancom vzniká nárok iba na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok. Deň stanovený v zákone o sviatkoch sa posúdi v zmysle tohto zákona ako sviatok. Neskúmate, či tento deň je sobota, nedeľa alebo pracovný deň. Súbežne teda nemôžete deň posúdiť aj ako sviatok, aj ako sobotu, teda nemôžete vyplatiť mzdové zvýhodnenie za sviatok a aj mzdové zvýhodnenie za sobotu súčasne. 

2.    Zamestnanci podľa harmonogramu pracovných zmien nemali pracovať. V zmysle dohodnutých mzdových podmienok v kolektívnej zmluve im vyplatíte mzdové nároky za sviatok i za prácu nadčas: 

• mzdu za odpracované hodiny vo sviatok vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve, 
• mzdové zvýhodnenie za sviatok vo výške 100 % priemerného zárobku, 
• mzdové zvýhodnenie za nadčas vo výške 30 % priemerného zárobku. 

Pracovný list č. 1 

Podmienky nároku na mzdu za sviatok a mzdového zvýhodnenia za sviatok 

Pracovný list č. 2 

Podmienky nároku na náhradné voľno pri výkone práce vo sviatok 

Pracovný list č. 3 

Podmienky nároku na náhradu mzdy za sviatok 

Pracovný list č. 4 

Prípady, v ktorých nároky na mzdu, mzdové zvýhodnenie
a náhradu mzdy nevznikajú  

 POZNÁMKA: 

Sviatky a dni pracovného pokoja ustanovené zákonom o sviatkoch 

Autor: Ing. Jolana Strýčková