Dňa 30. 6. 2005schválila NR SR zákon č. 352/2005 Z. z. (ďalej len „novela“), ktorým sa s účinnosťou od 1. 9. 2005 mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 718/2004 Z. z. (ďalej len „zákon“).
Novela obsahuje zásadné zmeny. Podstatne mení niektoré dôležité ustanovenia súvisiace aj so zúčtovaním miezd. Zmenené ustanovenia budeme prvýkrát aplikovať v októbri, pri zúčtovaní miezd za mesiac september.
Cieľom tohto článku je:
1. V krátkosti zrekapitulovať obsah zákona v znení účinnom od 1. 9. 2005.
2. Upozorniť na tie ustanovenia, ktoré novela zmenila a ktoré ovplyvnia postup pri mzdovej mesačnej uzávierke. Z dôvodu prehľadnosti sa zameriame iba na tie časti ustanovení, ktoré novela dopĺňa alebo mení. Ide o ustanovenia, ktoré spresňujú:
- okruh zamestnancov v § 11,
- definíciu osôb, pre ktoré platia znížené sadzby poistného v § 12,
- vymedzenie vymeriavacieho základu zamestnanca v § 13,
- povinnosť vypočítať, platiť a odvádzať preddavok na poistné v § 16,
- vykazovacie povinnosti zamestnávateľa a povinnosti pri platení poistného v § 20, § 21 a § 24,
- oznamovacie povinnosti poistencov v § 23,
- možnosti uloženia pokuty poistencom v § 26.
Ustanovenia v § 19 o ročnom zúčtovaní poistného novela upravila v celom rozsahu. Podľa informácií MZ SR budú postupy, ako vykonať ročné zúčtovanie preddavkov na poistné, ešte upresnené, preto sa nebudeme ustanoveniami súvisiacimi s ročným zúčtovaním poistného zaoberať.
3. Uviesť príklady, na ktorých porovnáme rozdiely pri platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie pred a po účinnosti novely.
4. Upozorniť na rozdiely pri platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie oproti plateniu poistného na sociálne poistenie.
1. Stručný obsah zákona o zdravotnom poistení v znení účinnom od 1. 9. 2005
Novela zavádza inštitút dobrovoľného verejného zdravotného poistenia. Verejné zdravotné poistenie je povinné a dobrovoľné. Občania s trvalým pobytom v SR, ktorí nie sú v SR povinne zdravotne poistení, sa môžu od 1. 9. 2005 podľa § 2 dobrovoľne zdravotne poistiť. Cieľom povinného a dobrovoľného verejného zdravotného poistenia je zabezpečenie ústavného práva poistenca na základnú úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) na základe princípu solidarity. Individuálne zdravotné poistenie je založené na zmluvných vzťahoch medzi jednotlivými osobami a poisťovňami. Je nadstavbou verejného zdravotného poistenia.
Dobrovoľne verejne zdravotne poistená môže byť fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, nie je povinne verejne zdravotne poistená a nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ. Ide o občanov SR, ktorí študujú alebo pracujú mimo štátov EÚ. V prípade, ak by sa rozhodli pre dobrovoľné platenie poistného v sume najmenej 575 Sk mesačne, pri návrate na územie SR majú možnosť využiť zdravotnú starostlivosť ako osoby, ktorým zákon o zdravotnom poistení ustanovuje povinné zdravotné poistenie.
Rozsah verejného zdravotného poistenia ustanovujú § 3 až § 5 tak, že povinne poistená je každá fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR. Povinne verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobytna území SR. Platí to však len vtedy, ak táto osoba nie je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ. Podľa § 3 ods. 3 sú to tieto fyzické osoby:
a) zamestnané u zamestnávateľa, ktorý má sídlo alebo stálu prevádzkareň na území SR; to neplatí, ak sú zamestnané v SR u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b) vykonávajúce na území SR činnosť SZČO,
c) žiadajúce o dôchodok v SR,
d) osoby poberajúce dôchodok v SR,
e) azylanti,
f) študenti z iných členských štátov alebo tretích štátov,
g) maloletí cudzinci, ktorým sa poskytuje starostlivosť v zariadení na základe rozhodnutia súdu,
h) cudzinci zaistení na území SR,
i) osoby vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Povinne verejne zdravotne poistené nie sú, napriek trvalému pobytu na území Slovenskej republiky, fyzické osoby:
- zamestnané a zdravotne poistené v cudzine,
- zamestnané v služobnom úrade, ktorým je Ústredný orgán štátnej správy SR, ktorým sú služobne vyslané na plnenie úloh v cudzine na čas dlhší ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a sú zdravotne poistené počas takéhoto pobytu v cudzine na základe dohody so zamestnávateľom,
- osoby, ktoré vykonávajú samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a sú zdravotne poistené v cudzine,
- osoby, ktoré poberajú dôchodok alebo žiadajú o dôchodok z iného členského štátu a sú zdravotne poistené na území tohto štátu,
- dlhodobo sa zdržiavajú v cudzine a sú zdravotne poistené v cudzine.
Základnou povinnosťou fyzickej osoby, ktorej vzniklo verejné zdravotné poistenie, je podľa § 6do 8 dní odo dňa tejto skutočnosti podať prihlášku na verejné zdravotné poistenie. Za maloletého poistenca je prihlášku povinný podať zákonný zástupca. Prihlášku je možné podať len v jednej zdravotnej poisťovni. Pri narodení je dieťa od prvého dňa narodenia automaticky zaradené do zdravotnej poisťovne, do ktorej je prihlásená jeho matka. Zákonný zástupca novonarodeného dieťaťa je do 60 dní po jeho narodení povinný podať prihlášku v tejto alebo inej zdravotnej poisťovni.
Poistenec má právo na slobodný výber zdravotnej poisťovne. Zmeniť zdravotnú poisťovňu môže poistenec podľa § 7len raz do roka, a to len k 1. januáru nasledujúceho roka. Pritom prihlášku do novej poisťovne, pre ktorú sa rozhodol, musí podať do 30. septembra aktuálneho roka. Pri zmene poisťovne je poistenec povinný do 8 dní po zmene, do 8. januára nasledujúceho roka, vrátiť preukaz poistenca svojej pôvodnej zdravotnej poisťovni. Ak tak neurobí, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mu môže vyrubiť pokutu do výšky 5 000 Sk. Prihláška musí mať podľa § 8 písomnú formu a musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom. V prípade cudzincov, ktorí nemajú pridelené rodné číslo, sa v prihláške uvádza dátum narodenia.
Poistenec, ktorý ani na výzvu príslušnej zdravotnej poisťovne nezaplatil poisťovni preddavok na poistné za 3 mesiace v príslušnom kalendárnom roku, nedoplatok za poistné alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia návykovej látky v rozsahu ustanovenom zákonom o zdravotnej starostlivosti, má podľa § 9 právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Netýka sa to však prípadov, ak poistenec je zamestnancom, za ktorého nezaplatil preddavok na poistné zamestnávateľ.
Poistenec, ktorý nepodal prihlášku v limite 8 dní od vzniku verejného zdravotného poistenia alebo ju nepodal vôbec, má právo len na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Rovnako to platí pre poistenca, ktorý podal prihlášku vo viacerých poisťovniach a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ešte nerozhodol, ktorá zdravotná poisťovňa bude jeho príslušnou. V takýchto prípadoch uhradí náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť najväčšia zdravotná poisťovňa. Pri prvom poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti uhradí príslušné náklady tejto zdravotnej poisťovni ministerstvo zdravotníctva, pri druhom a ďalšom poskytnutí neodkladnej zdravotnej starostlivosti uhradí tieto náklady osoba, ktorá mala povinnosť podať prihlášku. V prípade bezdomovca bez preukazu poistenca uhrádza náklady na neodkladnú zdravotnú starostlivosť najväčšia zdravotná poisťovňa, ktorej tieto náklady uhradí ministerstvo zdravotníctva.
Pri náhlom ochorení alebo stave ohrozujúcom život, ku ktorému dôjde v cudzine, má podľa § 10 poistenec právo na úhradu neodkladnej zdravotnej starostlivosti do výšky jej úhrady na území SR, ak medzinárodná zmluva, ktorou je SR viazaná, neustanovuje inak. Ďalšou možnosťou úhrady zdravotnej starostlivosti v cudzine je po dohode so zdravotnou poisťovňou taký prípad, ak príslušné liečenie alebo zdravotnú starostlivosť nie je možné poskytnúť na území SR.
Od 1. 1. 2006 sú zdravotné poisťovne povinné podľa § 10a na žiadosť poistenca vydať európsky preukaz zdravotného poistenia. Európsky preukaz nahrádza doterajší formulár E 111.
Pri zmene zdravotnej poisťovne alebo zániku verejného zdravotného poistenia musí poistenec do 8 dní vrátiť európsky preukaz jeho bývalej zdravotnej poisťovni.
Podľa § 11 je povinný platiť poistné zamestnanec, SZČO, zamestnávateľ, štát a osoby, ktoré sú povinne alebo dobrovoľne verejne zdravotne poistené, a pritom nie sú ani zamestnancami ani SZČO, ani za nich neplatí štát, tzv. „dobrovoľne nezamestnané osoby“.
Od 1. 9. 2005sa podľa § 11 považujú za zamestnancov aj konatelia a členovia štatutárnych orgánov vtedy, ak im zamestnávateľ za výkon funkcie konateľa alebo člena štatutárneho orgánu vyplatí odmenu. Zmena nastala v tom, že konatelia sú preradení z kategórie SZČO medzi zamestnancov a medzi zamestnancov sú zaradení aj členovia štatutárnych orgánov.
Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov, je úhrn vymeriavacích základov tak, ako to vymedzuje § 13 ods. 8.
Minimálny vymeriavací základ je úhrn minimálnych základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné. Pod pojmom minimálny základ zamestnanca sa rozumie minimálna mzda zamestnanca podľa zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné.
Maximálny vymeriavací základ poistencaje najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu roku. Za rok 2005 je to:
36 x 14 365 = 517 140 Sk/rok.
Vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je upravený vymeriavací základ každého zamestnanca podľa § 13. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného, do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu jeho zamestnanca. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
Novela rozširuje okruh osôb, pre ktoré platia znížené sadzby poistného, aj o osoby, ktoré sú držiteľmi preukazu ŤZP – preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím, a to aj vtedy, keď nie sú invalidnými osobami podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne.
Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sú držiteľmi preukazu ŤZP a doteraz platili preddavky sadzbou 14 %, si určia výšku preddavku z vymeriavacieho základu sadzbou 7 % a v novej výške budú platiť preddavky prvýkrát za september 2005 do 8. októbra 2005.
Novela odstránila niektoré technické problémy zákona súvisiace s platením poistného SZČO. SZČO už nebudú musieť platiť preddavky na zdravotné poistenie v prípade práceneschopnosti, ošetrovania člena rodiny a v čase poberania materského.
Odstránil sa technický problém pri ročnom zúčtovaní poistného SZČO tým, že sa zmenil algoritmus na určenie vymeriavacieho základu tak, že namiesto 1/2 základu dane bude vymeriavací základ daný ako základ dane neznížený o preddavky a poistné na zdravotné poistenie, vydelený číslom 2,14. Do vymeriavacieho základu SZČO sa nebudú započítavať príjmy zdanené zrážkovou daňou a ani príjmy z prenájmov.
Novela upresnila postavenie umelcov a autorov vykonávajúcich činnosť, ktorej výsledok je chránený podľa autorského zákona. Umelci a autori budú naďalej považovaní za SZČO, ale len vtedy, ak podľa vlastného vyhlásenia vykonávajú túto činnosť sústavne. Umelec alebo autor sa môže zo zdravotnej poisťovne ako SZČO k 1. septembru 2005 odhlásiť, ak túto činnosť nevykonáva sústavne.
Štát platí poistné za niektoré skupiny poistencov ustanovené v § 11 ods. 8 (napr. nezaopatrené deti, dôchodcovia, osoby starajúce sa o dieťa, osoby evidované ako uchádzači o zamestnanie atď.) len za podmienky, že nie sú ani zamestnancami a nie sú ani SZČO. Ak tieto osoby majú príjem podľa § 5 a § 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, tak tento ich príjem nesmie dosiahnuť 1/2 úhrnu minimálnych miezd za obdobie, počas ktorého poistenec spĺňa podmienky poistenca štátu. Štát bude platiť poistné za študentov a dôchodcov aj vtedy, ak budú súčasne zamestnancami a SZČO a ich príjem bude nižší ako polovica minimálnej mzdy.
Novela teda taxatívne vymedzuje okruh osôb, za ktoré platí poistné štát, a okruh tzv. dobrovoľne nezamestnaných osôb, ktoré si budú musieť platiť poistné samy. Výška poistného týchto osôb bude 14 % z ich príjmu podľa § 5 a § 6 zákona o dani z príjmov, okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, najmenej však 575 Sk mesačne alebo 288 Sk mesačne v prípade osôb so zdravotným postihnutím.
Vykonať ročné zúčtovanie za rok 2005 budú mať povinnosť všetky osoby, ktoré boli počas roka 2005 poistené ako SZČO a zamestnanci, ktorých príjem bol aspoň jeden mesiac v roku vyšší ako maximálny mesačný vymeriavací základ 43 095 Sk. Zamestnancom, ktorí počas celého roka 2005 budú mať príjem vo všetkých mesiacoch nižší ako 43 095 Sk, nevznikne povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného.
Konatelia za rok 2005 vykonajú ročné zúčtovanie z vymeriavacieho základu, ktorý určia tak, že spočítajú sumy odmien za výkon funkcie dosiahnutých za mesiace január až august 2005 a výsledok vydelia číslom 2,14. Očakáva sa, že spôsob vykonania ročného zúčtovania poistného pre jednotlivé kategórie poistencov bude do konca roka ešte metodicky usmernený.
Novela zákon o zdravotnom poistení zneprehľadnila a ešte viac skomplikovala. Zákon je svojím obsahom náročný aj pre odbornú verejnosť, takže jeho aplikácia v praxi pre bežného občana, ktorý bude povinný vykonať ročné zúčtovanie poistného či už v pozícii SZČO, alebo poistenca spadajúceho do inej kategórie, no hlavne v prípadne súbehu viacerých kategórií počas rozhodujúceho obdobia, bude bez odbornej pomoci veľmi ťažko zvládnuteľná. Vyriešiť to môžu iba veľmi prehľadné tlačivá a k nim jasný a zrozumieľný návod, ako postupovať, aby mohli jednotliví poistenci a platitelia poistného všetky ustanovenia zákona aplikovať správne.
2. Zmenené a doplnené ustanovenia súvisiace so zúčtovaním miezd
§ 11 – Platitelia poistného
Platiť poistné je povinný:
a) zamestnanec,
b) SZČO,
c) zamestnávateľ,
d) štát.
Poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je:
a) zamestnancom,
b) SZČO alebo
c) osobou, za ktorú platí poistné štát.
Zamestnancom na účely zákona o zdravotnom poistení je podľa § 11 ods. 3 aj:
Ak sa poistenec považuje za zamestnanca podľa § 11 ods. 3 z viacerých dôvodov u toho istého zamestnávateľa, posudzuje sa na základe § 29b ods. 5, akoby bol u tohto zamestnávateľa zamestnancom iba raz.
Zamestnávateľ na účely zákona o zdravotnom poistení je podľa § 11 ods. 5 pre:
- konateľa spoločnosť s ručením obmedzením,
- fyzickú osobu uvedenú v odseku 3 písm. h)právnická osoba, v ktorej samosprávnych orgánoch je členom,
- spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným a komanditistu komanditnej spoločnosti podľa odseku 3 písm. i)spoločnosť a člena družstva podľa odseku 3 písm. i)družstvo.
§ 12 – Sadzba poistného
Sadzba poistného je podľa § 12 ods. 1 pre zamestnanca 4 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 4; ak je zamestnanec osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 2 % z vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 až 4.
Podľa § 12 ods. 2 sa sadzba poistného pre osoby so zdravotným postihnutím uplatní v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola táto osoba považovaná za osobu so zdravotným postihnutím aspoň jeden deň.
Zamestnanec, osoba so zdravotným postihnutím
Na účely zákona o zdravotnom poistení sa od 1. 1. 2005 do účinnosti novely uplatňuje znížená sadzba poistného za zamestnancov, ktorí sú osobami so zdravotným postihnutím, ktorí majú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac alebo sú invalidní občania.
Zamestnancom, osobou so zdravotným postihnutím, sa na základe poznámky pod čiarou k odkazu 40 uvedenej v novele rozumie nielen osoba, ktorá bola definovaná v zákone o zdravotnom poistení do účinnosti novely, ale aj osoba v zmysle § 51 zákona č. 195/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnej pomoci“). Je to občan s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.
Občan s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
V § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) ide o väzbu na posudkové kritériá ustanovené zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 9 na účely zákona o službách zamestnanosti je:
a) občan uznaný za invalidného občana podľa § 71 zákona o sociálnom poistení. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je poistenec invalidný vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou;
b) občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 %, ale najviac o 40 % podľa zákona o sociálnom poistení.
Občan so zdravotným postihnutím preukazuje invaliditu a percentuálnu mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z dôvodu telesnej poruchy, duševnej poruchy alebo poruchy správania rozhodnutím Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu.
Občan s ťažkým zdravotným postihnutím
Na účely zákona o zdravotnom poistení sa za občana s ťažkým zdravotným postihnutím považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 %.
Zákon o sociálnej pomoci okrem iného upravuje aj sociálne služby a peňažné príspevky na kompenzáciu, pričom kompenzácia je určená na prekonanie alebo na zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia za podmienok ustanovených týmto zákonom. Na účely kompenzácie sa posudzuje miera funkčnej poruchy občana podľa druhu zdravotného postihnutia.
V zmysle § 57 ods. 3 zákona o sociálnej pomoci občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vydáva preukaz ŤZP, ktorý je určený podľa § 57 ods. 4na uplatnenie kompenzácií podľa osobitných predpisov. Funkčná porucha podľa § 50 ods. 2 je nedostatok telesných, zmyslových alebo duševných schopností občana, ktorý z hľadiska predpokladov vývoja zdravotného postihnutia trvá dlhšie ako 1 rok.
§ 13 – Vymeriavací základ
Vymeriavací základ zamestnanca
Vymeriavací základ zamestnanca je jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorým je, ak ďalej nie je ustanovené inak:
a) príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa § 5 zákona o dani z príjmov,
b) príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia v zmysle § 45 zákona o dani z príjmov.
Do vymeriavacieho základu sa nezapočítava:
a) odstupné a odchodné,
b) náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť,
c) príspevok zo sociálneho fondu,
d) príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely,
e) odmena podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv,
f) odmena vyplácaná pri pracovnom výročí a životnom výročí,
g) odmena vyplácaná pri prvom skončení pracovného pomeru pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku,
h) plnenie poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru,
i) odmena vyplácaná pri prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok, na výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok.
Zamestnanec, ktorý nie je samostatne zárobkovo činná osoba podľa § 11 ods. 4 a má príjmy podliehajúce dani z príjmov podľa § 6 zákona o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou, má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške podielu základu dane z príjmu fyzických osôb podľa § 6 zákona o dani z príjmov okrem príjmov z prenájmov a príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou (podľa § 6 ods. 3 a § 43 zákona o dani z príjmov), dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorý nie je znížený o poistné na verejné zdravotné poistenie a 2,14.
Základ dane = Príjem - ostatné náklady (nie preddavky a poistné na zdravotné poistenie)
Vymeriavací základ = Základ dane : 2,14
Poistné = 14 % x (Základ dane : 2,14)
Vymeriavací základ poistenca, u ktorého dochádza v rozhodujúcom období postupne alebo súčasne k súbehu platiteľov, je úhrn vymeriavacích základov tak, ako to vymedzuje § 13 ods. 8.
Minimálny vymeriavací základ zamestnanca je úhrn minimálnych základov za všetky kalendárne mesiace rozhodujúceho obdobia, počas ktorých mal príslušný platiteľ poistného povinnosť platiť poistné.
Pod pojmom minimálny základ zamestnanca sa rozumie minimálna mzda zamestnanca podľa zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné. Počas celého roka 2005 je to 6 500 Sk/mesiac.
Podľa prechodného ustanovenia § 29b ods. 4 sa výška minimálnej mzdy zmenená nariadením vlády SR k 1. októbru kalendárneho roka pre účely tohto zákona použije od 1. januára do 31. decembra nasledujúceho kalendárneho roka.
Minimálny vymeriavací základ sa nekráti o časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy podľa Zákonníka práce (napríklad podľa § 136) alebo poskytnutému služobnému voľnu bez nároku na plat alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu.
Minimálny vymeriavací základ sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát podľa § 11 ods. 8 písm. c), f) a o), teda:
- fyzickú osobu, ktorá poberá rodičovský príspevok,
- vojaka vykonávajúceho základnú službu, náhradnú službu, zdokonaľovaciu službu a prípravnú službu a fyzickú osobu vykonávajúcu civilnú službu,
- fyzickú osobu, ktorá poberá nemocenské, ošetrovné alebo materské podľa osobitného predpisu alebo je nemocensky poistená a ošetruje osobu podľa § 39 zákona o sociálnom poistení.
Maximálny vymeriavací základ zamestnanca je najviac 36-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza rozhodujúcemu obdobiu (ďalej len „priemerná mesačná mzda“). Za rok 2005 je to 36 x 14 365 = 517 140 Sk/rok.
Vymeriavací základ zamestnávateľa
Od účinnosti novely už nie je vymeriavací základ zamestnávateľa definovaný ako úhrn vymeriavacích základov jeho zamestnancov.
Vymeriavacím základom zamestnávateľa pre platbu poistného za zamestnanca je upravený vymeriavací základ každého zamestnanca podľa § 13. Ak mal zamestnanec v rozhodujúcom období postupne alebo súbežne viac platiteľov poistného, do vymeriavacieho základu zamestnávateľa v rozhodujúcom období sa započíta pomerná časť vymeriavacieho základu poistenca. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor.
§ 16 – Preddavok na poistné
Preddavok na poistné sú povinní vypočítať, platiť a odvádzať:
Výška preddavku na poistné
- zamestnanca je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného z minimálneho základu a najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy,
- zamestnávateľa je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného z minimálneho základu a najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca.
§ 20 – Vykazovanie poistného
Zamestnávateľ je povinný vykázať príslušnej zdravotnej poisťovni preddavky na poistné za príslušný kalendárny mesiac v členení podľa jednotlivých zamestnancov, za ktorých odvádza poistné spôsobom, a formou, ktorú určuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
§ 23 – Oznamovacie povinnosti zamestnanca
Zamestnanec je povinný oznámiť zamestnávateľovi v deň nástupu do zamestnania a počas trvania zamestnania príslušnú zdravotnú poisťovňu (§ 6 ods. 5) a každú zmenu príslušnej zdravotnej poisťovne (§ 7 ods. 2). Ak je zamestnancom u viacerých zamestnávateľov, je povinný uvedené skutočnosti oznámiť každému zamestnávateľovi.
Na zamestnanca sa nevzťahujú povinnosti oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní zmenu platiteľa poistného a skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné (§ 11 ods. 8 až 10). Za zamestnanca tieto skutočnosti oznamuje zamestnávateľ podľa § 24.
§ 23 a § 24 – Povinnosti zamestnávateľa
Platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou, je povinný podľa § 23 ods. 7 oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu svojho názvu, sídla, bydliska, identifikačného čísla, čísla bankového účtu a zmenu dňa, ktorý je určený na výplatu príjmov, a to do ôsmich dní odo dňa zmeny.
Zamestnávateľ je podľa § 24 povinný:
Vypočítať poistné, riadne a včas platiť a odvádzať preddavky na poistné a vykazovať poistné:
a) príslušnej zdravotnej poisťovni (§ 15 až 17 a § 20),
b) plniť povinnosti v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa § 19,
c) písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni spôsobom určeným úradom najneskôr do ôsmich pracovných dní zmenu platiteľa poistného
- okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 8 (dôvody, kedy je platiteľom poistného štát), ktorú treba oznámiť do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného,
- a okrem zmeny platiteľa poistného z dôvodu uvedeného v § 11 ods. 9 (keď za osobu platí poistné štát), ktorú treba oznámiť najneskôr v termíne pre podanie ročného zúčtovania za rozhodujúce obdobie, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného,
d) viesť a uchovávať po dobu 10 rokov účtovné doklady a iné doklady potrebné na správne určenie:
- vymeriavacieho základu,
- sadzby poistného,
- výšky poistného a jeho platenia,
e) viesť a uchovávať po dobu 10 rokov evidenciu o zamestnancoch, ktorá musí obsahovať:
1. meno a priezvisko, a to aj predchádzajúce, rodné číslo, u cudzinca sa uvádza dátum narodenia, ak rodné číslo nemá, adresu trvalého pobytu,
2. údaje o vzniku a zániku verejného zdravotného poistenia,
3. počet dní, za ktoré sa platí poistné v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
4. príjem podľa § 13 ods. 1 až 4 v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
5. údaj o výške minimálneho základu tohto zamestnanca stanoveného podľa § 13 ods. 15 a 16 za jednotlivé kalendárne mesiace,
6. úhrn zaplatených preddavkov zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. a) v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
7. úhrn zaplatených preddavkov zamestnávateľa za tohto zamestnanca podľa § 16 ods. 2 písm. c) v členení na jednotlivé kalendárne mesiace,
f) preukazovať príslušnej zdravotnej poisťovni skutočnosti potrebné na zistenie dodržania lehoty splatnosti preddavkov na poistné (§ 17),
g) predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni na požiadanie doklady potrebné na výpočet ročného zúčtovania poistného (§ 19),
h) poskytovať súčinnosť pri výkone kontroly a predkladať príslušnej zdravotnej poisťovni pri výkone kontroly podľa osobitného predpisu (§ 9 ods. 6 až 8 zákona č. 581/2004 Z. z.) účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného a umožniť výkon kontroly zamestnancom zdravotnej poisťovne povereným vykonaním kontroly,
i) predkladať Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pri výkone dohľadu účtovné doklady a iné doklady týkajúce sa platenia, odvádzania, ročného zúčtovania a vykazovania poistného alebo ich na požiadanie zasielať a umožniť úradu výkon dohľadu podľa § 43 zákona č. 581/2004 Z. z.,
j) plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 7.
§ 26 – Pokuty
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uloží pokutu:
a) do výšky 5 000 Sk poistencovi za nesplnenie povinností ustanovených v § 22 ods. 2 písm. a), c) a e), ak poistenec nesplní povinnosť:
- uhradiť príslušnej zdravotnej poisťovni zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu (podľa § 2 ods. 11 zákona o zdravotnej starostlivosti) alebo užitia návykovej látky,
- v súvislosti s vykonávaním ročného zúčtovania podľa § 19, doplatiť poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia alebo za porušenie ustanovenia § 6 ods. 5, ktoré ustanovuje, že prihlášku možno podať len v jednej zdravotnej poisťovni. Ak poistenec podal prihlášku vo viacerých zdravotných poisťovniach, považuje sa za poistenca tej zdravotnej poisťovne, ktorá mu potvrdila prihlášku ako prvá; ak mu ešte žiadna zdravotná poisťovňa prihlášku nepotvrdila, stáva sa poistencom tej zdravotnej poisťovne, v ktorej podal prihlášku ako v prvej,
b) do výšky 10 000 Sk tomu, kto nesplnil oznamovacie povinnosti ustanovené v § 23 a poistencovi, ktorý nepodal prihlášku na verejné zdravotné poistenie do 8 dní, teda nesplnil povinnosti podľa § 6 ods. 1;
c) do výšky 100 000 Sk platiteľovi poistného za nesplnenie povinností ustanovených v § 24 písm. a) až i).
Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uloží pokutu v dvojnásobnej výške, ak k porušeniu došlo do 2 rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení pokuty. Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.
Príklady a otázky súvisiace s platením preddavkov a poistného
PRÍKLAD č. 1:
Zamestnanec neodpracuje v októbri z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „PN“) ani jeden pracovný deň. Prvých 10. kalendárnych dní mu zamestnávateľ poskytne náhradu príjmu pri dočasnej PN. Kto bude povinný platiť poistné? Vznikne povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie v tomto mesiaci?
Riešenie:
Náhrada príjmu nie je vymeriavacím základom na účely platenia preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie, pretože tento príjem nie je predmetom dane zo závislej činnosti. Podľa § 11 ods. 8 písm. u) je platiteľom poistného v tomto období štát. Od 11. dňa PN je naďalej štát platiteľom poistného podľa § 11 ods. 8 písm. o), pretože ide o fyzickú osobu, ktorej sa poskytuje nemocenské podľa zákona o sociálnom poistení.
PRÍKLAD č. 2:
Zamestnanec skončí pracovný pomer 31. 10. 2005. 1. 11. 2005 nastúpi do pracovného pomeru k ďalšiemu zamestnávateľovi. V 12/2005 mu pôvodný zamestnávateľ vyplatí prémie v sume 32 800 Sk za 6 – 10/2005, pretože ich zúčtováva až po vyhodnotení ekonomických ukazovateľov.
Riešenie:
Pretože ide o plnenia poskytnuté zamestnávateľom zamestnancovi po skončení pracovného pomeru v čase, keď je opäť zamestnancom (nie je dobrovoľne nezamestnaná osoba), nebude suma prémií tvoriť vymeriavací základ na účely platenia preddavku na poistné.
PRÍKLAD č. 3:
Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi pri skončení pracovného pomeru odstupné.
Riešenie:
Pretože ide o plnenie, ktoré nie je vymeriavacím základom, nevzniká povinnosť platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie.
PRÍKLAD č. 4:
Zamestnanec z dôvodu pracovnej neschopnosti odpracuje v 11/2005 iba 4 pracovné dni, za ktoré mu zamestnávateľ zúčtuje mzdu za vykonanú prácu vo výške 2 962 Sk.
Riešenie:
Vymeriavacím základom na účely výpočtu preddavku na poistné na zdravotné poistenie je suma 2 962 Sk, pretože zodpovedá odpracovanému času zamestnanca a za odpracovaný čas nie je nižšia ako minimálny vymeriavací základ a zároveň nepresahuje za odpracovaný čas maximálny vymeriavací základ.
PRÍKLAD č. 5:
Zamestnávateľ poskytne podľa § 141 ods. 3 Zákonníka práce z vážnych rodinných dôvodov zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy v 10/2005 na celý mesiac, s výnimkou 3 pracovných dní. Za odpracované dni zamestnávateľ zúčtuje mzdu za vykonanú prácu vo výške 1 521 Sk.
Riešenie:
Minimálny vymeriavací základ za 2 odpracované dni bude 6 500 Sk/mesiac, pretože podľa § 13 ods. 16 novely zákona o zdravotnom poistení platí, že:
minimálny základ podľa § 13 ods. 15 sa nekráti o časť zodpovedajúcu poskytnutému pracovnému voľnu bez náhrady mzdy podľa osobitného predpisu.
Minimálnym základom zamestnanca sa rozumie minimálna mzda zamestnanca podľa zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde platná k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý sa platí poistné.
PRÍKLAD č. 6:
Zamestnávateľ zamestnáva zamestnanca, ktorý je držiteľom preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím. Tento zamestnanec predložil zamestnávateľovi rozhodnutie príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, že preukaz ŤZP mu bol vydaný podľa § 57 ods. 4 na uplatnenie kompenzácií podľa osobitných predpisov, pretože na základe ťažkého zdravotného postihnutia je jeho miera funkčnej poruchy 60 %.
Riešenie:
Pri vyúčtovaní mzdy za mesiac 9/2005 (od účinnosti novely) môže zamestnávateľ vypočítať preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie so zníženou sadzbou. Do účinnosti novely to možné nebolo, pretože zamestnanec nepredložil posudok Sociálnej poisťovne o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac.
Zamestnávateľ postupuje nasledovne:
pri výpočte preddavku na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu zamestnanca vychádza zo zníženej percentuálnej sadzby:
– 2 % za zamestnanca a
– 5 % za zamestnávateľa.
POZNÁMKA:
Za tohto zamestnanca sa odvádza poistné na všetky druhy sociálneho poistenia.
PRÍKLAD č. 7:
Zamestnávateľ zamestnáva občana so zdravotným postihnutím s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 35 %.
Riešenie:
Pri vyúčtovaní mzdy za 9/2005 postupuje zamestnávateľ rovnako, ako postupoval do účinnosti novely:
pri výpočte preddavku na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu zamestnanca vychádza zo zníženej percentuálnej sadzby:
– 2 % za zamestnanca a
– 5 % za zamestnávateľa.
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať posudkom Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Za tohto zamestnanca sa odvádza poistné na všetky druhy sociálneho poistenia, nezohľadňuje sa úľava, ktorou je neplatenie invalidného poistenia, pretože v tomto prípade nejde o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %.
PRÍKLAD č. 8:
Zamestnancovi, ktorého miera funkčnej poruchy je 75 %, bolo ukončené vyplácanie invalidného dôchodku. Je držiteľom preukazu ŤZP. Má nárok na úľavu pri výpočte preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie po účinnosti novely?
Riešenie:
Áno, pretože miera jeho funkčnej poruchy je najmenej 50 %. Na uplatnenie zníženého percenta sadzby na účely výpočtu preddavku na poistné na zdravotné poistenie musí zamestnanec v kalendárnom mesiaci, od ktorého sa bude znížená sadzba uplatňovať, aspoň jeden deň splniť jednu z týchto podmienok:
- musí byť občanom, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a viac alebo je invalidným občanom, pričom pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť alebo invaliditu musí zamestnávateľovi preukázať posudkom Sociálnej poisťovne alebo posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov alebo
- musí byť občanom s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 51 zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý ustanovuje, že za občana s ťažkým zdravotným postihnutím sa považuje občan, ktorého miera funkčnej poruchy je najmenej 50 % (preukaz ŤZP je určený podľa § 57 ods. 4 len na uplatnenie kompenzácií podľa osobitných predpisov) alebo
- musí byť občanom, ktorý bol do 31. 12. 2004 čiastočne invalidný a zatiaľ nebola jeho invalidita prehodnotená posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, takže do preskúmania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa považuje za invalidného občana. Čiastočný invalidný dôchodok, ktorý bol priznaný podľa predpisov účinných pred 1. 1. 2004, sa považuje po 31. 12. 2003 za invalidný dôchodok do dátumu jeho preskúmania pri kontrolnej lekárskej prehliadke.
PRÍKLAD č. 9:
Spoločnosť s. r. o. má 2 konateľov a 3 členov dozornej rady, ktorí dostávajú za túto prácu odmenu.
Riešenie:
Od 1/2005 do 8/2005 pri vyúčtovaní odmien bolo potrebné konateľom a členom dozornej rady príjem z odmien iba zdaniť. Nevznikala povinnosť platiť odvody do zdravotnej poisťovne.
Konatelia, ako SZČO, boli povinní platiť preddavky (ak boli súčasne aj zamestnanci, nemuseli platiť preddavky, ak si určili preddavok nižší ako 100 Sk).
Členovia štatutárnych orgánov, správnych a dozorných rád, členovia kontrolných komisií a členovia iných samosprávnych orgánov právnických osôb, ak im bola za činnosť v týchto orgánoch vyplácaná odmena, sa nepovažovali za zamestnancov, od 1. 1. 2005 boli oslobodení od platenia poistného na zdravotné poistenie.
Iná situácia je od nadobudnutia účinnosti novely. Do 8. 9. 2005 bude zamestnávateľ povinný konateľov aj členov štatutárnych orgánov prihlásiť do ich príslušnej zdravotnej poisťovne ako zamestnancov. Vznikne povinnosť platiť preddavky na verejné zdravotné poistenie v tom mesiaci, v ktorom budú mať vyplatenú odmenu. 4 % zaplatia z odmeny konatelia a členovia štatutárnych orgánov ako zamestnanci a 10 % zaplatí z ich odmeny zamestnávateľ.
K 1. 9. 2005 sú povinní všetci konatelia, ktorí boli z dôvodu výkonu funkcie konateľa v zdravotnej poisťovni prihlásení ako SZČO (pred 1. 1. 2005 neboli SZČO), odhlásiť sa zo svojej príslušnej zdravotnej poisťovne ako SZČO. Ak za výkon funkcie konateľa budú od 1. 9. 2005 poberať odmenu a sú občanmi s trvalým pobytom v SR, tak ich s. r. o., v ktorej vykonávajú funkciu konateľa, v zmysle novely ich „zamestnávateľ“, prihlási do ich príslušnej zdravotnej poisťovne ako „zamestnancov“.
Rovnako sa vzťahuje prihlasovacia povinnosť na subjekty – zamestnávateľov, ktoré vyplácajú odmeny členom štatutárnych orgánov, ktorí sú v zmysle novely ich zamestnancami.
PRÍKLAD č. 10:
Študent je zamestnaný na dohodu o brigádnickej práci študentov od 9/2005 do konca roka. Aké povinnosti musí zamestnávateľ splniť v súvislosti so zákonom o zdravotnom poistení? Je povinnosťou zamestnávateľa odvádzať preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie za tohto študenta, ak má študent z tejto dohody príjem vyšší ako 3 000 Sk/mesiac? Aké sú povinnosti študenta v súvislosti s platením preddavkov?
Riešenie:
Zamestnávateľ nemá povinnosť odvádzať preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie z dohody o brigádnickej práci študentov. Na účely zákona o zdravotnom poistení sa osoby, ktoré vykonávajú činnosti na dohody o vykonaní práce a na dohody o brigádnickej práci študentov, nepovažujú za zamestnancov.
Štát je platiteľom poistného za študentov vtedy, ak ich príjmy nedosiahnu 1/2 úhrnu minimálnych miezd za mesiace rozhodujúceho obdobia po účinnosti novely. Pre obdobie od septembra do decembra 2005 to znamená, že ak bude mať študent pomernú časť vymeriavacieho základu pripadajúcu na tieto mesiace nižšiu ako 13 000 Sk (3 250 Sk x 4), poistné za mesiace september až december 2005 nebude platiť. Tento študent nebude povinný prihlásiť sa do zdravotnej poisťovne a zaplatiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 14 % z dosiahnutého príjmu.
Ak by však príjem študenta za september až december 2005 bol vyšší ako 13 000 Sk, študent by mal povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného a zaplatiť poistné z dosiahnutého príjmu.
3. Základné rozdiely pri platení preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie oproti plateniu poistného na sociálne poistenie
Povinnosť zamestnávateľa platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie za poistencov, ktorým plynú v kalendárnom mesiaci príjmy, ktoré sú vymeriavacím základom (ďalej len „VZ“) podľa § 13 zákona o zdravotnom poistení v znení novely a povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie:
Poistenec
| Príjem
| Preddavky na zdravotné poistenie
| Poistné na sociálne poistenie
|
Zamestnávateľ
| Zamestnanec
| Zamestnávateľ
| Zamestnanec
|
Zamestnanec v pracovnom pomere
| Príjem, ktorý je VZ
| Áno
| Áno
| Áno
| Áno
|
Osoba na dohodu o vykonaní práce
| Odmena podľa dohody
| Nie
| Nie*
| Nie
Áno
iba ÚP
| Nie
|
Študent na dohodu o BPŠ
| Odmena podľa dohody
| Nie
| Nie*
| Nie
Áno
iba ÚP
| Nie
|
Spoločník s. r. o.
| Príjem na základe pracovnej zmluvy, ak je aj zamestnanec s. r. o.
Príjem vyplácaný zo závislej činnosti, bez pracovnej zmluvy, nie je aj zamestnanec
| Áno
Áno
| Áno
Áno
| Áno
Nie
| Áno
Nie
|
Konateľ
| Príjem na základe pracovnej zmluvy, ak je aj zamestnanec s. r. o.
Odmena konateľa
| Áno
Áno
| Áno
Áno
| Áno
Nie
| Áno
Nie
|
Člen štatutárného orgánu
| Odmena člena štatutárneho orgánu
| Áno
| Áno
| Nie
| Nie
|
VZ – vymeriavací základ na účely platenia preddavkov na zdravotné poistenie a poistného na sociálne poistenie
ÚP – úrazové poistenie
* Príjmy je potrebné zúčtovať pri ročnom zúčtovaní poistného na zdravotné poistenie, ak plynuli poistencom – dobrovoľne nezamestnaným osobám alebo poistencom, za ktorých platí poistné štát.
Porovnávacie hľadisko
| VZ
na účel platenia preddavkov na verejné zdravotné poistenie
| VZ
na účely platenia poistného
na sociálne poistenie
|
Dátum zmeny maximálneho VZ v kalendárnom roku
| 1. 1. 2005
| 1. 7. 2005
|
Obdobie platnosti maximálneho VZ
| od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005
| od 1. 7. 2005 do 30. 6. 2006
|
Dátum zmeny minimálneho VZ v kalendárnom roku
| 1. 1. 2005
| 1. 10. 2005
|
Obdobie platnosti minimálneho VZ
| od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005
| od 1. 10. 2005 do 30. 9. 2006
|
Poskytovanie neplateného voľna
| minimálny VZ sa nekráti
| VZ nevzniká,
prerušuje sa sociálne poistenie
|
Trvanie
dočasnej práceneschopnosti
| minimálny VZ sa znižuje o pomernú časť prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých za poistenca platí poistné štát
| nevzniká povinnosť platiť poistné
|
Rozhodujúce obdobie
| Kalendárny rok
| Kalendárny mesiac
|
Autor: Ing. Jolana Strýčková
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies