Nemocenské poistenie a ochranná lehota

Vychádzajúc zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, v sociálnom poistení z hľadiska osobného, ako aj vecného rozsahu zaujíma osobitné miesto nemocenské poistenie. Zákon pritom rozlišuje povinne nemocensky poistené subjekty a dobrovoľne nemocensky poistené subjekty.  

Dobrovoľná účasť na nemocenskom poistení je podmienená vekom, ako aj pobytom na území Slovenskej republiky. Dobrovoľne nemocensky poistená môže byť totiž fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ak má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na trvalý pobyt alebo povolenie na prechodný pobyt. Dobrovoľne nemocensky poistená môže byť napr. aj samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá nie je povinne nemocensky poistená, žiak strednej školy alebo študent vysokej školy a pod. 

Povinne nemocensky poistené sú dva okruhy subjektov, a to zamestnanec a samostatne zárobkovo činná osoba. K účasti na nemocenskom poistení zamestnanca sa vyžaduje výkon práce na území Slovenskej republiky alebo mimo tohto územia počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak. 

Kým napr. na účely zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov zamestnancom sa rozumie fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis aj v obdobných pracovných vzťahoch, vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu podľa jeho pokynov za mzdu alebo za odmenu, pojem zamestnanca zákon o sociálnom poistení vymedzuje oveľa širšie. 

Zamestnancom na účely sociálneho poistenia, a teda aj na účely nemocenského poistenia sa rozumie: 

• fyzická osoba v pracovnom pomere, 
• fyzická osoba v štátnozamestnaneckom pomere, 
• fyzická osoba v služobnom pomere, 
• člen družstva v pracovnom vzťahu k družstvu, 
• ústavný činiteľ, verejný ochranca práv, 
• predseda VÚC, starosta obce, primátor mesta, 
• poslanec VÚC a obecného zastupiteľstva, 
• zamestnanec dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, 
• doktorand v dennej forme doktorandského štúdia, 
• pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, 
• osoba vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody,  

ak je zaradená do práce, nie výkon iných verejnoprospešných prác. 

Z uvedeného vyplýva, že fyzická osoba, ktorá vykonáva činnosť na základe niektorej z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, napr. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, sa na tieto účely nepovažuje za zamestnanca. V tejto súvislosti však treba zdôrazniť, že pokiaľ ide o úrazové poistenie, za zamestnanca sa považuje aj osoba vykonávajúca práce na základe niektorej z uvedených dohôd. 

Z hľadiska osobného rozsahu nemocenského poistenia aj samostatne zárobkovo činná osoba je za určitých podmienok nemocensky poistená. Táto osoba je účastníčkou povinného nemocenského poistenia za predpokladu, že jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol v rozhodujúcom období vyšší ako 12-násobok určeného minima vymeriavacieho základu. 

Vychádzajúc z § 13 zákona o sociálnom poistení, účelom nemocenského poistenia je poskytovanie peňažného plnenia v taxatívne uvedených sociálnych udalostiach. Sociálnymi udalosťami, pri ktorých sa poskytuje peňažné plnenie v rámci nemocenského poistenia, sú dočasná pracovná neschopnosť na výkon zárobkovej činnosti vzniknutá na základe choroby alebo úrazu (bez ohľadu na to, či ide o pracovný úraz alebo nepracovný úraz) alebo nariadenie karanténneho opatrenia, potreba ošetrovať fyzickú osobu, resp. potreba starostlivosti o zdravé dieťa do desať rokov veku, tehotenstvo a materstvo. Ide o sociálne udalosti pokryté dávkami nemocenského poistenia ako sú: nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské. 

Jednou zo základných podmienok pre vznik nároku na dávky nemocenského poistenia u zamestnanca, samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj u dobrovoľne nemocensky poistenej osoby je existencia poistného pomeru nemocenského poistenia. 

Vznik, trvanie a zánik poistného pomeru nemocenského poistenia 

Poistný pomer nemocenského poistenia vzniká u zamestnanca a u samostatne zárobkovo činnej osoby priamo zo zákona (ex lege), t. j. nejde o zmluvný vzťah, ktorý možno založiť zmluvou alebo dohodou. Vznik poistného pomeru je v danom prípade nezávislý od vôle týchto fyzických osôb. 

Zamestnanec 

Poistný pomer u zamestnanca vzniká odo dňa pracovného pomeru, resp. iného vzťahu, ktorý sa kladie na roveň zamestnanecko–zamestnávateľského vzťahu. Samotné dohodnutie pracovného pomeru alebo iného zákonom ustanoveného vzťahu ešte nestačí, aby vznikol poistný pomer nemocenského poistenia. Pokiaľ ide napr. o pracovný pomer, tento vzniká dňom, ktorý je v pracovnej zmluve uvedený ako deň nástupu do zamestnania. 

Pokiaľ ide o trvanie poistného pomeru, toto je viazané na trvanie právneho vzťahu, ktorý poistenie zakladá, nie na skutočný výkon činnosti. Poistný pomer nemocenského poistenia zamestnanca trvá teda aj počas dovolenky, materskej dovolenky, rodičovskej dovolenky, dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu a úraz, potreby ošetrovania fyzickej osoby za prvých desať dní, výkonu základnej služby, náhradnej služby alebo zdokonaľovacej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby. V uvedených prípadoch teda trvá poistný pomer nemocenského poistenia, avšak je vylúčená povinnosť platiť poistné. 

Poistný pomer nemocenského poistenia zaniká dňom skončenia pracovnej činnosti, ktorá zakladá poistenie. Zánik poistného pomeru je spätý so zánikom právneho vzťahu, ktorý poistný pomer zakladá. Z uvedeného vyplýva, že poistný pomer zaniká dňom skončenia pracovného pomeru a nie dňom skončenia skutočného výkonu práce. 

Prerušenie poistenia 

Na rozdiel od predchádzajúceho právneho stavu, od 1. januára 2004 v rámci poistných vzťahov môže dôjsť aj k prerušeniu poistného vzťahu, a to platí aj pre povinné nemocenské poistenie. 

Povinný poistný vzťah nemocenského poistenia sa preruší v taxatívne vymedzených prípadoch. Jedným z dôvodov prerušenia poistného vzťahu u zamestnanca je čerpanie pracovného voľna bez náhrady mzdy, napr. pri prekážkach v práci za strane zamestnanca alebo služobného voľna.  

Prekážky v práci na strane zamestnanca upravujú ustanovenia § 136 až § 141 Zákonníka práce. Podľa týchto jednotlivých ustanovení zamestnávateľ poskytne alebo môže poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno, a to buď s náhradou mzdy alebo bez náhrady mzdy. Pokiaľ ide o prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných úkonov vo všeobecnom záujme, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak. 

Pri dôležitých osobných prekážkach v práci zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, napr. pri vyšetrení alebo ošetrení zamestnanca, ak je to nad sedem dní v kalendárnom roku. To platí aj pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze. Ďalej napr. zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy na jeden deň na vlastnú svadbu zamestnanca. 

Poistné vzťahy zamestnanca sa prerušia aj v prípade jeho dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, ako aj v prípade jeho neospravedlnenej neprítomnosti v práci. 

Vznik prerušenia poistných vzťahov sa posudzuje ako zánik poistných vzťahov a zánik prerušenia týchto vzťahov sa posudzuje ako vznik poistných vzťahov. 

U zamestnanca sa prerušia poistné vzťahy aj v prípade, ak je vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody, ako aj od 11. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti o fyzickú osobu. 

Pri prerušení poistných vzťahov sa však nevyžaduje povinnosť zamestnávateľa odhlásiť a prihlásiť zamestnanca na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V týchto prípadoch stačí iba túto skutočnosť oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne, a to do ôsmich dní od tohto prerušenia. 

Príklad: 

Zamestnanec na zariadenie dôležitých osobných vecí požiadal zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ požiadavke zamestnanca vyhovel a poskytol mu pracovné voľno bez náhrady mzdy od 1. marca 2004 do 31. marca 2004. Počas tohto obdobia sa zamestnancovi prerušilo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný do ôsmich dní od prerušenia nahlásiť túto skutočnosť pobočke Sociálnej poisťovne.  

Príklad: 

Zamestnankyni vznikla potreba ošetrovať choré dieťa od 12. januára 2004 do 6. februára 2004. Podľa § 141 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný po celú dobu ošetrovania chorého dieťaťa ospravedlniť neprítomnosť zamestnankyne v práci. Za prvých desať kalendárnych dní od vzniku potreby ošetrovať choré dieťa, t. j. od 12. januára 2004 do 21. januára 2004 vrátane, patrí zamestnankyni ošetrovné a za toto obdobie je vylúčená povinnosť platiť poistné tak ako zo strany zamestnankyne, tak aj zo strany zamestnávateľa. V období od 22. januára 2004 do 6. februára 2004 sa zamestnankyni prerušilo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti a za toto obdobie tiež sa neplní odvodová povinnosť. Zamestnávateľ je povinný do ôsmich dní od prerušenia nahlásiť túto skutočnosť pobočke Sociálnej poisťovne.  

Samostatne zárobkovo činná osoba 

Vznik a skončenie poistného pomeru je osobitne upravený u samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa platnej právnej úpravy do 31. decembra 2003 povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie mala samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola zúčastnená na nemocenskom poistení. Povinná účasť samostatne zárobkovo činnej osoby na nemocenskom poistení bola viazaná na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Pre obdobie od 1. júla 2003 do 30. júna 2004 bola povinná účasť samostatne zárobkovo činnej osoby na nemocenskom poistení viazaná na príjem vyšší ako 121 000 Sk. 

Samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá bola povinne zúčastnená na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení k 31. decembru 2003, je automaticky povinne nemocensky poistená aj od 1. januára 2004 do 30. júna 2004, resp. do 30. septembra 2004, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania. Toto konštatovanie samozrejme platí pre prípady, ak nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nezanikne skôr ako do 30. júna 2004, resp. do 30. septembra 2004. 

Vznik povinného nemocenského poistenia u samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. januára 2004, ako aj od 1. júla 2004, resp. od 1. októbra 2004, ktorej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, je viazaný na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a na výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Ak tento príjem z rozhodujúceho obdobia je vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy, t. j. v súčasnom období vyšší ako 72 960 Sk (6 080 x 12), samostatne zárobkovo činná osoba je povinne nemocensky poistená od 1. júla bežného kalendárneho roka do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. 

Ak tento príjem z predchádzajúceho kalendárneho roka nie je vyšší ako 12-násobok minimálnej mzdy, t. j. v súčasnom období vyšší ako 72 960 Sk (6 080 x 12), samostatne zárobkovo činná osoba je povinne nemocensky poistená do 30. júna nasledujúceho po tomto kalendárnom roku. 

Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorej je predĺžená lehota podania daňového priznania, vzniká povinné nemocenské poistenie za vyššie uvedených podmienok od 1. októbra a zaniká 30. septembra. 

U samostatne zárobkovo činnej osoby povinné nemocenské poistenie zaniká aj z titulu napr. dňom zániku oprávnenia vykonávať túto činnosť. 

Podobne ako u zamestnanca, aj u samostatne zárobkovo činnej osoby sa povinný poistný vzťah nemocenského poistenia preruší v taxatívne vymedzených prípadoch.         U samostatne zárobkovo činnej osoby sa preruší poistný vzťah v prípade potreby ošetrovania fyzickej osoby, a to od 11. dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti o túto osobu, ako aj v prípade výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody. 

Pri prerušení poistného vzťahu sa nevyžaduje povinnosť samostatne zárobkovo činnej osoby odhlásiť a prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie. V týchto prípadoch stačí iba túto skutočnosť oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne, a to do ôsmich dní od tohto prerušenia. Ak u samostatne zárobkovo činnej osoby sa povinný poistný vzťah preruší z dôvodu výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, túto skutočnosť je povinná oznámiť do tridsať dní od prerušenia, a to prostredníctvom ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody. 

Dobrovoľne poistená osoba 

Nemocenské poistenie, ako aj dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti vzniká u dobrovoľne poistenej osoby odo dňa prihlásenia sa na poistenie, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z poistenia, najskôr odo dňa podania odhlášky. 

Nárok na dávky nemocenského poistenia 

Z hľadiska vecného rozsahu nemocenského poistenia oprávneným osobám patrí nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské. Jednou zo základných podmienok vzniku nároku na dávku nemocenského poistenia je účasť na nemocenskom poistení. Z uvedeného vyplýva, že dávka nemocenského poistenia patrí zamestnancovi, ak podmienky rozhodujúce pre jej priznanie sa splnili v čase trvania poistného pomeru nemocenského poistenia a počas poskytovania tejto dávky aj naďalej poistný pomer trvá. Ďalšou podmienkou pre vznik nároku na dávku nemocenského poistenia je vylúčenie príjmu, ktorý sa považuje za vymeriavací základ. 

Príklad: 

Zamestnanec je v pracovnom pomere na neurčitý čas. V dôsledku ochorenia bol uznaný za dočasne práceneschopného od 13. apríla 2004 do 30. apríla 2004 . Za prvých desať kalendárnych dní trvania dočasnej pracovnej neschopnosti patrí zamestnancovi náhrada príjmu a od jedenásteho dňa nemocenské. 

U povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby sa okrem trvania nemocenského poistenia vyžaduje aj zaplatenie poistného na nemocenské poistenie.  

Príklad: 

Samostatne zárobkovo činná osoba bola uznaná za dočasne práceneschopnú od 13. apríla 2004 do 30. apríla 2004. Od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti patrí tejto osobe nemocenské. 

Dávka nemocenského poistenia patrí zamestnancovi, povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe aj v prípade, ak podmienky rozhodujúce pre jej priznanie sa splnili ešte v čase trvania poistného pomeru nemocenského poistenia, ale sociálna udalosť podmieňujúca nárok na dávku nemocenského poistenia trvá aj po skončení poistného pomeru nemocenského poistenia. 

Príklad: 

Zamestnanec je v pracovnom pomere na dobu určitú od 1. januára 2003 do 30. apríla 2004. V dôsledku ochorenia bol uznaný za dočasne práceneschopného od 5. apríla 2004 a táto dočasná pracovná neschopnosť trvá do 30. júna 2004 . V danom prípade nemocenské patrí aj po 30. apríli 2004, t. j. aj po skončení poistného pomeru. 

Príklad: 

Samostatne zárobkovo činná osoba bola dňa 19. apríla 2004 uznaná za dočasne práceneschopnú. Predpokladaná doba trvania tejto dočasnej pracovnej neschopnosti je do konca kalendárneho roka. Samostatne zárobkovo činnej osobe dňa 30. apríla 2004 zaniklo oprávnenie na výkon tejto činnosti. Samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenské aj po 30. apríli 2004, t. j. po dni skončenia poistného pomeru. 

Ďalšia možnosť poskytovania dávky nemocenského poistenia poistencovi prichádza do úvahy aj vtedy, ak podmienky rozhodujúce pre jej priznanie sa splnili síce po zániku poistného pomeru, ale v ochrannej lehote. 

Ochranná lehota 

Účelom ochrannej lehoty je chrániť zamestnanca, povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu a dobrovoľne nemocensky poistenú osobu po skončení poistného pomeru ešte po zákonom určený časový priestor. Ak v ochrannej lehote vznikne sociálna udalosť podmieňujúca vznik nároku na niektorú dávku nemocenského poistenia a oprávnená osoba spĺňa ostatné zákonom ustanovené podmienky, patrí jej táto dávka. V danom prípade na počítanie lehoty sa vzťahuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň. 

Základná výmera ochrannej lehoty je 42 kalendárnych dní po zániku nemocenského poistenia, a to za podmienky, že poistný pomer trval aspoň 42 kalendárnych dní. 

Príklad: 

Zamestnanec mal uzatvorený pracovný pomer na dobu určitú od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003. Z tohto zamestnania mu plynula 42-dňová ochranná lehota, t. j. do 11. februára 2004. V dôsledku ochorenia bol uznaný za dočasne práceneschopného od 1. februára 2004 do 30. júna 2004. Po celú dobu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti tejto osobe patrí nemocenské, keďže dočasná pracovná neschopnosť vznikla v čase plynutia ochrannej lehoty. 

Príklad: 

Samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá vykonávala túto činnosť od roku 2001, dňa 31. marca 2004 zaniklo oprávnenie na výkon tejto činnosti a plynula jej 42-dňová ochranná lehota. Dňa 19. apríla 2004 táto osoba bola uznaná za dočasne práceneschopnú. V danom prípade samostatne zárobkovo činnej osobe vznikol nárok na nemocenské. 

Okrem základnej výmery ochrannej lehoty, právna úprava pozná aj kratšiu ochrannú lehotu. Táto kratšia ochranná lehota plynie vtedy, ak poistenec bol naposledy poistený kratší čas než je základná výmera ochrannej lehoty, t. j. bol poistený menej ako 42 kalendárnych dní. V tomto prípade ochranná lehota trvá iba toľko dní, koľko dní trvalo toto posledné poistenie. 

Príklad: 

Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou, ktorá bola dlhodobo nezamestnaná, pracovný pomer na neurčitý čas s dňom nástupu do zamestnania 1. februára 2004. Dňa 29. februára 2004 zamestnávateľ s týmto zamestnancom skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. V danom prípade zamestnancovi plynie 29-dňová ochranná lehota. 

Príklad: 

Zamestnávateľ uzatvoril s fyzickou osobou, ktorá bola dlhodobo nezamestnaná, pracovný pomer na neurčitý čas s dňom nástupu do zamestnania 1. februára 2004. Dňa 21. februára 2004 zamestnávateľ s týmto zamestnancom skončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. V danom prípade zamestnancovi plynie 21-dňová ochranná lehota. 

Z hľadiska aplikačnej praxe môže dôjsť aj k súčtu ochranných lehôt u poistenca. Ide o prípad, ktorý je legislatívne upravený v § 32 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Podľa tohto ustanovenia, ak v priebehu ochrannej lehoty opäť vznikne poistný pomer nemocenského poistenia, plynutie ochrannej lehoty sa po dobu jeho trvania zastaví, t. j. ochranná lehota sa spočíta. K ochrannej lehote získanej novým poistným pomerom nemocenského poistenia sa pripočítava nevyčerpaná časť ochrannej lehoty z predchádzajúceho zamestnania, avšak maximálne do najvyššej výmery všeobecnej ochrannej lehoty, t. j. do 42 kalendárnych dní. 

V prípade, ak by súčet ochranných lehôt bol menej ako 42 kalendárnych dní, ochranná lehota plynie iba toľko, koľko predstavuje súčet ochranných lehôt. 

Príklad: 

Zamestnancovi pracovný pomer na dobu určitú skončil dňa 31. decembra 2003. Z tohto zamestnania mu plynula 42-dňová ochranná lehota, t. j. do 11. februára 2004. V priebehu plynutia ochrannej lehoty dňa 1. februára 2004 zamestnancovi vznikol nový pracovný pomer na dobu určitú do 29. februára 2004. Z tohto nového pracovného pomeru mu plynie 40-dňová ochranná lehota (29 dní + 11 dní = 40 dní).  

Príklad: 

Zamestnancovi pracovný pomer na dobu určitú skončil dňa 31. decembra 2003. Z tohto zamestnania mu plynula 42-dňová ochranná lehota, t. j. do 11. februára 2004. V priebehu plynutia ochrannej lehoty dňa 26. januára 2004 mu vznikol nový pracovný pomer, ktorý však skončil v skúšobnej dobe dňa 29. februára 2004. Z tohto nového pracovného pomeru mu plynie 42-dňová ochranná lehota (35 dní + 17 dní = 52 dní = maximum 42 dní).  

Príklad: 

Zamestnancovi pracovný pomer na dobu určitú skončil dňa 31. decembra 2003. Z tohto zamestnania mu plynula 42-dňová ochranná lehota, t. j. do 11. februára 2004. V priebehu plynutia ochrannej lehoty dňa 9. februára 2004 mu vznikol nový pracovný pomer, ktorý však skončil v skúšobnej dobe dňa 29. februára 2004. Z tohto nového pracovného pomeru mu plynie 24-dňová ochranná lehota (21 dní + 3 dni = 24 dní). 

Poistenkyňa, ktorej účasť na nemocenskom poistení sa skončila v dobe tehotenstva, má ochrannú lehotu šesť mesiacov. Táto dĺžka ochrannej lehoty plynie v tomto prípade bez ohľadu na to, ako dlho trvalo jej posledné zamestnanie a z akého dôvodu sa skončilo. V dobe ochrannej lehoty tehotnej ženy vzniká nárok na všetky dávky nemocenského poistenia, teda nielen na dávky súvisiace s tehotenstvom a materstvom. Pokiaľ ide o samostatne zárobkovo činnú osobu, tejto ani v ochrannej lehote nepatrí vyrovnávacia dávka. 

Príklad: 

Zamestnankyňa skončila pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce dňa 31. decembra 2003. V čase skončenia pracovného pomeru bola zamestnankyňa tehotná, čo znamená, že jej z tohto zamestnania plynula šesťmesačná ochranná lehota. Dňa 22. marca 2004 predložila zamestnankyňa svojmu zamestnávateľovi žiadosť o ošetrovné z dôvodu ochorenia svojej 4-ročnej dcéry. Zamestnávateľ je povinný zamestnankyni poskytnúť ošetrovné. 

Príklad: 

Samostatne zárobkovo činnej osobe skončil poistný pomer nemocenského poistenia dňa 31. decembra 2003. V čase skončenia poistného pomeru bola táto osoba tehotná, čo znamená, že jej z tohto poistného vzťahu plynula šesťmesačná ochranná lehota. Dňa 14. júna 2004 predložila samostatne zárobkovo činná osoba žiadosť o materské, na čo jej vznikol aj nárok. 

Ochranná lehota zaniká, ak nezanikla skôr, dňom, od ktorého má poistenec nárok na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Z uvedeného vyplýva, že ochranná lehota neplynie poistencovi, ktorý poberá niektorý z uvedených dôchodkov, resp. spĺňa podmienky na niektorý z uvedených dôchodkov.  

Príklad: 

Poberateľ starobného dôchodku vykonával zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31. marca 2004. Tomuto zamestnancovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť od 29. marca 2004 do 24. apríla 2004. Za prvé tri dni trvania dočasnej pracovnej neschopnosti patrí zamestnancovi náhrada príjmu a od 1. apríla 2004 nemocenské.  

Príklad: 

Poberateľ starobného dôchodku vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31. marca 2004. Tomuto poberateľovi starobného dôchodku vznikla dočasná pracovná neschopnosť od 5. apríla 2004. Po dobu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti poberateľovi starobného dôchodku nepatrí nemocenské, keďže poberateľovi starobného dôchodku zo zamestnania neplynie ochranná lehota. 

Príklad: 

Zamestnanec, ktorý spĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, vykonáva zárobkovú činnosť v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú do 31. marca 2004. Tomuto poberateľovi starobného dôchodku vznikla dočasná pracovná neschopnosť od 5. apríla 2004. Po dobu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti tomuto zamestnancovi nepatrí nemocenské, keďže zo zamestnania mu neplynie ochranná lehota. 

Autor: Doc. JUDr. Ján Matlák, doc. JUDr. Ján Matlák, CSc.