Sociálne poistenie tvorí päť poistných systémov, a to
- systém nemocenského poistenia,
- systém dôchodkového poistenia,
- systém úrazového poistenia,
- systém poistenia v nezamestnanosti,
- systém garančného poistenia.
V systéme sociálneho poisteniamáosobitné postavenie úrazové poistenie ako poistenie zamestnávateľa pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu a choroby z povolania.
Úrazové poistenie nahrádza systém zákonného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, ktorý do 31. decembra 2003 upravoval § 210 Zákonníka práce a zákon č. 274/1994 Z. z. o Sociálnej poisťovni.
Zákon o sociálnom poistení definuje pracovný úrazako poškodenie zdravia alebo smrť spôsobené zamestnancovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.
Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri ceste do zamestnania a späť, pri stravovaní, ošetrení alebo vyšetrení v zdravotníckom zariadení ani cestou na ne a späť.
Príklad:
Zamestnanec, ktorý pracoval u zamestnávateľa v pracovnom zaradení vodič, bol účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej utrpel úraz. Úraz sa stal pri plnení pracovných úloh, preto sa bude posudzovať ako pracovný.
Príklad:
Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu, ktorú zamestnanec absolvoval služobným motorovým vozidlom. Počas cesty na miesto výkonu práce sa stala dopravná nehoda, pri ktorej zamestnanec utrpel úraz. Zamestnanec utrpel úraz v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, preto sa bude posudzovať tiež ako pracovný.
Príklad:
Pri ceste do zamestnania sa zamestnanec pošmykol na zľadovatenom chodníku a zlomil si nohu. Pretože cesta do zamestnania a späť nie je plnením pracovných úloh a nie je ani v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, tento úraz sa nebude posudzovať ako úraz pracovný.
Choroba z povolania je choroba uznaná zdravotníckym zariadením príslušným podľa pracoviska poškodeného a zaradená do zoznamu chorôb z povolania uvedeného v prílohe č. 1 zákona o sociálnom poistení, ak vznikla za podmienok uvedených v tejto prílohe, t. j. ak vznikla zamestnancovi v pracovnom alebo služobnom pomere k zamestnávateľovi, kde pracoval pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. Príslušným zdravotníckym zariadením je klinika pracovného lekárstva alebo oddelenie pracovného lekárstva nemocnice s poliklinikou.
Chorobou z povolania je aj taká choroba, ktorá bola zamestnancovi zistená najviac tri roky pred dňom jej zaradenia do zoznamu chorôb z povolania.
Pracovným úrazom ani chorobou z povolania nie sú služobný úraz alebo choroba z povolania, ktoré vznikli pri výkone služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby alebo v súvislosti s ním.
Pretože úrazové poistenie je poistením zamestnávateľa, poistné naň platí výlučne zamestnávateľ. Povinne úrazovo poistený je každý zamestnávateľ (definovaný v § 7 zákona o sociálnom poistení) okrem zamestnávateľa sudcu, na ktorého sa vzťahuje osobitný predpis, a to zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a zamestnávateľa prokurátora, na ktorého sa vzťahuje zákon č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov.
Zamestnávateľom je v zmysle zákona o sociálnom poistení fyzická alebo právnická osoba, ku ktorej je fyzická osoba v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere alebo služobnom pomere. Pre účely úrazového poistenia je zamestnávateľom aj fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú zamestnanec vykonáva prácu na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Úrazové poistenie zamestnávateľovi vzniká odo dňa, v ktorom začal zamestnávať aspoň jedného zamestnanca a zaniká dňom, v ktorom už nezamestnáva ani jedného zamestnanca, t. j. dňom, ktorý bezprostredne nasleduje po skončení pracovného pomeru posledného zamestnanca tohto zamestnávateľa, resp. po skončení iného pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca.
Príklad:
Zamestnávateľ uzavrel so zamestnancom pracovný pomer na dobu určitú od 1. mája 2004 do 30. novembra 2004. 1. máj je dňom vzniku povinného úrazového poistenia zamestnávateľa. 30. november, kedy uplynula doba trvania pracovného pomeru, je posledným dňom úrazového poistenia zamestnávateľa. Dňom 1. decembra úrazové poistenie zamestnávateľa zaniká.
Osobný rozsah úrazového poistenia
Zamestnancovi vznikne nárok na úrazovú dávku splnením:
- podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení na vznik nároku na príslušnú úrazovú dávku,
- podmienok nároku na výplatu úrazovej dávky,
- podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie úrazovej dávky.
Nárok na úrazovú dávku nie je podmienený platením poistného zamestnávateľom. Preto aj v prípade, keď zamestnávateľ poistné na úrazové poistenie neplatí, zamestnancovi nárok na úrazovú dávku vznikne za predpokladu, že sú splnené všetky ďalšie podmienky stanovené zákonom o sociálnom poistení.
Nárok na úrazovú dávku majú:
Zamestnanec uvedený v § 4 zákona o sociálnom poistení, a to zamestnanec v pracovnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere, služobnom pomere, člen družstva, ktorý je v pracovnom vzťahu k družstvu, ústavný činiteľ a verejný ochranca práv, starosta obce, mestskej časti, predseda vyššieho územného celku, poslanec vyššieho územného celku, obecného a mestského zastupiteľstva, poslanec miestneho zastupiteľstva, doktorand denného štúdia, pestún v zariadení pestúnskej starostlivosti, fyzická osoba vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Fyzické osoby uvedené v § 17 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
- žiak strednej školy a študent vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej – výrobnej praxe,
- fyzická osoba pri výkone základnej, náhradnej, zdokonaľovacej, mimoriadnej vojenskej služby v rámci vojenskej služby v ozbrojených silách alebo civilnej služby,
- fyzická osoba združená v Dobrovoľnej požiarnej ochrane SR a v iných občianskych združeniach,
- fyzická osoba, ktorá na výzvu orgánu verejnej moci alebo veliteľa zásahu a podľa jeho pokynov osobne pomáha pri živelnej pohrome, havárii a inej mimoriadnej udalosti alebo pri odstraňovaní ich následkov,
- dobrovoľný zdravotník Slovenského Červeného kríža alebo inej právnickej osoby,
- dobrovoľný člen horskej služby alebo iné fyzické osoby, ktoré na výzvu horskej služby a podľa jej pokynov osobne pomáhali pri záchrannej akcii,
- manžel, manželka, nezaopatrené dieťa a fyzická osoba, voči ktorej mala fyzická osoba v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť.
Za poškodenie zdravia alebo smrť zamestnanca následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania a za škodu, ktorá tým vznikne, zodpovedá zamestnancovi zamestnávateľ. Zodpovednosť zamestnávateľa vyplýva z § 195 Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa môže zbaviť svojej zodpovednosti úplne, ak preukáže, že jedinou príčinou pracovného úrazu alebo choroby z povolania bolo zavinené konanie samotného zamestnanca. V prípade úplného zbavenia sa zodpovednosti zamestnávateľom, zamestnancovi nevzniká podľa § 110 ods. 2 zákona o sociálnom poistení nárok na úrazové dávky, v dôsledku čoho Sociálna poisťovňa tomuto zamestnancovi neposkytne z úrazového poistenia žiadne plnenie.
Dôvody, kedy sa zamestnávateľ môže úplne zbaviť svojej zodpovednosti, sú taxatívne vymedzené v § 196 ods. 1 Zákonníka práce. Týmito dôvodmi sú:
- zavinené porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov na zaistenie BOZP, alebo pokynov na zaistenie BOZP postihnutým zamestnancom, hoci zamestnanec bol s nimi riadne a preukázateľne oboznámený a zamestnávateľ ich znalosť sústavne vyžadoval a kontroloval,
- ak si postihnutý zamestnanec spôsobil škodu pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť.
Ak zamestnávateľ preukáže, že zavinené konanie zamestnanca bolo len jednou z príčin škody, zamestnávateľ sa podľa § 196 ods. 2 Zákonníka práce čiastočne zbaví svojej zodpovednosti a zamestnanec má nárok na úrazovú dávku v sume určenej podľa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženú o mieru zavinenia poškodeného. Rozsah zodpovednosti zamestnávateľa a miera zavinenia zamestnanca sa určuje spravidla v percentách.
Príklad:
Pri šetrení pracovného úrazu zamestnanca zamestnávateľ zistil, že jednou z príčin tohto pracovného úrazu bolo nedodržanie pracovných postupov určených pre výkon práce poškodeným zamestnancom. Pracovné postupy boli spracované vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Pretože zamestnanec bol s týmito pracovnými postupmi riadne oboznámený a ich dodržiavanie zamestnávateľ pravidelne kontroloval, čo preukázal zápismi zo školenia a z kontrol dodržiavania BOZP, určil zamestnávateľ rozsah svojej zodpovednosti na 70 % a mieru zavinenia zamestnanca na 30 %.
Druhy úrazových dávok a podmienky pre vznik nároku na dávku a nároku na výplatu dávky
V súlade so zákonom o sociálnom poistení sa zamestnancom z úrazového poistenia poskytujú tieto úrazové dávky:
- úrazový príplatok (§ 85 – § 87),
- úrazová renta (§ 88 – § 89),
- jednorazové vyrovnanie (§ 90 – § 91),
- pracovná rehabilitácia a rehabilitačné (§ 95 – § 96),
- rekvalifikácia a rekvalifikačné (§ 97 – § 98),
- náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 99),
- náhrada nákladov spojených s liečením (§ 100).
Pri smrteľnom pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania, následkom ktorej zamestnanec zomrie, poskytuje sa oprávneným osobám, ktorými sú:
- pozostalostná úrazové renta (§ 92 – § 93),
- jednorazové odškodnenie (§ 94),
- náhrada nákladov spojených s pohrebom (§ 101).
Úrazový príplatok
Na úrazový príplatok má nárok zamestnanec, ktorý bol v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania uznaný za dočasne práceneschopného a ktorému sa vypláca:
Úrazový príplatok sa vypláca za kalendárne dni, a to od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Suma úrazového príplatku je:
- 55 % denného vymeriavacieho základu za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti,
- 25 % denného vymeriavacieho základu od štvrtého dňa až do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti.
Vypočíta sa na základe údajov:
a) o dobe trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
Úrazový príplatok si zamestnanec uplatňuje na tlačive, ktorým si uplatňuje aj nárok na nemocenské, t. j. na diele č. IIa Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ na tlačive riadne vyznačí obdobie, v ktorom zamestnanec poberal náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Tento údaj je pre posúdenie nároku na úrazový príplatok nevyhnutný, pretože v prípade, že zamestnávateľ zastaví zamestnancovi z určitého dôvodu výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, potom tomuto zamestnancovi nepatrí ani úrazový príplatok. Dôvodom môže byť napríklad, že zamestnanec porušil liečebný režim určený lekárom.
b) potvrdenia zamestnávateľa o dennom vymeriavacom základe poškodeného zamestnanca
Pri výpočte denného vymeriavacieho základu nielen pre úrazový príplatok, ale pre všetky dávky úrazového poistenia postupuje zamestnávateľ podľa § 84 zákona o sociálnom poistení. Pre denný vymeriavací základ určený na účely úrazového príplatku neplatí obmedzenie stanovené v § 138 ods. 13 zákona o sociálnom poistení.
c) o rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa zníženého o mieru zavinenia poškodeného
Podľa vyhlášky č. 111/1975 Zb. Slovenského úradu bezpečnosti práce a Slovenského banského úradu o evidencii a registrácii pracovných úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v znení neskorších zmien príčiny vzniku pracovného úrazu šetrí zamestnávateľ. V prípade smrteľných, ťažkých a hromadných pracovných úrazov šetrenie úrazu vykonáva aj iný orgán, napr. polícia alebo inšpektorát práce. Posúdenie nároku zamestnanca na úrazovú dávku a rozsah plnenia bude v takomto prípade závisieť nielen od výsledku šetrenia zamestnávateľa, ale aj od výsledku šetrenia týchto orgánov.
Príklad:
Zamestnanec bol v dôsledku pracovného úrazu práceneschopný od 15. marca do 30. septembra. Pracovný úraz šetril inšpektorát práce, ktorý zistil, že príčinou pracovného úrazu bolo nielen porušenie predpisov BOZP zamestnávateľom, ale zároveň aj porušenie predpisov BOZP zamestnancom. Zamestnávateľ sa tým sčasti zbavil svojej zodpovednosti. Keď si zamestnanec uplatnil nárok na úrazovú dávku z titulu tohto pracovného úrazu, určil zamestnávateľ rozsah svojej zodpovednosti na 80 % a mieru zavinenia zamestnanca na 20 %.
V priebehu roka 2004 sa stretávame aj s prípadmi, kedy nárok zamestnanca na výplatu plnenia počas pracovnej neschopnosti je posudzovaný odlišne ako je uvedené. Ak pracovná neschopnosť zamestnanca pre pracovný úraz alebo chorobu z povolania začala ešte v roku 2003 a táto pokračuje aj v roku 2004, potom sa nároky zamestnanca posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003. Zamestnancovi patrí do 31. decembra 2003 náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti podľa § 200 Zákonníka práce, po 1. januári 2004 mu patrí plnenie v sume rovnajúcej sa náhrade vyplácanej do 31. decembra 2003 (pre plnenie vyplácané po 1. januári 2004 však nemôžeme použiť slovo „náhrada“, pretože zákon o sociálnom poistení takýto termín v súvislosti s plnením vyplácaným z titulu pracovného úrazu a choroby z povolania už nepozná). Tak sa môže stať, že dvom zamestnancom toho istého zamestnávateľa, ktorí sú práceneschopní v rovnakom čase, vzniknú dva rozdielne nároky. Rozhodujúci pre posúdenie nároku bude rok, kedy pracovná neschopnosť začala.
Príklad:
Zamestnanec utrpel pracovný úraz, v dôsledku ktorého bol práceneschopný od 5. novembra 2003 do 31. augusta 2004. Zamestnávateľ vyplácal zamestnancovi od 5. novembra 2003 do 31. decembra 2003 náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti podľa § 200 Zákonníka práce. Vo výplate tohto plnenia, a to v sume, aká mu patrila do 31. decembra 2003, pokračoval aj po 1. januári 2004 až do skončenia jeho pracovnej neschopnosti, t. j. do 31. augusta 2004.
Iný zamestnanec toho istého zamestnávateľa utrpel pracovný úraz dňa 2. marca 2004. Jeho dočasná pracovná neschopnosť trvala od 2. marca 2004 rovnako do 31. augusta 2004. Tomuto zamestnancovi vyplácal zamestnávateľ za prvých 10 dní náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov a od 11. dňa mu vyplácala Sociálna poisťovňa nemocenské podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších zmien. Pretože pracovná neschopnosť bola v dôsledku pracovného úrazu, vyplácala Sociálna poisťovňa zamestnancovi zároveň úrazový príplatok vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu za prvé tri dni pracovnej neschopnosti a 25 % denného vymeriavacieho základu od 4. dňa pracovnej neschopnosti.
Nárok na úrazový príplatok má zamestnanec len vtedy, ak má nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské.
Príklad:
Zamestnanec zostal v dôsledku pracovného úrazu práceneschopný. Pri kontrole dodržiavania liečebného režimu určeného lekárom na štvrtý deň dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnávateľ zistil, že zamestnanec liečebný režim porušil. Týmto dňom zamestnávateľ zastavil zamestnancovi výplatu náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Na základe oznámenia zamestnávateľa o porušení liečebného režimu určeného lekárom Sociálna poisťovňa vyplatila zamestnancovi úrazový príplatok za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti a od štvrtého dňa rovnako ako zamestnávateľ výplatu úrazového príplatku zastavila.
Nárok na úrazový príplatok sa uplatňuje v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá túto úrazovú dávku aj vypláca.
Úrazová renta
Nárok na úrazovú rentu má zamestnanec, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40 % pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca (to znamená 41 % až 100 %). Nárok na výplatu úrazovej renty sa uplatňuje na tlačive „Žiadosť o úrazovú rentu“.
Posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne v súvislosti s plnením pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh.
Suma úrazovej renty sa vypočíta ako súčin 30,4167-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100.
[(30,4167 x 80 % DVZ) x (% poklesu pracovnej schopnosti : 100)]
V prípade, že sa poškodenému vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, zníži sa suma úrazovej renty o sumu tohto dôchodku. Znížená suma úrazovej renty sa vypláca aj vtedy, keď nárok na uvedený dôchodok zanikol.
Ak bol zamestnanec, ktorý má nárok na úrazovú rentu, uznaný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania za dočasne práceneschopného, vznikne mu počas tejto pracovnej neschopnosti nárok na úrazový príplatok. V období, počas ktorého má nárok na úrazový príplatok, nemá zamestnanec nárok na úrazovú rentu. Rovnako nemá zamestnanec nárok na úrazovú rentu v období, počas ktorého má nárok na rehabilitačné alebo na rekvalifikačné.
Ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu viacerých úrazových rent z dôvodu viacerých pracovných úrazov alebo chorôb z povolania, vypláca sa iba jedna úrazová renta, a to úrazová renta, ktorej suma je vyššia, resp. najvyššia. Ak sú sumy úrazových rent rovnaké, potom sa zamestnancovi vypláca úrazová renta, ktorú si výslovne zvolil.
Pri určení sumy denného vymeriavacieho základu neplatí, rovnako ako pri úrazovom príplatku, obmedzenie sumy denného vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 13 zákona o sociálnom poistení.
Príklad:
V súvislosti so zistenou chorobou z povolania bol posudkovým lekárom sociálneho poistenia zamestnancovi stanovený pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu prácu na 75 %. Denný vymeriavací základ zamestnanca je 453 Sk.
Suma mesačnej úrazovej renty sa určí:
[(30,4167 x 80 % x 453) x (75 : 100)]
[(30,4167 x 0,8 x 453) x 0,75]
[(30,4167 x 364,2) x 0,75]
11 077,7621 x 0,75 = 8 308 Sk
Pri 80 % rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa a 20 % miere spoluzodpovednosti zamestnanca sa suma mesačnej úrazovej renty určí:
[(30,4167 x 80 % x 453) x (75 : 100)] x 80 %
[(30,4167 x 0,8 x 453) x 0,75] x 0,8
[(30,4167 x 364,2) x 0,75 ] x 0,8
(11 077,7621 x 0,75) x 0,8 = 6 647 Sk
Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali zamestnancovi do 31. decembra 2003 podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, považujú sa podľa § 272 ods. 3 zákona o sociálnom poistení od 1. januára 2004 za úrazovú rentu, a to za predpokladu, že nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 1. januári 2004. Suma úrazovej renty sa určila ako priemerná suma mesačných náhrad poskytovaných za obdobie od 1. júla 2003 do 31. decembra 2003, teda za obdobie od poslednej úpravy (valorizácie) priemerných mesačných zárobkov rozhodných pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a tiež poslednej úpravy (valorizácie) dôchodkov, ktoré boli pre výpočet náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a náhrady za stratu na dôchodku rozhodujúce.
Príklad:
Zamestnancovi, ktorého zamestnávateľ z dôvodu pracovného úrazu preradil na inú prácu, pri ktorej dosahoval nižší zárobok, bola vyplácaná náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ako rozdiel medzi priemerným zárobkom pred preradením a zárobkom, ktorý dosahoval po preradení. Po 1. júli 2003, kedy bol priemerný zárobok upravený o 9,3 % v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 199/2003 Z. z., boli zamestnancovi mesačne vyplácané náhrady v nasledovných sumách:
júl – 2 755 Sk; august – 2 694 Sk; september – 3 005 Sk; október – 2 801 Sk; november – 2 998 Sk; december – 1 203 Sk.
(2 775 + 2 694 + 3 005 + 2 801 + 2 998 + 1 203) : 6
15 476 : 6 = 2 579 Sk
Mesačná suma úrazovej renty vyplácanej zamestnancovi po 1. januári bude 2 579 Sk.
Príklad:
Zamestnancovi bola vyplácaná za obdobie júl 2003 až december 2003 náhrada za stratu na dôchodku v sume 976 Sk mesačne. Pretože suma náhrady za stratu na dôchodku sa vyplácala od júla 2003 mesačne v rovnakej sume, patrí zamestnancovi od 1. januára 2004 úrazová renta v tej istej sume, t. j. 976 Sk mesačne.
O úrazovej rente rozhoduje ústredie Sociálnej poisťovne, ktoré zároveň túto úrazovú dávku vypláca.
Jednorazové vyrovnanie
Nárok na jednorazové vyrovnanie vznikne zamestnancovi, ktorý má na základe lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pokles pracovnej schopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania najmenej 10 % a nepresahujúci 40 %.
Nárok na výplatu jednorazového vyrovnania vzniká rovnako ako v prípade predchádzajúcich úrazových dávok splnením podmienok nároku podľa zákona o sociálnom poistení a podaním žiadosti o priznanie jednorazového vyrovnania. Žiadosť zamestnanec podá na tlačive „Žiadosť o jednorazové vyrovnanie“. Zamestnanec môže požiadať o jednorazové vyrovnanie aj vtedy, ak mu zanikol nárok na úrazovú rentu.
Suma jednorazového vyrovnania sa určí ako súčin 365-násobku denného vymeriavacieho základu (DVZ) poškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu pracovnej schopnosti a čísla 100:
[(365 x DVZ) x (% poklesu pracovnej schopnosti : 100)]
Príklad:
V súvislosti s chorobou z povolania bol zamestnancovi posudkovým lekárom sociálneho poistenia stanovený pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšiu prácu na 15 %. Denný vymeriavací základ zamestnanca je 398 Sk.
Suma úrazovej renty sa určí:
[(365 x 398) x (15 : 100)]
145 270 x 0,15 = 21 791 Sk
Pri 70 % rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa a 30 % miere spoluzodpovednosti zamestnanca sa úrazová renta určí:
[(365 x 398) x (15 : 100)] x 70
(145 270 x 0,15) x 0,7 = 15 253 Sk
O jednorazovom vyrovnaní rozhoduje a zároveň ho aj vypláca príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.
Pracovná rehabilitácia a rehabilitačné
Pracovná rehabilitácia je nenárokovou dávkou úrazového poistenia. Môže byť poskytnutá zamestnancovi, ktorý má v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania pokles pracovnej schopnosti, ale podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia možno predpokladať jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu. Pracovná rehabilitácia sa neposkytuje poberateľovi starobného dôchodku.
Pracovnú rehabilitáciu možno definovať ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti zamestnanca.
Pracovnú rehabilitáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 277/1994 Zb. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, alebo v inom odbornom zariadení na poskytovanie pracovnej rehabilitácie. O vykonaní pracovnej rehabilitácie uzatvára Sociálna poisťovňa so zamestnávateľom, so zdravotníckym zariadením alebo zariadením na pracovnú rehabilitáciu dohodu, obsahom ktorej je najmä:
- zameranie pracovnej rehabilitácie,
- rozsah pracovnej rehabilitácie a
- náklady spojené s poskytovaním pracovnej rehabilitácie. Náklady spojené s pracovnou rehabilitáciou uhrádza Sociálna poisťovňa a ich súčasťou sú aj výdavky na stravovanie, ubytovanie a cestovné výdavky podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Pracovná rehabilitácia sa poskytuje v rozsahu najviac šesť mesiacov. V odôvodnených prípadoch, ak možno predpokladať, že zamestnanec získa pracovnú schopnosť na výkon doterajšej činnosti alebo inej vhodnej činnosti, môže sa pracovná rehabilitácia poskytnúť aj po uplynutí tohto obdobia, a to v rozsahu ďalších šiestich mesiacov. Pracovnú rehabilitáciu možno prerušiť z vážnych dôvodov na strane zamestnanca. Predpokladom prerušenia pracovnej rehabilitácie je okrem existencie vážnych dôvodov písomná žiadosť zamestnanca. Doba prerušenia sa nezapočítava do celkovej doby pracovnej rehabilitácie.
Nárok na pracovnú rehabilitáciu si uplatní poškodený v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive „Žiadosť o pracovnú rehabilitáciu“.
Rehabilitačné
Ak pobočka Sociálnej poisťovne rozhodne o priznaní pracovnej rehabilitácie, potom zamestnancovi vznikne nárok aj na rehabilitačné. Nárok na rehabilitačné vyplýva priamo zo zákona o sociálnom poistení a zamestnanec nemusí oň žiadať osobitnou žiadosťou. Existencia nároku na rehabilitačné je teda podmienená vydaním rozhodnutia o priznaní pracovnej rehabilitácie.
Zamestnancovi patrí rehabilitačné v sume 80 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma rehabilitačného za dni, za ktoré sa poskytuje pracovná rehabilitácia, sa určí ako súčin 80 % denného vymeriavacieho základu a počtu kalendárnych dní, za ktoré sa pracovná rehabilitácia poskytovala.
Príklad:
Zamestnancovi bola poskytnutá pracovná rehabilitácia v mesiacoch júl a august, t. j. za 62 kalendárnych dní. Denný vymeriavací základ (DVZ) zamestnanca je 415 Sk. Suma rehabilitačného sa určí ako:
[(80 % x DVZ) x 62]
(0,8 x 415) x 62
332 x 62 = 20 584 Sk
Za celé obdobie pracovnej rehabilitácie patrí zamestnancovi suma rehabilitačného 20 584 Sk.
Ak zamestnanec poberá predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, určí sa suma rehabilitačného pripadajúca na jeden deň ako rozdiel sumy rehabilitačného určeného ako 80 % denného vymeriavacieho základu a sumy predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku pripadajúcej na jeden deň.
[(80 % x DVZ) - suma predčasného starobného dôchodku pripadajúca na 1 deň]
Príklad:
Zamestnanec s údajmi podľa predchádzajúceho príkladu je poberateľom predčasného starobného dôchodku v sume 6 138 Sk mesačne. Suma dôchodku pripadajúca na jeden deň je 198 Sk. V tomto prípade sa suma rehabilitačného určí ako:
[(80 % x DVZ) - suma PSD pripadajúca na 1 deň]
[(0,8 x 415) - 198]
332 - 198 = 134 Sk
Suma rehabilitačného za 62 kalendárnych dní sa určí ako súčin sumy rehabilitačného pripadajúceho na jeden deň a počtu dní, za ktoré sa pracovná rehabilitácia poskytuje.
134 x 62 = 8 308 Sk
Rehabilitačné zamestnancovi nepatrí za dni:
- v ktorých sa nezúčastnil pracovnej rehabilitácie bez vážneho dôvodu alebo v ktorých maril priebeh pracovnej rehabilitácie,
- za ktoré má zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa zákona č. 462/2003 Z. z. alebo nárok na nemocenské a úrazový príplatok podľa zákona o sociálnom poistení,
- počas ktorých bola pracovná rehabilitácia prerušená na základe písomnej žiadosti zamestnanca.
Pre denný vymeriavací základ určený na účely jednorazového vyrovnania neplatí obmedzenie stanovené v § 138 ods. 13 zákona o sociálnom poistení.
Rekvalifikácia
Rovnako ako pracovná rehabilitácia aj rekvalifikácia je dávkou nenárokovou. Môže byť poskytnutá zamestnancovi, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má pokles pracovnej schopnosti a podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia možno predpokladať jeho opätovné zaradenie do pracovného procesu.
Rekvalifikácia je zmena doterajšej kvalifikácie zamestnanca, ktorú treba zabezpečiť získaním nových znalostí, zručností, teoretickou alebo praktickou prípravou. Rekvalifikáciu zabezpečuje Sociálna poisťovňa vo vzdelávacích zariadeniach na výkon rekvalifikácie.
Podmienky poskytovania rekvalifikácie platia rovnako ako pri pracovnej rehabilitácii.
Rekvalifikačné
Poškodený, ktorému sa poskytuje rekvalifikácia, má nárok na rekvalifikačné, pričom na určenie sumy rekvalifikačného platia rovnaké podmienky, ako platia pre určenie sumy rehabilitačného.
Pri určení sumy denného vymeriavacieho základu pre rekvalifikačné a rehabilitačné neplatí obmedzenie sumy denného vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 13 zákona o sociálnom poistení.
Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
Nárok zamestnancov na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa po 1. auguste 2004 posudzuje podľa dvoch právnych predpisov, a to podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia a zároveň podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. augusta 2004. Pre uplatnenie konkrétneho právneho predpisu je rozhodujúce, kedy zamestnanec utrpel pracovný úraz, resp. kedy mu bola zistená choroba z povolania.
Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz do 31. júla 2004 alebo mu bola do 31. júla 2004 zistená choroba z povolania, posudzujú sa jeho nároky na náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. Nie je rozhodujúce, kedy zamestnanec predložil posudok o bolesti a o sťažení spoločenského uplatnenia, resp. kedy takýto posudok vystavil lekár alebo zdravotnícke zariadenie. Podľa § 99 zákona o sociálnom poistení suma náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia nemôže v úhrne byť vyššia ako suma podľa osobitného predpisu, ktorým je v tomto prípade vyhláška č. 32/1965 Zb. V súlade s touto vyhláškou je hodnota jedného bodu 60 Sk a náhrada v úhrne 240 000 Sk, z toho odškodnenie za bolesť nesmie presiahnuť sumu 72 000 Sk.
Príklad:
Zamestnanec predložil dňa 3. septembra 2004 pobočke Sociálnej poisťovne posudok o sťažení spoločenského uplatnenia vystavený klinikou pracovného lekárstva dňa 2. septembra 2004. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo hodnotené 400 bodmi. Podľa hlásenia o chorobe z povolania bola zamestnancovi choroba z povolania zistená dňa 5. mája 2004. Pretože choroba bola zistená pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 437/2004 Z. z., patrí zamestnancovi náhrada podľa vyhl. č. 32/1965 Zb., a to 60 Sk za 1 bod, čo pri stanovených 400 bodoch predstavuje sumu 24 000 Sk.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z. o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa § 5 ods. 4 však výšku náhrady ustanoví Ministerstvo zdravotníctva SR opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov.
Príklad:
Zamestnanec utrpel pracovný úraz 30. augusta 2004. Pobočke Sociálnej poisťovne predložil posudok vystavený ošetrujúcim lekárom, v ktorom ošetrujúci lekár ohodnotil bolesť zamestnanca počtom bodov 45. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa § 5 ods. 4 však výšku náhrady ustanoví Ministerstvo zdravotníctva SR opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov. Preto až do vydania opatrenia nemožno zamestnancovi náhradu za bolesť poskytnúť.
Nárok na náhradu za bolesť a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si zamestnanec uplatňuje podaním žiadosti v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na tlačive „Žiadosť o náhradu za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia“, ku ktorej je žiadateľ povinný pripojiť posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vydaný príslušným ošetrujúcim lekárom, resp. lekárom, ktorý naposledy liečil zamestnanca v súvislosti s poškodením. V prípade, ak ide o chorobu z povolaniam, takýto posudok vydá klinika (oddelenie) pracovného lekárstva, resp. lekár so špecializáciou v odbore klinické pracovné lekárstvo.
Náhrada nákladov spojených s liečením
Zamestnanec má nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na svoje liečenie v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania na základe odporúčania odborného lekára a ktoré sa neuhrádzajú z povinného zdravotného poistenia na základe vyjadrenia revízneho lekára.
Nárok si zamestnanec uplatňuje na tlačive „Žiadosť o poskytnutie náhrady nákladov spojených s liečením“. K tejto žiadosti zamestnanec pripojí všetky doklady preukazujúce jeho nárok (napríklad doklady o zaplatení liekov a liečiv, zdravotníckych pomôcok, dietetických potravín, cestovných lístkov a pod.). Účelnosť vynaložených nákladov spojených s liečením posudzujú posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
Suma náhrady nákladov spojených s liečením je najviac 500 000 Sk.
Ak zamestnanec následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania zomrie, poskytuje sa oprávneným osobám:
Pozostalostná úrazová renta
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu má fyzická osoba, voči ktorej mal zamestnanec, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť určenú súdom. Oprávnená osoba preukazuje svoj nárok na pozostalostnú úrazovú rentu právoplatným rozhodnutím súdu o výživnom, prípadne o príspevku na výživu. Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období, počas ktorého mala trvať vyživovacia povinnosť.
Suma pozostalostnej úrazovej renty alebo úhrn súm pozostalostných úrazových rent v prípade, že nárok po tom istom poškodenom má viac fyzických osôb, nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty pri 100 % strate pracovnej schopnosti.
Príklad:
Zamestnancovi bola v čase jeho smrti právoplatným rozhodnutím súdu určená vyživovacia povinnosť voči jeho dvom nezaopatreným deťom, pričom suma výživného na každé dieťa bola určená sumou 1 500 Sk. Pri 100 % strate pracovnej schopnosti by bola suma úrazovej renty 3 200 Sk. Z tohto dôvodu sa obom deťom bude vyplácať suma vo výške výživného určeného súdom, t. j. každému dieťaťu 1 500 Sk. V prípade, že by úhrn súm výživného nezaopatrených detí presiahol sumu 3 200 Sk, museli by sa sumy pozostalostnej úrazovej renty primerane znížiť u každého nezaopatreného dieťaťa osobitne.
Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu si oprávnená osoba uplatňuje na tlačive „Žiadosť o pozostalostnú úrazovú rentu“. O nároku rozhoduje ústredie Sociálnej poisťovne, ktoré zároveň túto úrazovú dávku aj vypláca.
Fyzickej osobe, ktorej z dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie, nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nevzniká.
Jednorazové odškodnenie
Nárok na jednorazové odškodnenie majú osoby taxatívne vymedzené v § 94 zákona o sociálnom poistení. Týmito osobami sú manžel, manželka a nezaopatrené dieťa poškodeného, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Suma jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 1 000 000 Sk.
Každé nezaopatrené dieťa má nárok na polovicu sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky, pričom úhrn súm jednorazového odškodnenia všetkých nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk. Ak by úhrn súm jednorazového odškodnenia presiahol 1 000 000 Sk, potom sa sumy pomerne znížia tak, aby ich úhrn bol najviac 1 000 000 Sk.
Príklad:
Zamestnanec zomrel na následky choroby z povolania. Denný vymeriavací základ zamestnanca bol 586 Sk. Suma jednorazového odškodnenia manželky sa vypočíta ako
DVZ x 730
586 x 730 = 427 780 Sk
Suma jednorazového odškodnenia manželky je 427 780 Sk.
Zomretý zamestnanec však zanechal aj tri nezaopatrené deti. Suma jednorazového odškodnenia všetkých detí predstavuje úhrnom sumu 1 283 340 Sk. Pretože úhrn súm nesmie presiahnuť 1 000 000 Sk, suma jednorazového odškodnenia každého dieťaťa sa zníži tak, aby úhrn súm bol najviac 1 000 000 Sk.
Nárok na jednorazové odškodnenie si oprávnené osoby uplatňujú na tlačive „Žiadosť o jednorazové odškodnenie“ v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Náhrada nákladov spojených s pohrebom
Nárok na náhradu nákladov spojených s pohrebom má ten, kto tieto náklady fakticky vynaložil bez zreteľa na príbuzenský pomer k zomretému.
Za náklady spojené s pohrebom sa považujú najmä:
- náklady účtované pohrebnou službou za služby spojené so zabezpečením pohrebu,
- náklady na spopolnenie, ak nie sú súčasťou nákladov účtovaných pohrebnou službou,
- cintorínske poplatky,
- náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej tabule,
- náklady na úpravu hrobu.
Okrem uvedených môžu v súvislosti s pohrebom zamestnanca vzniknúť aj ďalšie náklady, napríklad náklady na kar a podobne.
Suma náhrady nákladov je najviac 50 000 Sk.
Príklad:
Zamestnávateľ zamestnanca, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu, uhradil náklady účtované pohrebnou službou, súčasťou ktorých boli aj náklady na spopolnenie, v sume 28 500 Sk a náklady na zriadenie pomníka v sume 33 000 Sk. Pretože suma vynaložených nákladov 61 500 Sk prevyšuje limit o 11 500 Sk, táto sa zníži na 50 000 Sk.
Fyzická osoba, ktorá so zamestnancom, ktorý zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, žila ku dňu jeho smrti v domácnosti a nezaopatrené dieťa poškodeného majú nárok na náhradu:
- jednej tretiny výdavkov vynaložených na smútočné ošatenie, najviac v sume 3 000 Sk pre každú fyzickú osobu a nezaopatrené dieťa,
- cestovných výdavkov vynaložených na ich prepravu z miesta trvalého pobytu na miesto pohrebu a späť.
Suma takejto náhrady výdavkov pre všetky fyzické osoby a nezaopatrené deti je najviac 50 000 Sk.
Náklady sa uplatňujú na tlačive „Žiadosť o náhradu nákladov spojených s pohrebom“ v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
Nároky na úrazové dávky vznikajú splnením podmienok podľa zákona o sociálnom poistení a podaním žiadosti o priznanie a vyplácanie úrazovej dávky. Zamestnanec žiadosť o úrazovú dávku doručuje príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, a to aj v prípade tých úrazových dávok, o ktorých rozhoduje ústredie Sociálnej poisťovne (úrazová renta a pozostalostná úrazová renta).
Miestna príslušnosť pobočky Sociálnej poisťovne v konaní vo veciach úrazového poistenia sa určuje:
- sídlom útvaru zamestnávateľa, ktorý vedie evidenciu miezd,
- sídlom zamestnávateľa alebo jeho organizačnej zložky, ak evidenciu miezd vedie iná právnická osoba alebo fyzická osoba alebo ak útvar, ktorý vedie evidenciu miezd, je mimo územia Slovenskej republiky,
- miestom trvalého pobytu poistenca v ostatných prípadoch.
Tlačivá, na ktorých sa uplatňuje nárok na úrazovú dávku, si poškodení môžu vyzdvihnúť v každej pobočke Sociálnej poisťovne. Tieto sú k dispozícii aj na internete na webovej stránke Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk.
Posudzovanie nárokov na jednotlivé dávky úrazového poistenia nie je možné bez súčinnosti a spolupráce zamestnávateľa. Konkrétne povinnosti zamestnávateľa, ktoré je povinný plniť voči Sociálnej poisťovni, sú vymedzené v § 231 zákona o sociálnom poistení. Z rozsahu vymedzených povinností je treba upozorniť aspoň na niektoré z nich.
Zamestnávateľ je povinný podľa § 231 ods. 1:
písm. g) – poskytovať organizačným zložkám Sociálnej poisťovne súčinnosť pri vykonávaní sociálneho, a teda aj úrazového poistenia bezplatne,
písm. h) – oznámiť písomne pobočke Sociálnej poisťovne pracovný úraz, ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie alebo dočasnú pracovnú neschopnosť, najneskôr do troch dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel,
písm. i) – predkladať pobočke záznam o pracovnom úraze, ktorý podlieha evidencii a registrácii podľa osobitného predpisu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa, keď sa o tomto pracovnom úraze dozvedel a výsledky vyšetrovania pracovných úrazov a hlásenia o zistení chorôb z povolania do ôsmich dní od ich doručenia,
písm. j) – vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho (úrazového) poistenia.
Pri porušení povinností vyplývajúcich z § 231 zákona o sociálnom poistení môže Sociálna poisťovňa uložiť zamestnávateľovi podľa § 239 zákona o sociálnom poistení pokutu až do výšky 500 000 Sk.
S účinnosťou od 1. januára 2004 prevzala Sociálna poisťovňa výplatu všetkých plnení vyplývajúcich zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a pri chorobe z povolania, teda aj takých, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1996 a ktoré do 31. decembra 2003 vyplácali zamestnancom priamo zamestnávatelia, pretože sa na ne nevzťahovalo zákonné poistenie zamestnávateľa za škodu, a tiež výplatu plnení vzniknutých pred 1. aprílom 2004 u zamestnávateľov, ktorí mali postavenie štátneho orgánu. Nároky na prevzaté plnenie boli zamestnávatelia povinní doložiť príslušnými písomnými dokladmi preukazujúcimi nárok zamestnancov.
Autor: Ing. Oľga Slancová
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies