Konatelia – odvody a daň z príjmov

Daň z príjmov 

Odmena konateľa 

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, účinný od 1. januára 2004, definuje v § 5 ods. 1 písm. b) príjmy konateľov ako príjmy zo závislej činnosti. Ak je konateľovi za výkon funkcie vyplatená odmena, považuje sa za príjem zo závislej činnosti a zdaňuje sa, akoby šlo o mzdu zamestnanca zamestnaného v pracovnom pomere. Základom dane je pritom odmena konateľa znížená o poistné, ktoré je konateľ povinný platiť ako zamestnanec (§ 6 ods. 8). Pri výpočte dane sa základ dane znižuje o nezdaniteľné časti na daňovníka, o príspevky na účelové sporenie a doplnkové dôchodkové poistenie a na manželku v zmysle § 11. Keďže ide o príjem zo závislej činnosti, konateľ má nárok na daňový bonus, ak splní príslušné ďalšie zákonom stanovené podmienky (§ 33). 

Príklad: 

Pán Zdeno je konateľom s. r. o. Zenit. Spoločnosť Zenit mu v roku 2005 vypláca odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 10 000 Sk mesačne. Iné zdaniteľné príjmy pán Zdeno nemá. Pán Zdeno si pre výpočet dane v spoločnosti Zenit uplatňuje nezdaniteľnú čiastku a zároveň si uplatňuje nárok na daňový bonus na svoje dve nezaopatrené deti. 

Výpočet mesačných preddavkov: 

Príjem                                   10 000 Sk 

Poistné                                        0 Sk 

Čiastočný základ dane  10 000 Sk 

Nezdaniteľná čiastka        7 328 Sk 

Základ dane                      2 672 Sk 

Preddavok na daň              507 Sk 

Daňový bonus                  800 Sk 

K výplate                     10 293 Sk 

Príklad: 

Pani Zuzana je takisto konateľom s. r. o. Zenit. Spoločnosť Zenit jej v roku 2005, takisto ako pánovi Zdenovi, vypláca odmenu za výkon funkcie konateľa vo výške 10 000 Sk mesačne. Pani Zuzana je súčasne zamestnaná v spoločnosti Vodostav, kde si uplatňuje nezdaniteľnú čiastku. V spoločnosti Zenit si samozrejme pani Zuzana nárok na nezdaniteľnú čiastku neuplatňuje. 

Výpočet mesačných preddavkov v spoločnosti Zenit: 

Príjem                                     10 000 Sk 

Poistné                                             0 Sk 

Čiastočný základ dane     10 000 Sk 

Základ dane                         10 000 Sk 

Preddavok na daň                1 900 Sk 

K výplate                                8 100 Sk 

Na uvedených príkladoch vidíme, že pre konateľa je z pohľadu výšky odvádzanej dane z príjmov zaujímavé poberať odmenu za výkon funkcie v prípade, že nemá iné zdaniteľné príjmy a nemá si teda ako inak uplatniť nezdaniteľnú čiastku a prípadný daňový bonus. Ak odmena konateľa bude do výšky nezdaniteľnej čiastky – čo v roku 2005 je suma 7 328 Sk mesačne a 87 936 Sk ročne – tak z odmeny konateľ nezaplatí žiadnu daň. Pozor, do „hry“ vstúpi ešte poistné na zdravotné poistenie, ktoré bude v roku 2005 konateľ povinný platiť, takže hranica sumy odmeny konateľa, pri ktorej sa ešte neplatí daň z príjmov, bude ešte vyššia – to si ukážeme v záverečnej časti príspevku. 

Podiely na zisku 

Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov podiel na zisku vyplácaný spoločnosťou s r. o. po zdanení nie je predmetom dane. Toto ustanovenie zákona bude možné v praxi prvýkrát použiť v roku 2005 pri vyplatení podielov na zisku spoločnosti za rok 2004. Ak valné zhromaždenie spoločnosti rozhodne, že zo zisku po zdanení za rok 2004 vyplatí konateľovi podiel, takýto príjem pre konateľa nie je predmetom dane a konateľ z takéhoto príjmu žiadnu daň neplatí. 

Príklad: 

Pán Zdeno je konateľom s. r. o. Zenit. Spoločnosť Zenit za rok 2004 vytvorí zisk 1 000 000 Sk. Zo zisku zaplatí spoločnosť daň 19 % – čo bude suma 190 000 Sk. Valné zhromaždenie spoločnosti, konané po účtovnej uzávierke roka 2004, dňa 1. apríla 2005 rozhodne, že pán Zdeno dostane ako konateľ spoločnosti podiel na zisku vo výške 500 000 Sk. Pre pána Zdena pôjde o príjem, ktorý nie je predmetom dane, pán Zdeno z prijatého podielu na zisku neplatí žiadnu daň. 

Sociálne poistenie 

Od 1. januára 2004, odkedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), nie sú konatelia povinne poistení ani na nemocenské poistenie, ani na dôchodkové poistenie, ani na poistenie v nezamestnanosti. Podľa zákona o sociálnom poistení nie sú totiž považovaní ani za zamestnancov (pozri § 4), ani za samostatne zárobkovo činné osoby (pozri § 5). Znamená to, že konateľ z odmeny za výkon funkcie konateľa neplatí žiadne povinné odvody do Sociálnej poisťovne a samozrejme žiadne povinné odvody z takejto odmeny neplatí ani spoločnosť, ktorá mu odmenu za výkon funkcie konateľa vyplatila. 

Príklad: 

Pán Zoltán je konateľom spoločnosti s r. o. Vodostav. Za výkon funkcie konateľa poberá odmenu vo výške 10 000 Sk mesačne. Zároveň je pán Zoltán v spoločnosti Vodostav zamestnaný v pracovnom pomere, jeho mzda je 8 000 Sk mesačne. 

Pán Zoltán je ako zamestnanec povinne poistený v Sociálnej poisťovni. Jeho vymeriavací základ je mzda, ktorú dosiahne ako zamestnanec, teda suma 8 000 Sk. Do vymeriavacieho základu sa nezapočítava odmena, ktorú pán Zoltán poberá za výkon funkcie konateľa. 

Nový zákon o zdravotnom poistení 

Pre konateľov je najdôležitejšou zmenou k 1. januáru 2005 nadobudnutie účinnosti zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 718/2004 Z. z. (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“). Pripomeňme na úvod tejto kapitoly, že do 31. 12. 2004 bol podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení konateľ ako štatutárny orgán v mesiaci, v ktorom za výkon funkcie konateľa dostal odmenu, považovaný za zamestnanca a ako zamestnanec v takomto mesiaci zaplatil poistné na zdravotné poistenie z vymeriavacieho základu daného ako suma odmeny za výkon funkcie konateľa, najmenej však zo základu 3 000 Sk a najviac zo základu 32 000 Sk. 

Príklad: 

Pán Adam je konateľom. Za výkon funkcie konateľa za obdobie decembra 2004 mu spoločnosť vyplatí v januári 2005 odmenu vo výške 2 000 Sk. Pretože ide o odmenu za výkon funkcie v roku 2004, tak pokiaľ ide o zdravotné poistenie, vzťahuje sa na odmenu zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v znení účinnom do konca roka 2004. Pán Adam sa teda na účely zdravotného poistenia považuje v decembri 2004 za zamestnanca. Vymeriavací základ zamestnanca musí byť najmenej 3 000 Sk, aj keď odmena nedosahuje takúto výšku. Pán Adam zaplatí ako „zamestnanec“ poistné na zdravotné poistenie vo výške 4 % zo základu 3 000 Sk, teda sumu 120 Sk, spoločnosť ako jeho „zamestnávateľ“ zaplatí 10 % zo základu 3 000 Sk, teda sumu 300 Sk. 

Konateľ sa považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu 

Zákon o zdravotnom poistení definuje v § 11 platiteľov poistného. Paragraf 11 ods. 4 zákona definuje ako platiteľov poistného samostatne zárobkovo činné osoby. Podľa § 11 ods. 4 písm. e) sa za samostatne zárobkovo činné osoby na účel zdravotného poistenia považujú aj konatelia. 

Ak je konateľ poistencom (ak je verejne zdravotne poistenou osobou v zmysle § 3 zákona), je teda platiteľom poistného. Najskôr si pripomeňme, ako zákon o zdravotnom poistení definuje poistenca alebo verejne zdravotne poistenú osobu. Tento fakt bude v ďalšej časti príspevku dôležitý v prípade konateľov – cudzincov, a v prípade konateľov, občanov Slovenskej republiky, zamestnaných v cudzine. 

Podľa § 3 zákona o zdravotnom poistení verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. To neplatí: 

• ak je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má sídlo jej zamestnávateľ alebo  
• ak je zamestnaná v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, ktorým je služobne vyslaná na plnenie úloh v cudzine na čas dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a je zdravotne poistená počas takéhoto pobytu v cudzine na základe dohody so zamestnávateľom alebo 
• ak sa zdržiava v cudzine dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a je zdravotne poistená v cudzine. 

Verejne zdravotne poistená je aj fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobytna území Slovenskej republiky a  

• je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý má sídlo na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak je zamestnaná v Slovenskej republike u zamestnávateľa, ktorý požíva diplomatické výsady a imunity podľa medzinárodného práva alebo  
• vykonáva na území Slovenskej republiky samostatnú zárobkovú činnosť alebo 
• je azylant alebo 
• je zahraničný študent na škole v Slovenskej republike na základe medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo 
• je maloletý cudzinec, ktorý sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby zodpovednej za jeho výchovu a poskytuje sa mu starostlivosť v zariadení sociálnych služieb alebo 
• je cudzinec zaistený na území Slovenskej republiky alebo 
• je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody. 

Pri posudzovaní povinnosti poistenia, pokiaľ ide o konateľov – cudzincov, a konateľov – občanov Slovenskej republiky zamestnaných v cudzine, musíme zároveň vziať do úvahy legislatívu Európskej únie, ktorá je nadradená nad legislatívou členských štátov a je teda nadradená nad zákonom č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Pokiaľ ide o sociálne a zdravotné zabezpečenie, dôležité sú dve ustanovenia: Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 a vykonávacie nariadenie Rady (EHS) č. 572/72. 

Z uvedených nariadení vyplývajú nasledujúce pravidlá: 

1.    Pre stanovenie povinnosti poistenia občan členského štátu EÚ podlieha legislatíve iba jediného členského štátu. Nie je prípustné, aby nejaká osoba bola poistená a platila zdravotné poistenie vo dvoch, či dokonca viacerých členských štátoch. Výnimkou je činnosť SZČO, kedy v zásade občan členského štátu EÚ, vykonávajúci činnosť SZČO vo viacerých členských štátoch, by mal byť poistený vo všetkých týchto štátoch. 

2.    Občan je prioritne poistený v tom štáte, v ktorom je zamestnaný. 

3.    Ak občan nie je zamestnaný, je poistený v tom štáte, v ktorom vykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. 

4.    Ak občan nie je zamestnaný a ani nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, je poistený v tom štáte, v ktorom má trvalé bydlisko. 

Tieto pravidlá vo všeobecnosti platia, avšak existuje množstvo výnimiek a špecifík legislatívy jednotlivých členských štátov. Preto v prípade nejasností je vhodné, aby sa príslušná osoba obrátila na svoju zdravotnú poisťovňu a priamo tam si vykonzultovala svoju situáciu. 

Vráťme sa ale späť k zákonu č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. Ak si dáme do súvisu definíciu poistenca v § 3 a ustanovenie § 11 ods. 4 písm. e), podľa ktorého sa konateľ považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, dospejeme k záveru, že konateľ je poistencom a platí poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba,ak:  

• má trvalý pobyt na Slovensku a nie je zdravotne poistený v niektorom z členských štátov EÚ ako zamestnanec, 
• nemá trvalý pobyt na Slovensku, má trvalý pobyt v niektorom z členských štátov EÚ, 
• nemá trvalý pobyt na Slovensku ani v inom členskom štáte EÚ. 

Konateľ nie je poistencom a nepovažuje sa na účel zákona o zdravotnom poistení za samostatne zárobkovo činnú osobu, ak: 

• má síce trvalý pobyt na Slovensku, ale je zamestnaný u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na Slovensku a je zdravotne poistený na území štátu, v ktorom má sídlo jeho zamestnávateľ, 
• má síce trvalý pobyt na Slovensku, ale je zamestnaný v služobnom úrade, ktorým je ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky, ktorým je služobne vyslaný na plnenie úloh v cudzine na čas dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, a je zdravotne poistený počas takéhoto pobytu v cudzine na základe dohody so zamestnávateľom, 
• má síce trvalý pobyt na Slovensku, ale ak sa zdržiava v cudzine dlhšie ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a je zdravotne poistený v cudzine. 

Príklad: 

Pani Alena je konateľkou. Má trvalé bydlisko na Slovensku. Nie je zamestnaná v žiadnom inom členskom štáte EÚ. Pani Alena sa ako konateľka považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu a je poistencom a platiteľom poistného na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z.  

Príklad: 

Pani Alica je konateľkou. Má trvalé bydlisko na Slovensku. Je zamestnaná v Rakúsku. Pani Alica nebude platiteľom poistného na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z. z. Poistená bude v Rakúsku. 

Príklad: 

Pán Albert je konateľ. Má trvalé bydlisko v Nemecku. V Nemecku nie je zdravotne poistený ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. Pán Albert sa bude podľa zákona č. 580/2004 Z. z. považovať ako konateľ za samostatne zárobkovo činnú osobu a bude poistencom a platiteľom poistného na Slovensku. 

Príklad: 

Pani Agnes je konateľkou. Má trvalé bydlisko v Luxembursku. V Luxembursku je zdravotne poistená ako samostatne zárobkovo činná osoba. Pani Agnesa sa bude podľa zákona č. 580/2004 Z. z. považovať ako konateľ za SZČO a bude poistencom a platiteľom poistného na Slovensku. 

Pri posudzovaní, či sa konateľ považuje podľa zákona o zdravotnom poistení za samostatne zárobkovo činnú osobu a či je platiteľom poistného na zdravotné poistenie, nie je podstatná výška príjmu, ktorý má za výkon funkcie konateľa. Aj keby konateľ nemal za výkon funkcie žiadny príjem, aj tak bude platiteľom poistného na zdravotné poistenie. Platiteľom poistného bude konateľ bez ohľadu na to, či je nezaopatreným dieťaťom (študentom), či je dôchodcom, či je súčasne zamestnancom alebo či už vykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby napríklad na živnostenský list a podobne. Nie je podstatné ani to, či spoločnosť s r. o. je „živá“ alebo „mŕtva“ – teda existuje „len na papieri“, ale fakticky nevykonáva žiadnu aktivitu, nie je podstatné, či spoločnosť je alebo nie je v likvidácii a pod. Podstatné je, či spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri a kto je v zápise uvedený ako konateľ spoločnosti.  

Príklad: 

Pán Boris je konateľom. Pán Boris sa na účely zákona o zdravotnom poistení bude považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu a bez ohľadu na to, či za prácu konateľa dostáva nejakú odmenu, bude platiteľom poistného na zdravotné poistenie. 

Príklad: 

Pani Blažena je už na dôchodku. Je však i konateľkou s. r. o. Pani Blažena sa na účely zákona o zdravotnom poistení bude považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu a bez ohľadu na to, že poberá starobný dôchodok, bude platiteľom poistného na zdravotné poistenie. 

Príklad: 

Študent denného štúdia vysokej školy pán Blažej má 20 rokov a založí si s. r. o. Ako jediný majiteľ bude i konateľom tejto s. r. o. Pán Blažej sa na účely zákona o zdravotnom poistení bude považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu a bez ohľadu na to, že je stále ešte nezaopatrené dieťa, bude platiteľom poistného na zdravotné poistenie. 

Príklad: 

Pani Bibiána je zamestnaná na pracovnú zmluvu. Súčasne je i konateľkou s. r. o. Pani Bibiána sa na účely zákona o zdravotnom poistení bude považovať za samostatne zárobkovo činnú osobu a bude platiteľom poistného na zdravotné poistenie ako zamestnanec i ako samostatne zárobkovo činná osoba. 

Príklad: 

Pán Bohuš má živnostenský list. Súčasne je i konateľom s. r. o. Pán Bohuš sa na účely zákona o zdravotnom poistení bude považovať za platiteľa poistného ako samostatne zárobkovo činná osoba, a to hneď z dvoch dôvodov – ako živnostník i ako konateľ. Poistné na zdravotné poistenie bude platiť z príjmov, ktoré má ako živnostník a z príjmov, ktoré má za výkon funkcie konateľa. 

Príklad: 

Pani Brigita je zapísaná v obchodnom registri ako konateľka spoločnosti Quarkos. Spoločnosť Quarkos existuje „len na papieri“, nevykonáva žiadnu činnosť už niekoľko rokov. Pani Brigita však ako konateľ bude na účely zákona o zdravotnom poistení považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu a bude platiteľom poistného na zdravotné poistenie. 

Sadzby poistného na zdravotné poistenie 

Sadzby poistného pre konateľov ako samostatne zárobkovo činné osoby sú stanovené v § 12 písm. b) zákona o zdravotnom poistení. Sadzba poistného je 14 % z vymeriavacieho základu. 

Pozor, v prípade, že konateľ je osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu. Za osoby so zdravotným postihnutím sa pritom pokladajú osoby podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, a to osoby invalidné – osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v zmysle § 71 zákona o sociálnom poistení a ďalej osoby s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 % a najviac 40 %. Konateľ je teda osobou so zdravotným postihnutím a jeho sadzba poistného je 7 % z vymeriavacieho základu, ak má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 20 a viac percent.  

Príklad: 

Pán Cyril je konateľom s. r. o. Ako poberateľovi čiastočného invalidného dôchodku posúdila v roku 2004 komisia Sociálnej poisťovne jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 30 %. Pán Cyril vďaka tomu prišiel o čiastočný invalidný dôchodok. Na účel zákona o zdravotnom poistení sa však považuje za osobu so zdravotným postihnutím a ako konateľ bude platiť poistné na zdravotné poistenie so sadzbou 7 %. 

Vymeriavací základ 

Vymeriavací základ konateľa je tak ako pre iné samostatne zárobkovo činné osoby stanovený v § 13 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení. Vymeriavací základ je polovica základu dane z príjmov konateľa dosiahnutého v danom roku. Vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na celé koruny nahor. 

Rozoberme si podrobnejšie, čo to pre konateľa znamená. Odmena konateľa je zdaňovaná podľa § 5 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Mimochodom, je to paradox – zákon o zdravotnom poistení považuje konateľa za samostatne zárobkovo činnú osobu, avšak zákon o dani z príjmov považuje príjem konateľa za príjem zo závislej činnosti. V prípade príjmov zo závislej činnosti je základom dane výška odmeny konateľa znížená o prípadné povinné poistné, ktoré je konateľ povinný platiť podľa zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení. Konateľ z odmeny neplatí sociálne poistenie, preto základ dane konateľa je daný ako výška jeho odmeny znížená o poistné na zdravotné poistenie. Vymeriavací základ konateľa na zdravotné poistenie je teda výška odmeny konateľa znížená o poistné na zdravotné poistenie – a z toho polovica.  

A tu sa dostávame k problému – vymeriavací základ, z ktorého má konateľ zaplatiť poistné, je daný tak, že ho ovplyvňuje samotné toto poistné. Na prvý pohľad ide o začarovaný kruh – ako môžeme vypočítať poistné zo základu, ktorý je určený aj zo samotného poistného? Ako môžeme vypočítať základ pre výpočet poistného, keď samotné poistné nepoznáme? Z matematického hľadiska však ide o pomerne jednoduchú rovnicu o jednej neznámej. Ukážme si postup, ako  vlastne určíme vymeriavací základ a samotné poistné. Čitateľom, nemajúcim matematiku príliš v láske, odporúčame nasledujúcu časť preskočiť. 

Podľa zákona o zdravotnom poistení, v súčinnosti so zákonom o dani z príjmov (pokiaľ ide o stanovenie základu dane), sa poistné vypočíta takto: 

poistné = 14 % z vymeriavacieho základu 

vymeriavací základ = základ dane deleno 2 

základ dane = odmena konateľa znížená o poistné 

Ak tieto tri rovnice spojíme dohromady, dostaneme: 

poistné = 14 % z odmeny konateľa zníženej o poistné deleno 2 

Pre lepšiu orientáciu zavedieme označenie: 

P = poistné 

VZ = vymeriavací základ 

O = odmena konateľa 

Ešte raz zapíšeme vyššie uvedenú rovnicu: 

P = 0,14 x [(O - P) / 2] 

A pokračujeme v „hľadaní“ P:  

2 x P = 0,14 x (O - P) 

2 x P = 0,14 x O - 0,14 x P 

2 x P + 0,14 x P = 0,14 x O 

2,14 x P = 0,14 x O 

P = 0,14 x O / 2,14 

Výška poistného bude 14 % z odmeny konateľa deleno 2,14. Vymeriavací základ je daný ako výška odmeny deleno 2,14. 

V prípade, že konateľ je osoba so zdravotným postihnutím, sadzba poistného je 7 %. V takomto prípade určíme výšku poistného úpravou rovnice: 

P = 0,07 x [(O - P) / 2] 

2 x P = 0,07 x (O - P) 

2 x P = 0,07 x O - 0,07 x P 

2 x P + 0,07 x P = 0,07 x O 

2,07 x P = 0,07 x O 

P = 0,07 x O / 2,07 

V prípade, že konateľ je osoba so zdravotným postihnutím, výška poistného bude 7 % z odmeny konateľa deleno 2,07. Vymeriavací základ je daný ako výška odmeny deleno 2,07. 

Pre stanovenie vymeriavacieho základu je dôležité ustanovenie § 13 ods. 8 zákona o zdravotnom poistení, podľa ktorého vymeriavací základ poistenca musí byť najmenej vo výške úhrnu minimálnych miezd za všetky mesiace daného roka, počas ktorého mal príslušný platiteľ poistného (konateľ) povinnosť platiť poistné (ako konateľ vykonával činnosť) a vymeriavací základ poistenca je najviac vo výške súčtu 3-násobkov priemernej mesačnej mzdy zamestnanca zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárny rok, za ktorý sa platí poistné (§ 13 ods. 8), a to za každý mesiac daného roka, počas ktorého mal príslušný platiteľ poistného (konateľ) povinnosť platiť poistné (ako konateľ vykonával činnosť). 

Minimálna mzda je tu definovaná odkazom na§ 2 ods. 1 písm. b) až d) zákona č. 90/1996 Z. z. o minimálnej mzde. 

Pre určenie vymeriavacieho základu poistenca za rok 2005 to znamená, že vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške súčtu prislúchajúcich minimálnych miezd zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou platných v jednotlivých mesiacoch roka 2005, počas ktorých konateľ vykonával činnosť. Ak konateľ bude vykonávať činnosť počas celého roka 2005, možno odhadnúť sumu minimálneho vymeriavacieho základu na 79 500 Sk. Táto suma bude ale alikvotne nižšia pre takých konateľov, ktorí: 

• sú invalidní (50 % uvedenej sumy),  
• sú čiastočne invalidní (75 % uvedenej sumy), 
• vykonávali činnosť konateľa (t. j. boli zapísaní v obchodnom registri ako konateľ) len časť roka 2005. 

Vymeriavací základ poistenca za rok 2005 zároveň nesmie byť vyšší ako súčet 3-násobkov priemernej mesačnej mzdy zamestnanca (zistenej Štatistickým úradom za rok 2003) za všetky mesiace, počas ktorých bol konateľ zapísaný v obchodnom registri. V prípade, že konateľ bude zapísaný v obchodnom registri po celý rok 2005, horná hranica vymeriavacieho základu za rok 2005 bude 517 140 Sk. Maximálny vymeriavací základ môže byť alikvotne nižší len v prípade, ak by konateľ bol zapísaný v obchodnom registri len časť roka 2005. 

Príklad: 

Pani Daniela je konateľkou s. r. o. Nie je ani zamestnancom, ani nevykonáva inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Ako konateľka je zapísaná v obchodnom registri po celý rok 2005. Spoločnosť jej za výkon funkcie konateľa za rok 2005 vyplatila odmenu v celkovej výške 200 000 Sk. Vymeriavací základ pani Daniely z titulu funkcie konateľky bude táto suma po vydelení hodnotou 2,14 – vymeriavací základ bude suma 93 458 Sk. Táto suma je vyššia ako 79 500 Sk a nižšia ako 517 140 Sk. Z tohto základu zaplatí pani Daniela poistné ako konateľ so sadzbou 14 %. Poistné bude suma 13 085 Sk. 

Skúška správnosti výpočtu: základ dane pani Daniely z činnosti konateľa je daný ako odmena konateľa vo výške 200 000 Sk znížená o poistné 13 085 Sk, čo bude suma 186 915 Sk. Vymeriavací základ je polovica základu dane, teda suma 93 458 Sk. Poistné pri sadzbe 14 % z tohto základu je suma 13 085 Sk. 

Príklad: 

Pani Darina bude zapísaná ako konateľka s. r. o. od 5. 11. 2005. Nie je ani zamestnancom, ani nevykonáva inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Spoločnosť jej za výkon funkcie konateľky za rok 2005 vyplatí odmenu 250 000 Sk. Vymeriavací základ pani Dariny z titulu funkcie konateľky bude táto suma po vydelení hodnotou 2,14 – vymeriavací základ by mala byť suma 116 823 Sk. Pani Darina však vykonávala funkciu konateľky v roku 2005 len dva mesiace (november 2005 sa započítava ako celý mesiac), preto jej vymeriavací základ za rok 2005 musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca platných v týchto mesiacoch – čo bude za november až december 2005 predpokladaná suma po 7 000 Sk, spolu 14 000 Sk. Vymeriavací základ môže byť najviac vo výške súčtu trojnásobkov priemernej mzdy z roka 2003 za každý mesiac vykonávania činnosti, teda najviac 2 krát 43 095 Sk, čo je 86 190 Sk. Vymeriavací základ pani Dariny za rok 2005 teda musí byť najmenej 14 000 Sk a najviac 86 190 Sk. Pretože vymeriavací základ vypočítaný z odmeny konateľa je až 116 823 Sk, čo je nad možným maximom, výsledným vymeriavacím základom pani Dariny bude suma 86 190 Sk. 

Príklad: 

Pán Dávid je konateľ s. r. o. Nie je ani zamestnancom, ani nevykonáva inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Ako konateľ je zapísaný v obchodnom registri po celý rok 2005. Spoločnosť mu za výkon funkcie konateľa za rok 2005 nevypláca žiadnu odmenu. Vymeriavací základ pána Dávida z odmeny konateľa by mala byť suma 0 Sk. Vymeriavací základ pána Dávida však musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca platných v jednotlivých mesiacoch roka 2005 – čo bude za celý rok 2005 predpokladaná suma 79 500 Sk. Vymeriavací základ pána Dávida, hoci nemá za funkciu konateľa žiaden príjem, bude teda suma 79 500 Sk. 

Príklad: 

Pán Dalibor je zamestnancom, ako zamestnanec dosiahne za rok 2005 vymeriavací základ 50 000 Sk. Pán Dalibor je súčasne i konateľ s. r. o. Ako konateľ je zapísaný v obchodnom registri po celý rok 2005. Spoločnosť mu za výkon funkcie konateľa za rok 2005 vyplatí odmenu 20 000 Sk. Vymeriavací základ pána Dalibora za rok 2005 bude súčet vymeriavacieho základu z činnosti zamestnanca i činnosti konateľa, teda suma 50 000 Sk plus 20 000 Sk, čo by bola suma 70 000 Sk. Vymeriavací základ pána Dalibora však musí byť najmenej súčet minimálnych miezd zamestnanca platných v jednotlivých mesiacoch roka 2005 – čo bude za celý rok 2005 predpokladaná suma 79 500 Sk. Vymeriavací základ pána Dalibora za rok 2005 preto bude suma 79 500 Sk. 

Preddavok na poistné konateľa 

Zákon o zdravotnom poistení definuje v § 16 preddavky na poistné. Konateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba platí preddavok na poistné za každý kalendárny mesiac. Preddavok na poistné je splatný do ôsmich dní po uplynutí príslušného kalendárneho mesiaca. 

Pre konateľa stanovuje zákon o zdravotnom poistení výšku preddavku v § 16 ods. 2 písm. b). Konateľ ako samostatne zárobkovo činná osoba platí preddavok vo výške jednej dvanástiny poistného vypočítaného príslušnou sadzbou (14 % alebo 7 %) z polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa, a to:  

• od januára do júna bežného roka z polovice základu dane za dva roky dozadu, 
• od júla do decembra bežného roka z polovice základu dane z jedného roka dozadu. 

Ak v predošlom období konateľ nevykonával činnosť, výšku preddavku si konateľ určí sám.  

V oboch prípadoch – t. j. či už v predošlom období vykonával alebo nevykonával konateľ činnosť, platí, že ak konateľ nie je súčasne zamestnancom, výška preddavku musí byť vypočítaná z vymeriavacieho základu vo výške aspoň príslušnej minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou – pozri § 16 ods. 7 písm. b). Znamená to, že v mesiacoch január až september 2005 musí byť výška preddavku konateľa aspoň vo výške 14 % zo sumy 6 500 Sk, teda preddavok musí byť aspoň 910 Sk. V októbri 2005 možno očakávať zvýšenie minimálnej mzdy na približne 7 000 Sk. Od októbra 2005 teda bude musieť byť výška preddavku konateľa aspoň vo výške 14 % zo sumy približne 7 000 Sk, teda preddavok musí byť aspoň (približne) 980 Sk. Výnimkou sú konatelia, ktorí sú invalidmi alebo čiastočnými invalidmi, kde preddavok musí byť aspoň 50 % (75 %) uvedených súm. 

Ak konateľ je súčasne i zamestnancom, vzťahuje sa naňho § 16 ods. 7 písm. c). V takom prípade nie je určená minimálna výška preddavku na poistné. Konateľ „v súbehu“ so zamestnaním môže mať preddavok nižší ako 910 Sk. 

Bez ohľadu na to, či konateľ vykonával alebo nevykonával v predošlom období činnosť a bez ohľadu na to, či súčasne je alebo nie je zamestnancom, platí, že výška preddavku môže byť vypočítaná z vymeriavacieho základu maximálne vo výške trojnásobku priemernej mesačnej mzdy (tu nie sú možné žiadne výnimky). Znamená to, že v roku 2005 môže byť výška preddavku konateľa maximálne vo výške 14 % zo sumy 43 095 Sk, teda preddavok môže byť najviac 6 034 Sk. 

Podľa § 16 ods. 8 – preddavok sa neodvádza, ak je nižší ako 100 Sk. Túto skutočnosť využijú tí konatelia, ktorí sú súčasne zamestnancami a preddavok z činnosti konateľa vypočítaný zo základu dane z minulých rokov im vyjde pod hranicou 100 Sk. 

Príklad: 

Pani Elena je konateľkou s. r. o. od roku 2000. Zamestnaná nie je, nevykonáva ani inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. V roku 2003 dosiahla príjem z výkonu funkcie konateľa vo výške 300 000 Sk. Z odmeny konateľa zaplatila podľa vtedajších predpisov poistné na sociálne a zdravotné poistenie vo výške 36 000 Sk. Základ dane bol 264 000 Sk. Polovica základu dane za rok 2003 je teda 132 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 18 480 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 1 540 Sk. Je to suma vyššia ako 910 Sk a nižšia ako 6 034 Sk. Pani Elena bude v mesiacoch január až jún 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 1 540 Sk. 

V roku 2004 dosiahla príjem z výkonu funkcie konateľa vo výške 340 000 Sk. Z odmeny konateľa zaplatila podľa vtedajších predpisov poistné na zdravotné poistenie vo výške 13 600 Sk. Základ dane bol 326 400 Sk. Polovica základu dane za rok 2004 je suma 163 200 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 22 848 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 1 904 Sk. Je to suma vyššia ako 910 (980) Sk a nižšia ako 6 034 Sk. Pani Elena bude v mesiacoch júl až december 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 1 904 Sk. 

Príklad: 

Pán Emil je konateľom s. r. o. od roku 2002. Zamestnaný nie je, nevykonáva ani inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. V roku 2003 dosiahol príjem z výkonu funkcie konateľa vo výške 50 000 Sk. Z odmeny konateľa zaplatil podľa vtedajších predpisov poistné na sociálne a zdravotné poistenie vo výške 6 000 Sk. Základ dane bol 44 000 Sk. Polovica základu dane za rok 2003 je teda 22 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 3 080 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 257 Sk. Je to suma nižšia ako 910 Sk. Preto pán Emil bude v mesiacoch január až jún 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 910 Sk. 

V roku 2004 dosiahol príjem z výkonu funkcie konateľa vo výške 1 500 000 Sk. Z odmeny konateľa zaplatil podľa vtedajších predpisov poistné na zdravotné poistenie vo výške 15 360 Sk. Základ dane bol 1 484 640 Sk. Polovica základu dane za rok 2004 je suma 742 320 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 103 925 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 8 661 Sk. Je to suma vyššia ako 6 034 Sk. Pán Emil bude v mesiacoch júl až december 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 6 034 Sk. 

Príklad: 

Pán Eugen je konateľom s. r. o. od 1. 7. 2004. Zamestnaný nie je, nevykonáva ani inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. 

V roku 2003 činnosť konateľa ani inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonával. V roku 2004 žiadne príjmy ako konateľ nemal a nemal ani žiadne iné príjmy z inej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Preto si pán Eugen výšku preddavkov stanoví sám, pričom preddavky musia byť aspoň v zákonom stanovenej minimálnej výške. Pán Eugen bude v mesiacoch január až september 2005 platiť preddavok na poistné vo výške 910 Sk a za mesiace október až december 2005 vo výške približne 980 Sk. 

Príklad: 

Pani Eva je zamestnaná. Popri zamestnaní vykonáva i funkciu konateľky v istej s. r. o. Za výkon funkcie konateľa nepoberá žiadnu odmenu. Ako konateľka nebude platiť v roku 2005 preddavky, pretože je zamestnaná a nevzťahuje sa na ňu ustanovenie zákona o minimálnom preddavku.  

Príklad: 

Pani Emília je zamestnaná. Popri zamestnaní vykonáva i funkciu konateľky s. r. o. Za rok 2003 dosiahla z činnosti konateľa základ dane 10 000 Sk. Polovica základu dane je 5 000 Sk. Poistné z takéhoto základu (sadzba 14 %) je 700 Sk. Jedna dvanástina tejto sumy je 59 Sk. Pretože pani Emília je súbežne s výkonom funkcie konateľky zamestnaná, nevzťahuje sa na ňu ustanovenie o minimálnom preddavku na poistné. Jej preddavok na poistné za mesiace január až jún 2005 by mal byť 59 Sk. Je to však suma menšia ako 100 Sk, preto podľa § 16 ods. 8 preddavok na poistné ako konateľka za mesiace január až jún 2005 platiť nebude. 

Ročné zúčtovanie poistného 

Zákon o zdravotnom poistení definuje v § 19 povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného. Každá fyzická osoba, ktorá v roku 2005 vykonávala čo len jeden deň činnosť konateľa (bez ohľadu na to, či z výkonu funkcie konateľa mala alebo nemala príjem), bude musieť sama vykonať ročné zúčtovanie poistného, a to do konca marca 2006. 

V ročnom zúčtovaní sa uvedie vymeriavací základ konateľa za uplynulý rok (ako sa stanoví vymeriavací základ, pozrite vyššie). Pri stanovení vymeriavacieho základu sa musí dodržať ustanovenie o najnižšom možnom základe a najvyššom možnom základe.  

Zo stanoveného vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné za rok. V ročnom zúčtovaní sa ďalej uvedie výška preddavkov na poistné, ktoré zaplatil konateľ za daný rok. Rozdiel medzi vypočítaným „ročným“ poistným a zaplatenými preddavkami bude preplatok, prípadne nedoplatok na poistnom. Výsledný preplatok alebo nedoplatok si konateľ vyrovná so zdravotnou poisťovňou do 30. júna roka, v ktorom sa zúčtovanie vykonalo. 

Konateľ, ktorý v danom roku mal súbeh príjmov ako zamestnanec aj ako konateľ, prípadne i príjmy z ďalších činností samostatne zárobkovo činnej osoby, vykoná ročné zúčtovanie tak, že v ňom uvedie príjmy započítavané do vymeriavacieho základu zamestnanca i polovicu základu dane, ktorý za daný rok dosiahol z činnosti konateľa a prípadnej ďalšej činnosti samostatne zárobkovo činnej osoby. Tieto sumy spočíta – dostane tak vymeriavací základ jeho ako poistenca. Takto stanovený vymeriavací základ musí byť vyšší ako súčet minimálnych miezd zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou platných v jednotlivých mesiacoch daného roka, počas ktorých poistenec bol zamestnancom alebo vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (konateľa). Na druhej strane, výsledný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako súčet trojnásobkov priemernej mesačnej mzdy za všetky mesiace daného roka, počas ktorých poistenec bol zamestnancom alebo vykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby (konateľa). Zjednodušene povedané, pri ročnom zúčtovaní poistenca za rok 2005 jeho výsledný vymeriavací základ bude musieť byť aspoň (približne) 79 500 Sk a maximálne môže byť 517 140 Sk – ak bol zamestnancom alebo samostatne zárobkovo činnou osobou (konateľom) počas celého roka. 

Z takto stanoveného vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné a porovná sa so súčtom preddavkov, ktoré daná osoba zaplatila ako zamestnanec a ako konateľ – samostatne zárobkovo činná osoba. Výsledný preplatok alebo nedoplatok sa vyrovná so zdravotnou poisťovňou do 30. júna. 

Príklad: 

Pán František je konateľ s. r. o. počas celého roka 2005. Zamestnaný nie je, ani nevykonáva inú činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby. Počas roku 2005 platil pán František preddavky na poistné v prvej polovici roka vo výške 910 Sk mesačne, v druhej polovici roka vo výške 1 500 Sk mesačne. Spolu v roku 2005 zaplatil preddavky vo výške 14 460 Sk. 

Pán František bude povinný ako konateľ, teda samostatne zárobkovo činná osoba, najneskôr do 31. marca 2006 vykonať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie. Spoločnosť mu za výkon funkcie konateľa za rok 2005 vyplatila odmenu v celkovej výške 300 000 Sk. Vymeriavací základ pána Františka z titulu funkcie konateľa bude táto suma po vydelení hodnotou 2,14 – vymeriavací základ bude suma 140 187 Sk. Táto suma je vyššia ako 79 500 Sk a nižšia ako 517 140 Sk. Z tohto základu zaplatí pán František poistné so sadzbou 14 %. Poistné bude suma 19 627 Sk. 

Pán František zaplatil preddavky v úhrnnej výške 14 460 Sk. V ročnom zúčtovaní mu teda vznikne nedoplatok 5 167 Sk, ktorý pán František musí zaplatiť do svojej zdravotnej poisťovne najneskôr do konca júna 2006. 

Príklad: 

Pani Filoména je konateľkou s. r. o. počas celého roka 2005. Zároveň je zamestnaná. Pani Filoména bude povinná ako konateľka, teda samostatne zárobkovo činná osoba, najneskôr do 31. marca 2006 vykonať ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie.  

Spoločnosť jej za výkon funkcie konateľa za rok 2005 vyplatila odmenu v celkovej výške 50 000 Sk. Túto sumu vydelíme hodnotou 2,14, dostaneme sumu 23 365 Sk. Vymeriavací základ, ktorý pani Filoména uvedie do ročného zúčtovania z titulu funkcie konateľa, bude teda suma 23 365 Sk.  

V zamestnaní dosiahla počas roku príjem, započítavaný do vymeriavacieho základu zamestnanca, vo výške 120 000 Sk. Tento základ pani Filoména takisto uvedie do ročného zúčtovania. 

Výsledný vymeriavací základ pani Filomény bude súčet základu dosiahnutého ako konateľ a dosiahnutého ako zamestnanec. Výsledná suma bude 143 365 Sk. 

Výsledný vymeriavací základ je vyšší ako 79 500 Sk a nižší ako 517 140 Sk. Vymeriavací základ pani Filomény teda zostane suma 143 365 Sk. Z tohto základu zaplatí pani Filoména poistné pri sadzbe 14 %. Poistné bude suma 20 072 Sk. 

Počas roku 2005 zaplatila pani Filoména preddavky na poistné ako zamestnanec v úhrnnej výške 10 000 Sk a ako konateľka v úhrnnej výške 2 000 Sk. Spolu zaplatila preddavky 12 000 Sk. V ročnom zúčtovaní jej vznikne nedoplatok 8 072 Sk, ktorý musí zaplatiť do svojej zdravotnej poisťovne najneskôr do konca júna 2006. 

Najčastejšie prípady 

V doterajšom texte sme si povedali, že konateľ sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu, vieme, aká je jeho sadzba poistného a z akého vymeriavacieho základu sa počíta, vieme, čo sú to preddavky na poistné a čo bude znamenať povinnosť vykonať ročné zúčtovanie poistného. V tejto časti príspevku si zhrnieme, čo to v praxi bude znamenať, na príkladoch, ktoré budú zrejme v praxi najčastejšie. 

„Čistý“ konateľ bez odmeny  

Ako prvý rozoberieme prípad konateľa, ktorý za výkon funkcie konateľa nemá žiadnu odmenu, nie je zamestnancom v pracovnom pomere, nie je spoločníkom, ktorý by za prácu pre spoločnosť poberal odmenu, nie je ani samostatne zárobkovo činnou osobou z titulu inej činnosti ako výkonu funkcie konateľa a nemá ani iné zdaniteľné príjmy. Môže mať príjmy plynúce mu z podielov na zisku. 

1. Daň z príjmov 

Keďže takáto osoba nemá žiadne zdaniteľné príjmy, neplatí žiadnu daň z príjmov. Ak má príjmy z podielov na zisku, tie nie sú pre ňu predmetom dane. 

2. Sociálne poistenie 

Podľa zákona o sociálnom poistení sa takáto osoba nepovažuje ani za zamestnanca, ani za samostatne zárobkovo činnú osobu. Preto neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. 

3. Zdravotné poistenie 

Konateľ sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu.  

V prvom polroku 2005 bude platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2003. V druhom polroku 2005 bude platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2004. V mesiacoch január 2005 až september 2005 bude musieť byť výška takto vypočítaného preddavku aspoň 910 Sk (v prípade zdravotného postihnutia alebo invalidity alikvotne menšia), od októbra 2005 do decembra 2005 to bude musieť byť najmenej suma 14 % zo sumy v tých mesiacoch platnej minimálnej mzdy (v prípade zdravotného postihnutia alebo invalidity alikvotne menšia). Maximálna výška mesačného preddavku počas celého roka 2005 môže byť 6 034 Sk (v prípade zdravotného postihnutia 3 017 Sk). 

Po skončení roka 2005 bude musieť sám vykonať ročné zúčtovanie poistného. Vymeriavací základ bude daný ako výška odmeny za výkon funkcie konateľa dosiahnutá za rok 2005 deleno 2,14. V prípade, že konateľ je osoba so zdravotným postihnutím, vymeriavací základ bude  výška odmeny deleno 2,07. V tomto prípade však rozoberáme prípad konateľa, ktorý za výkon funkcie nedostáva žiadnu odmenu. Preto vymeriavací základ bude suma (odhadom) 79 500 Sk. Táto suma bude alikvotne nižšia, ak bol konateľom len časť roka alebo ak konateľ poberá invalidný dôchodok. Z takto stanoveného vymeriavacieho základu konateľ vypočíta poistné sadzbou 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím). Výsledok porovná so sumou preddavkov na poistné, ktoré platil počas roka 2005. Zistený rozdiel, teda preplatok alebo nedoplatok, si vyrovná so svojou zdravotnou poisťovňou v zásade do 30. júna 2006. 

„Čistý“ konateľ s odmenou  

Ako ďalší rozoberieme prípad konateľa, ktorý za výkon funkcie konateľa poberá odmenu a rovnako, ako v prvom prípade, nie je zamestnancom v pracovnom pomere, nie je spoločníkom, ktorý by za prácu pre spoločnosť poberal odmenu, nie je ani samostatne zárobkovo činnou osobou z titulu inej činnosti ako výkonu funkcie konateľa a nemá ani iné zdaniteľné príjmy. Môže mať príjmy plynúce mu z podielov na zisku. 

1. Daň z príjmov 

Odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti. V mesiaci, v ktorom konateľ dostane odmenu, spoločnosť ako jeho „zamestnávateľ“ vypočíta a zrazí z vyplatenej odmeny preddavok na daň z príjmov. Konateľ by si mal ako „zamestnanec“ uplatniť nezdaniteľnú čiastku 7 328 Sk mesačne, čo bude znamenať, že preddavok na daň sa fakticky vypočíta len z tej časti odmeny, ktorá presahuje túto sumu. V ročnom zúčtovaní dane, prípadne v daňovom priznaní, sa zdaní len tá časť celoročnej odmeny, ktorá po odpočítaní povinného poistného na zdravotné poistenie, účelového sporenia a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie prevýši sumu 87 936 Sk. 

Pretože konateľ bude mať zdaniteľné príjmy, môže si uplatniť, ak má nezaopatrené deti, i daňový bonus na nezaopatrené deti. Pri splnení príslušných podmienok (zdaniteľný príjem aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy atď.) mu spoločnosť prizná a vyplatí daňový bonus. 

Ak konateľ má i príjmy z podielov na zisku, tie nie sú pre neho predmetom dane. 

2. Sociálne poistenie 

Podľa zákona o sociálnom poistení sa takáto osoba nepovažuje ani za zamestnanca, ani za samostatne zárobkovo činnú osobu. Preto neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. 

3. Zdravotné poistenie 

Konateľ sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu.  

V prvom polroku 2005 bude platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2003. V druhom polroku 2005 bude platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2004. V mesiacoch január 2005 až september 2005 bude musieť byť výška takto vypočítaného preddavku aspoň 910 Sk (v prípade zdravotného postihnutia alebo invalidity alikvotne menšia), od októbra 2005 do decembra 2005 to bude musieť byť najmenej suma 14 % zo sumy v tých mesiacoch platnej minimálnej mzdy (v prípade zdravotného postihnutia alebo invalidity alikvotne menšia). Maximálna výška mesačného preddavku počas celého roka 2005 môže byť 6 034 Sk (v prípade zdravotného postihnutia 3 017 Sk). 

Po skončení roka 2005 bude musieť sám vykonať ročné zúčtovanie poistného. Vymeriavací základ bude daný ako výška odmeny za výkon funkcie konateľa dosiahnutá za rok 2005 deleno 2,14. V prípade, že konateľ je osoba so zdravotným postihnutím, vymeriavací základ bude výška odmeny deleno 2,07. Vymeriavací základ bude však musieť byť aspoň suma (odhadom) 79 500 Sk a maximálne môže byť 517 140 Sk. Tieto hranice budú alikvotne nižšie, ak bol konateľom len časť roka. Dolná hranica vymeriavacieho základu bude alikvotne nižšia, ak konateľ poberá invalidný dôchodok. Z takto stanoveného vymeriavacieho základu konateľ vypočíta poistné sadzbou 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím). Výsledok porovná so sumou preddavkov na poistné, ktoré platil počas roka 2005. Zistený rozdiel, teda preplatok alebo nedoplatok, si vyrovná so svojou zdravotnou poisťovňou v zásade do 30. júna 2006. 

Konateľ bez odmeny, ktorý je zároveň zamestnanec 

Nasleduje prípad konateľa, ktorý za výkon funkcie konateľa nemá žiadnu odmenu a súčasne je zamestnancom v pracovnom pomere. Nie je spoločníkom, ktorý by za prácu pre spoločnosť poberal odmenu, nie je ani samostatne zárobkovo činnou osobou z titulu inej činnosti ako výkonu funkcie konateľa a nemá ani iné zdaniteľné príjmy. Môže mať príjmy plynúce mu z podielov na zisku. 

1. Daň z príjmov 

Jeho príjem, dosiahnutý na základe pracovnej zmluvy, sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Zamestnávateľ vypočíta a zrazí z tohto príjmu preddavok na daň z príjmov. On ako zamestnanec si pravdepodobne uplatní nezdaniteľnú čiastku 7 328 Sk mesačne, čo bude znamenať, že preddavok na daň sa fakticky vypočíta len z tej časti príjmu, zníženej o povinné poistné zamestnanca, ktorá presahuje túto sumu. Podobne sa bude postupovať v ročnom zúčtovaní dane, prípadne v daňovom priznaní. Zdaní sa len tá časť príjmu, ktorá po odpočítaní povinného poistného, účelového sporenia a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie prevýši sumu 87 936 Sk.  

Pretože konateľ bude mať zdaniteľné príjmy dosahované na základe pracovnej zmluvy, môže si uplatniť, ak má nezaopatrené deti, i daňový bonus.  

Ak konateľ má i príjmy z podielov na zisku, tie nie sú pre neho predmetom dane. 

2. Sociálne poistenie 

Podľa zákona o sociálnom poistení sa na základe existencie pracovnej zmluvy bude považovať za zamestnanca. Z príjmov, ktoré bude dosahovať na základe pracovnej zmluvy, bude on i jeho zamestnávateľ platiť odvody do Sociálnej poisťovne. 

3. Zdravotné poistenie 

Konateľ sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Pretože súčasne má i pracovnú zmluvu, bude sa zároveň považovať aj za zamestnanca. 

Počas roka 2005 bude platiť preddavky na poistné dvakrát. Raz ako zamestnanec a raz ako samostatne zárobkovo činná osoba.  

Ako zamestnanec bude platiť preddavky vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z vymeriavacieho základu zisteného ako úhrn započítateľných príjmov dosiahnutých v jednotlivých mesiacoch na základe pracovnej zmluvy. Tento vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške jemu prislúchajúcej minimálnej mzdy a najviac vo výške 43 095 Sk. 

Ako konateľ – samostatne zárobkovo činná osoba – bude v prvom polroku 2005 platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2003. V druhom polroku 2005 bude platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2004. Maximálna výška preddavku počas celého roka 2005 môže byť 6 034 Sk (v prípade zdravotného postihnutia 3 017 Sk). Ak výška preddavku vyjde nižšia ako 100 Sk, preddavok ako konateľ neodvádza. Ak teda v rokoch 2003 a 2004 nemal ako konateľ žiadne odmeny, preddavok ako konateľ v roku 2005 platiť nebude. 

Po skončení roka 2005 bude musieť sám vykonať ročné zúčtovanie poistného. Vymeriavací základ bude daný ako súčet vymeriavacieho základu za rok 2005 z príjmu dosahovaného na základe pracovnej zmluvy ako zamestnanec a výšky odmeny dosiahnutej v roku 2005 za výkon funkcie konateľa. V tomto prípade však ide o konateľa, ktorý za výkon funkcie konateľa nemá žiadnu odmenu. Preto vymeriavací základ bude daný len ako započítateľný príjem, ktorý dosiahol počas roka 2005 ako zamestnanec. Vymeriavací základ bude však musieť byť aspoň suma (odhadom) 79 500 Sk a maximálne môže byť 517 140 Sk. Tieto hranice budú alikvotne nižšie, ak bol konateľom alebo zamestnancom len časť roka. Dolná hranica vymeriavacieho základu bude alikvotne nižšia, ak daná osoba poberá invalidný dôchodok. Z takto stanoveného vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné z časti pripadajúcej na zamestnanie sadzbou 4 % (prípadne 2 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) a z prípadnej časti pripadajúcej na samostatne zárobkovo činnú osobu sadzbou 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím). Výsledok porovná so sumou preddavkov na poistné, ktoré platil počas roka 2005 ako zamestnanec a ako konateľ. Zistený rozdiel, teda preplatok alebo nedoplatok, si vyrovná so svojou zdravotnou poisťovňou v zásade do 30. júna 2006. 

Konateľ s odmenou, ktorý je zároveň zamestnanec 

Asi najčastejšie budú prípady konateľa, ktorý za výkon funkcie konateľa má odmenu a súčasne je zamestnancom v pracovnom pomere. Nie je spoločníkom, ktorý by za prácu pre spoločnosť poberal odmenu, nie je ani samostatne zárobkovo činnou osobou z titulu inej činnosti ako výkonu funkcie konateľa a nemá ani iné zdaniteľné príjmy. Môže mať príjmy plynúce mu z podielov na zisku. 

1. Daň z príjmov 

Jeho príjem, dosiahnutý na základe pracovnej zmluvy, sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Zároveň i odmena konateľa sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Ak spoločnosť, v ktorej je konateľom, ho zároveň zamestnáva v pracovnom pomere, tak spoločnosť – zamestnávateľ, spočíta príjem dosiahnutý na základe pracovnej zmluvy a odmenu konateľa do spoločného základu dane zo závislej činnosti. Z tohto základu dane vypočíta a zrazí preddavok na daň z príjmov. Dá sa predpokladať, že konateľ si uplatní nezdaniteľnú čiastku 7 328 Sk mesačne, čo bude znamenať, že preddavok na daň sa fakticky vypočíta len z tej časti základu dane, zníženej o povinné poistné zamestnanca, ktorá presahuje sumu 7 328 Sk. Podobne sa bude postupovať v ročnom zúčtovaní dane, prípadne v daňovom priznaní. Spočíta sa príjem dosiahnutý na základe pracovnej zmluvy a odmena konateľa a zdaní sa len tá časť, ktorá po odpočítaní povinného poistného zamestnanca, povinného poistného na zdravotné poistenie konateľa, účelového sporenia a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie prevýši sumu 87 936 Sk.  

Konateľ – zamestnanec, si môže uplatniť, ak má nezaopatrené deti, i daňový bonus.  

Ak konateľ má i príjmy z podielov na zisku, tie nie sú pre neho predmetom dane. 

2. Sociálne poistenie 

Na účely zákona o sociálnom poistení sa vzhľadom na existenciu pracovnej zmluvy bude považovať za zamestnanca. Z príjmov, ktoré bude dosahovať na základe pracovnej zmluvy, bude on i jeho zamestnávateľ platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Z odmeny konateľa sa poistné do Sociálnej poisťovne platiť nebude. 

3. Zdravotné poistenie 

Konateľ sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Pretože súčasne má i pracovnú zmluvu, bude sa zároveň považovať aj za zamestnanca. 

Počas roka 2005 bude platiť preddavky na poistné dvakrát. Raz ako zamestnanec a raz ako samostatne zárobkovo činná osoba.  

Ako zamestnanec bude platiť preddavky vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z vymeriavacieho základu zisteného ako úhrn započítateľných príjmov dosiahnutých v jednotlivých mesiacoch na základe pracovnej zmluvy. Tento vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške jemu prislúchajúcej minimálnej mzdy a najviac vo výške 43 095 Sk. 

Ako konateľ – samostatne zárobkovo činná osoba – bude v prvom polroku 2005 platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2003. V druhom polroku 2005 bude platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2004. Maximálna výška preddavku počas celého roka 2005 môže byť 6 034 Sk (v prípade zdravotného postihnutia 3 017 Sk). Ak výška preddavku vyjde nižšia ako 100 Sk, preddavok ako konateľ neodvádza. Ak napríklad v rokoch 2003 a 2004 nemal ako konateľ žiadne odmeny, preddavok ako konateľ v roku 2005 platiť nebude. 

Po skončení roka 2005 bude musieť sám vykonať ročné zúčtovanie poistného. Vymeriavací základ bude daný ako súčet vymeriavacieho základu za rok 2005 z príjmu dosahovaného na základe pracovnej zmluvy ako zamestnanec a výšky odmeny dosiahnutej v roku 2005 za výkon funkcie konateľa. Takto stanovený vymeriavací základ bude musieť byť aspoň vo výške (odhadom) 79 500 Sk a maximálne môže byť 517 140 Sk. Tieto hranice budú alikvotne nižšie, ak bol konateľom alebo zamestnancom len časť roka. Dolná hranica vymeriavacieho základu bude alikvotne nižšia, ak daná osoba poberá invalidný dôchodok. Z takto stanoveného vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné. A to z časti základu pripadajúceho na zamestnanie so sadzbou 4 % (prípadne 2 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) a z časti základu pripadajúceho na odmenu konateľa so  sadzbou 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím). Výsledok sa porovná so sumou preddavkov na poistné, ktoré platil počas roka 2005 ako zamestnanec a ako konateľ. Zistený rozdiel, teda preplatok alebo nedoplatok, si vyrovná so svojou zdravotnou poisťovňou v zásade do 30. júna 2006. 

Konateľ bez odmeny, ktorý je zároveň spoločník 

Napokon rozoberieme prípad konateľa, ktorý za výkon funkcie konateľa nemá žiadnu odmenu a súčasne nie je zamestnancom v pracovnom pomere. Je však spoločníkom, ktorý za prácu pre spoločnosť poberá odmenu. Nie je ani samostatne zárobkovo činnou osobou z titulu inej činnosti ako výkonu funkcie konateľa a nemá ani iné zdaniteľné príjmy. Môže mať príjmy plynúce mu z podielov na zisku. 

1. Daň z príjmov 

Príjem spoločníka za prácu pre spoločnosť sa považuje za príjem zo závislej činnosti. Spoločnosť ako „zamestnávateľ“ vypočíta a zrazí z príjmu spoločníka preddavok na daň z príjmov. On ako „zamestnanec“ si pravdepodobne uplatní nezdaniteľnú čiastku 7 328 Sk mesačne, čo bude znamenať, že preddavok na daň sa fakticky vypočíta len z tej časti príjmu spoločníka, ktorá presahuje túto sumu. Podobne sa bude postupovať v ročnom zúčtovaní dane, prípadne v daňovom priznaní. Zdaní sa len tá časť príjmu, ktorá po odpočítaní povinného poistného, ktoré daná osoba zaplatí ako konateľ na zdravotné poistenie, účelového sporenia a príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie prevýši sumu 87 936 Sk.  

Keďže konateľ – spoločník, bude mať zdaniteľné príjmy, môže si uplatniť, ak má nezaopatrené deti, i daňový bonus.  

Ak konateľ – spoločník, má i príjmy z podielov na zisku, tie nie sú pre neho predmetom dane. 

2. Sociálne poistenie 

Podľa zákona o sociálnom poistení sa takáto osoba nepovažuje ani za zamestnanca, ani za samostatne zárobkovo činnú osobu. Preto neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. 

3. Zdravotné poistenie 

Konateľ sa na účely zákona o zdravotnom poistení považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. Súčasne sa konateľ ako spoločník s odmenou za prácu spoločníka, považovanou za príjem zo závislej činnosti, považuje na účely zákona o zdravotnom poistení za zamestnanca. 

Počas roka 2005 preto bude platiť preddavky na poistné dvakrát. Raz ako zamestnanec a raz ako samostatne zárobkovo činná osoba.  

Ako zamestnanec bude platiť preddavky vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z vymeriavacieho základu daného ako odmena spoločníka. Tento vymeriavací základ musí byť najmenej vo výške jemu prislúchajúcej minimálnej mzdy a najviac vo výške 43 095 Sk. 

Ako konateľ – samostatne zárobkovo činná osoba – bude v prvom polroku 2005 platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2003. V druhom polroku 2005 bude platiť preddavky na poistné vo výške 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) z jednej dvanástiny polovice základu dane z príjmu dosiahnutého v súvislosti s výkonom funkcie konateľa v roku 2004. Maximálna výška preddavku počas celého roka 2005 môže byť 6 034 Sk (v prípade zdravotného postihnutia 3 017 Sk). Ak výška preddavku vyjde nižšia ako 100 Sk, preddavok ako konateľ neodvádza. Ak teda v rokoch 2003 a 2004 nemal ako konateľ žiadne odmeny, preddavok ako konateľ v roku 2005 platiť nebude. 

Pozor, ak v nejakých mesiacoch roka 2005 nebude mať odmenu ako spoločník a nebude teda platiť preddavok na poistné ako zamestnanec, tak ako konateľ bude musieť v mesiacoch január 2005 až september 2005 platiť preddavok aspoň vo výške 910 Sk (v prípade zdravotného postihnutia alebo invalidity alikvotne menej) a v mesiacoch október 2005 až december 2005 to bude musieť byť najmenej suma 14 % zo sumy v tých mesiacoch platnej minimálnej mzdy (v prípade zdravotného postihnutia alebo invalidity alikvotne menšia). 

Po skončení roka 2005 bude musieť sám vykonať ročné zúčtovanie poistného. Vymeriavací základ bude daný ako súčet vymeriavacieho základu za rok 2005 z príjmu za prácu spoločníka a výšky odmeny dosiahnutej v roku 2005 za výkon funkcie konateľa. V tomto prípade však ide o konateľa, ktorý za výkon funkcie konateľa nemá žiadnu odmenu. Preto vymeriavací základ bude daný len ako príjem spoločníka za prácu pre spoločnosť za rok 2005. Vymeriavací základ bude však musieť byť aspoň suma (odhadom) 79 500 Sk a maximálne môže byť 517 140 Sk. Tieto hranice budú alikvotne nižšie, ak bol konateľom alebo spoločníkom s príjmom za prácu len časť roka. Dolná hranica vymeriavacieho základu bude alikvotne nižšia, ak daná osoba poberá invalidný dôchodok. Z takto stanoveného vymeriavacieho základu sa vypočíta poistné z časti pripadajúcej na zamestnanie (= príjem spoločníka) sadzbou 4 % (prípadne 2 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím) a z prípadnej časti pripadajúcej na samostatne zárobkovo činnú osobu sadzbou 14 % (prípadne 7 %, ak je osoba so zdravotným postihnutím). Výsledok porovná so sumou preddavkov na poistné, ktoré platil počas roka 2005 ako zamestnanec (spoločník) a ako konateľ. Zistený rozdiel, teda preplatok alebo nedoplatok, si vyrovná so svojou zdravotnou poisťovňou v zásade do 30. júna 2006. 

Odporučené riešenie 

Z doteraz uvedených príkladov a rozborov vyplýva, že najvýhodnejším riešením pri snahe minimalizovať celkovú výšku dane a odvodov osoby, ktorej jedna z aktivít je výkon funkcie konateľa, je status súbehu činnosti konateľa a súčasne spoločníka bez pracovnej zmluvy. 

A to konkrétne takto:  

• ako konateľ nebude poberať za výkon funkcie odmenu,  
• ako spoločník bude za prácu pre spoločnosť poberať odmenu, a to v roku 2005 približne vo výške 7 600 Sk pravidelne každý mesiac. 

Pri takejto výške odmeny spoločník zaplatí poistné na zdravotné poistenie vo výške 4 % zo 7 600 Sk, čo je 304 Sk mesačne, spoločnosť ako zamestnávateľ zaplatí 10 % zo základu 7 600 Sk, čo je 760 Sk mesačne. Pri príjme 7 600 Sk, poistnom 304 Sk a nezdaniteľnej čiastke 7 328 Sk nebude spoločník z tohto príjmu platiť žiadnu daň. Naopak, môže si pri splnení ostatných podmienok uplatniť nárok na daňový bonus.  

Keďže ako spoločník bude platiť poistné na zdravotné poistenie zo základu dostatočne prevyšujúceho minimálnu mzdu, ako konateľ už žiadne zdravotné poistenie platiť nebude. 

Celková výška odmeny za rok bude 12 krát 7 600 Sk, čo bude 91 200 Sk. Daň z príjmu je 0 Sk. Zdravotné poistenie, ktoré zaplatí spoločník, bude 3 648 Sk, zdravotné poistenie, ktoré zaplatí spoločnosť, bude 9 120 Sk. Do Sociálnej poisťovne sa žiadne odvody neplatia. 

Celková výška dane a odvodov za rok 2005 bude 12 768 Sk. Znamená to, že z vyplatenej odmeny pôjde len 14 % na zdravotné poistenie. Konateľ – spoločník, si tým splní svoju povinnosť danú zo zákona o zdravotnom poistení. 

Ak naviac spoločnosť vyplatí spoločníkovi – konateľovi, podiely na zisku, tie predmetom dane nebudú a nebude sa z nich ani odvádzať žiadne povinné poistné. Vytvorený zisk však najskôr spoločnosť zdaní – sadzba dane je pre rok 2005 aj naďalej 19 %. 

Príklad: 

Pán Hubert je spoločník s. r. o. a zároveň konateľ tejto spoločnosti. Pán Hubert nebude mať ako spoločník žiadny príjem za rok 2005 za prácu pre spoločnosť, takisto ako konateľ nebude mať žiadnu odmenu za výkon funkcie konateľa. Spoločnosť vytvorí za rok 2005 zisk 1 000 000 Sk. Spoločnosť zaplatí zo zisku daň 190 000 Sk. Zostatok zisku po zdanení, t. j. 810 000 Sk, môže použiť i na výplatu podielov na zisku pánovi Hubertovi. Pán Hubert si bude musieť ako konateľ zaplatiť poistné na zdravotné poistenie vo výške 14 % zo základu približne 79 500 Sk, čo bude suma 11 130 Sk. 

Výsledný „čistý“ príjem pána Huberta by mohol byť: 

Podiel na zisku                                810 000 Sk 

Poistné na zdravotné poistenie    -11 130 Sk 

Spolu                                               798 870 Sk 

Príklad: 

Pán Hugo je spoločník s. r. o. a zároveň konateľ tejto spoločnosti. Pán Hugo bude mať ako spoločník v roku 2005 za prácu pre spoločnosť príjem 7 600 Sk mesačne, čo bude za celý rok suma 91 200 Sk. Ako konateľ nebude mať žiadnu odmenu za výkon funkcie konateľa. Za rok 2005 zaplatí pán Hugo poistné na zdravotné poistenie ako „zamestnanec“ vo výške 3 648 Sk. Ako konateľ pán Hugo žiadne poistné platiť nebude. Spoločnosť ako „zamestnávateľ“ zaplatí poistné na zdravotné poistenie vo výške 9 120 Sk. 

Spoločnosť vytvorí za rok 2005 zisk nie 1 000 000 Sk, ale len 899 680 Sk. Zisk spoločnosti bude totiž nižší o odmenu za prácu spoločníka, pána Huga, vo výške 91 200 Sk a o poistné na zdravotné poistenie vo výške 9 120 Sk, ktoré spoločnosť zaplatí ako „zamestnávateľ“. 

Spoločnosť zaplatí zo zisku daň 170 939 Sk. Zostatok zisku po zdanení, t. j. 728 741 Sk, môže použiť napríklad na výplatu podielov na zisku pánovi Hugovi. 

Výsledný „čistý“ príjem pána Huga by mohol byť: 

Odmena spoločníka                        91 200 Sk 

Podiel na zisku                             728 741 Sk 

Poistné na zdravotné poistenie    -3 648 Sk 

Spolu                                              816 293 Sk 

Na uvedených príkladoch vidíme, že ak konateľ – spoločník, bude mať za prácu spoločníka odmenu vo vhodne zvolenej výške, môže tak vo výsledku takáto osoba získať vyšší čistý príjem, ako keď ako spoločník žiadnu odmenu mať nebude. 

Záver 

Nový zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení zákona č. 718/2004 Z. z. zmenil s platnosťou k 1. januáru 2005 postavenie konateľov na účely zdravotného poistenia. Konateľ sa od 1. januára považuje na účely zákona o zdravotnom poistení za samostatne zárobkovo činnú osobu a musí platiť poistné na zdravotné poistenie aj v prípadoch, kedy za výkon funkcie konateľa nedostáva žiadnu odmenu, čo možno považovať za určitú „tvrdosť“ zákona. Zákon o zdravotnom poistení však pri súbehu výkonu viacerých činností vyžaduje od platiteľa poistného, aby jeho vymeriavací základ za celý rok bol aspoň vo výške súčtu minimálnych miezd platných v jednotlivých mesiacoch daného roka. Preto v prípade, ak konateľ síce odmenu za výkon funkcie nemá, ale súbežne je zamestnancom alebo spoločníkom s odmenou za prácu pre spoločnosť alebo inou samostatne zárobkovo činnou osobou (má živnostenský list a pod.) a z týchto činností už platí poistné na zdravotné poistenie, v drvivej väčšine prípadov z činnosti konateľa fakticky žiadne poistné na zdravotné poistenie platiť nebude. 

Ako sme na príkladoch a v rozboroch jednotlivých prípadov videli, z hľadiska celkovej výšky daňových a odvodových povinností osoby, ktorej jedna z aktivít je výkon funkcie konateľa, je zrejme najvýhodnejšia pozícia súbehu činnosti konateľa a súčasne spoločníka, ktorý za prácu pre spoločnosť bude mať odmenu vo výške približne 7 600 Sk mesačne. 

Autor: RNDr. Jozef Mihál