Faktúra ako doklad na účely DPH

Faktúra je pre platiteľov DPH dôležitý doklad, ktorý deklaruje zdaniteľný obchod, ktorý sa uskutočnil alebo sa má uskutočniť, celkovú cenu dodaného tovaru alebo služby, základ dane a DPH. Na strane dodávateľa vyhotovenie faktúry predstavuje povinnosť uloženú zákonom – potrebné je však zdôrazniť, že daňová povinnosť dodávateľovi nevzniká na základe vyhotovenia faktúry, ale na základe samotného aktu dodania tovaru alebo služby (tiež na základe zálohovej platby za takéto budúce dodanie), faktúra preukazuje deň, v ktorý k dodaniu došlo (deň vzniku daňovej povinnosti), prípadne kedy došlo k prijatiu zálohy, na základe čoho vznikla daňová povinnosť a cenu plnenia, tým aj výšku DPH, ktorú je platiteľ – dodávateľ povinný odviesť. Pre odberateľa – platiteľa DPH, je faktúra dokladom, na základe ktorého si uplatňuje právo na odpočítanie DPH.

Smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

Podľa článku 218 uvedenej smernice majú členské štáty akceptovať ako faktúru každý doklad alebo oznámenie, ktoré sú vyhotovené na papieri alebo elektronicky a ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Smernica umožňuje členským štátom stanoviť lehotu na vyhotovovanie faktúr. Nevyžaduje sa, aby sa faktúry podpisovali.

Faktúru na účely DPH je teda v zmysle uvedenej smernice a tiež zákona o DPH č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov potrebné chápať v širšom slova zmysle ako „klasickú“ účtovnú faktúru. Vo všeobecnosti na účely DPH sa faktúrou rozumie doklad, ktorého forma je ľubovoľná (môže to byť napríklad aj zmluva), obsahové náležitosti sú však záväzné.

Faktúra vyhotovená pre kupujúceho v SR

Faktúru na účely DPH je povinný vyhotoviť platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku:

• pre zdaniteľnú osobu (iného platiteľa DPH, podnikateľa, ktorý nie je platiteľom DPH),
• pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou (nie je založená za účelom podnikania),
• pri dodaní tovaru alebo služby na osobnú spotrebu, spotrebu zamestnancov alebo iný účel ako na podnikanie, alebo pri užívaní hmotného majetku platiteľa, pri ktorom bola odpočítaná daň, na iný účel ako na podnikanie (§ 8 ods. 3, § 9 ods. 2, 3 zákona o DPH).

Osoba, ktorá nie je platiteľom dane, nie je oprávnená vyhotoviť doklad s náležitosťami faktúry na účely DPH (s výnimkou, ak ide o dodanie nového dopravného prostriedku do iného členského štátu (táto povinnosť jej vyplýva z ustanovenia § 72 ods. 4 zákona o DPH).

Ak osoba, ktorá nie je platiteľom, uvedie na faktúre (resp. inom doklade o predaji) daň, vzniká jej povinnosť túto daň priznať a odviesť v lehote do 25 dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom daň uviedla na faktúre (zákon o DPH jej to ukladá na základe ustanovení § 78 ods. 3, § 69 ods. 5). Nepodanie daňového priznania vôbec alebo nedodržanie lehoty na jeho podanie má za následok uloženie pokuty podľa zákona o správe daní, a to rovnako ako v prípade platiteľov dane, ktorí si túto povinnosť nesplnili.

V prípade, ak by platiteľ na faktúre uviedol vyššiu sumu dane, ako bol povinný priznať, je povinný túto vyššiu daň aj odviesť do štátneho rozpočtu.

Faktúru je platiteľ povinný vyhotoviť do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti, t. j. dodania tovaru, dodania služby alebo prijatia platby (i viacerých platieb) pred samotným dodaním. Pri vzniku daňovej povinnosti z platby prijatej vopred a následne vzniku daňovej povinnosti zo samotného dodania alebo za viac samostatných dodaní, ak tieto daňové povinnosti vznikli v rámci jedného kalendárneho mesiaca, stačí vyhotoviť jednu súhrnnú faktúru, pričom súhrnná faktúra sa nemusí týkať rovnakého druhu tovaru alebo služby.

V prípade dodania tovaru alebo služby pri ktorých platí oslobodenie od dane, nie je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru.

Vyhotovenie faktúry môže v zmysle § 75 ods. 2 zákona o DPH platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu, zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby, ktorá vyhotoví faktúru v jeho mene a jeho účet. Osobou, ktorá za platiteľa vyhotoví faktúru, môže byť aj jeho zákazník za podmienky, že platiteľ ako dodávateľ má so zákazníkom spísanú dohodu o takomto vyhotovovaní faktúr.

Za správnosť údajov uvedených vo faktúre a tiež za vyhotovenie faktúry v 15-dňovej lehote zodpovedá podľa § 75 ods. 4 zákona o DPHvždy platiteľ – dodávateľ, a to aj vtedy, ak vyhotovením faktúry bola poverená iná osoba.

Zákon umožňuje na základe ustanovenia § 75 ods. 6 vyhotovovať faktúry aj elektronickou cestou, ak s tým zákazník súhlasí. Vierohodnosť pôvodu takto vyhotovenej faktúry musí byť zabezpečená elektronickým podpisom podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Na účely zákona o DPH sa nevyžaduje zaručený elektronický podpis (môže byť aj obyčajný elektronický podpis).

Druhy faktúr a dokladov na účely DPH

Zákon o DPH neurčuje formu faktúry na účely DPH, ale v § 71 ods. 2 taxatívne vymedzuje jej obsahové náležitosti, ktorými sú: presná identifikácia dodávateľa, jeho IČ DPH, presná identifikácia odberateľa, jeho IČ DPH, poradové číslo, dátum dodania resp. prijatia platby, dátum vyhotovenia faktúry, množstvo a druh dodávaného tovaru alebo rozsah a druh dodávanej služby, základ dane, jednotková cena bez DPH, prípadné zľavy a rabaty poskytované pri dodaní, sadzba dane, resp. informácia o oslobodení od dane, výška dane spolu v Sk.

Platiteľ, ktorý uplatňuje osobitný spôsob zdaňovania pre cestovné kancelárie a cestovné agentúry alebo pri obchodovaní s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami a s použitým tovarom, je povinný uviesť na faktúre odkaz na príslušné ustanovenia zákona (§ 65 alebo § 66) alebo smernice 2006/112/ES (článok 306 alebo 313), alebo slovnú informáciu, že uplatňuje osobitnú úpravu.

Za faktúru na účely DPH sa podľa § 71 ods. 3 zákona považujú za predpokladu splnenia obsahových náležitostí vyššie uvedených aj:

• dohoda o platbách nájomného, ktorá je súčasťou nájomnej zmluvy,
• dohoda o platbách ako súčasť zmluvy o dodaní energií, ak pokrýva obdobie najviac 12 kalendárnych mesiacov.

Existujú výnimky (§ 71 ods. 4, 5), podľa ktorých sa za faktúru považuje aj taký doklad, ktorý nemá všetky náležitosti vyššie uvedené, avšak z dôvodu nenarušenia mechanizmu dane je potrebné, aby aj niektoré ďalšie doklady mohli byť akceptované na účely DPH. Ide o:

• cestovný lístok vyhotovený prevádzkovateľom hromadnej dopravy osôb, ktorý je platiteľom, ak obsahuje obchodné meno, dátum vyhotovenia a cenu vrátane DPH,
• podkladová časť nálepky, ktorou sa preukazuje zaplatenie úhrady za užívanie diaľnic, ciest pre motorové vozidlá a ciest I. triedy v SR (to znamená, že aj na základe tejto časti nálepky si platiteľ môže odpočítať daň),
• doklad vyhotovený ERP do 50 000 Sk, ktorý nemusí obsahovať identifikáciu kupujúceho a jednotkovú cenu.

Každý doklad, ktorý mení alebo dopĺňa pôvodnú faktúru a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, sa považuje tiež za faktúru (§ 75 ods. 7). Okrem povinných údajov, ktoré musí obsahovať faktúra, musí mať uvedené aj poradové číslo pôvodného dokladu – faktúry, na účely DPH.

Duálne zobrazovanie cien a doklady z ERP

V súvislosti so zavedením meny euro v SR sa na základe zákona č. 659/2007 Z. z. (zákon o zavedení meny euro v SR) začalo s uplatňovaním duálneho zobrazovania cien. Znamená to, že všetky údaje o cenách musia byť uvádzané v slovenských korunách aj eurách súčasne, pričom na účel prepočtu sa môže použiť výlučne konverzný kurz (30,126 Sk/€). Povinnosť duálneho zobrazovania cien platí výlučne voči občanom. Faktúry, ktoré si medzi sebou platia podnikatelia, duálnemu zobrazovaniu nepodliehajú. Medzi podnikateľmi sa faktúra vystavuje do 31. 12. 2008 v Sk, po 1. 1. 2009 v eurách. Duálne zobrazenie je v tomto prípade dobrovoľné.

Duálne zobrazovanie sa týka len výslednej sumy faktúry, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť. Na faktúre musí byť okrem duálneho zobrazenia výslednej sumy uvedený aj konverzný kurz, ktorým bola suma prepočítaná. Toto platí len pre faktúry, ktorých platiteľmi je občan, fyzická osoba.

Faktúry v cudzej mene sa nezobrazujú duálne, ale v cudzej mene. Duálne zobrazenie sa týka len dokladov a údajov v národnej mene.

Vyhláška MF SR č. 55/1994 Z. z. o spôsobe vedenia evidencie tržieb elektronickou registračnou pokladnicou v znení neskorších predpisov upravuje náležitosti dokladu vyhotoveného ERP a spôsob evidencie tržieb prostredníctvom denného a mesačného výkazu obratov. Podľa citovanej vyhlášky doklad vyhotovený po­kladnicou okrem iných údajov obsahuje cenu tovaru alebo služby a celkovú cenu. Počas obdobia povinného duálneho zobrazovania cien na dokladoch vyhotovených pokladnicou musí byť duálne zobrazená len celková cena. Duálne zobrazovanie jednotlivých cien tovarov a služieb sa ponecháva na báze dobrovoľnosti. Hodnoty DPH ani hodnoty základov DPH nepodliehajú duálnemu zobrazovaniu. Duálnemu zobrazovaniu podlieha len celková cena nákupu, teda suma cien vrátane DPH.

Uchovávanie faktúr

Platiteľ je povinný na základe § 76 ods. 1 zákona o DPH uchovávať kópie odberateľských faktúr, originály faktúr dodávateľských a doklady vyhotovené pri jeho osobnej spotrebe, spotrebe jeho zamestnancov alebo pri dodaní na iný účel ako na podnikanie, a to po dobu 10 rokov od konca roku, ktorého sa týkajú. Povinnosť uchovávať prijaté faktúry sa vzťahuje aj na zdaniteľné osoby, ktoré nie sú podnikateľmi, a tiež na všetky právnické osoby (aj nezdaniteľné).

V rovnakej lehote je platiteľ na základe § 76 ods. 6 zákona povinný uchovávať aj dovozné a vývozné doklady potvrdené colným orgánom.

Faktúry a iné vyššie uvedené doklady musia byť uchované tak, aby bola zabezpečená ich čitateľnosť a neporušenosť obsahu.

DPH uvedená na faktúre a neuskutočnený zdaniteľný obchod

V prípade, ak platiteľ (B) podá daňové priznanie, v ktorom deklaruje odpočet DPH z faktúry vyhotovenej iným platiteľom (A) za dodanie služby, pričom platiteľ A podal daňové priznanie, v ktorom príslušnú daň priznal, avšak k samotnému dodaniu služby v skutočnosti nedošlo (zistí to správca dane pri výkone daňovej kontroly), potom:

• na jednej strane dodávateľovi – platiteľovi A, nevznikla síce daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, a teda povinnosť platiť daň podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH, ale mu vznikla povinnosť platiť daň uvedenú na faktúre podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH;
• na druhej strane odberateľ – platiteľ B nemôže odpočítať daň, pretože mu nevzniklo právo odpočítať daň v nadväznosti na § 49 ods. 1 zákona o DPH (dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť z titulu dodania služby, vznikla mu len povinnosť zaplatiť daň, ktorú uviedol na faktúre).

Článok 203 smernice Rady 2006/112/ES stanovuje, že DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Citovaný článok je zahrnutý do hlavy XI Povinnosti zdaniteľných osôb a niektorých nezdaniteľných osôb smernice a je premietnutý aj do zákona o DPH. Predmetnou problematikou sa zaoberajú aj rozhodnutia Súdneho dvora ES (C-342/87 Genius Holding BV a C-454/98 Schmeink a Strobel). Zmienka o dani zodpovedajúcej dodávke tovaru a služieb je náležitosťou faktúry, od ktorej sa odvíja právo odpočtu. Z toho vyplýva, že tento nárok nemožno uplatniť, pokiaľ ide o daň, ktorá nezodpovedá určitému plneniu, a to buď z titulu, že je daň vyššia ako tá právoplatne splatná alebo z titulu, že predmetné plnenie nepodlieha DPH. Právo na odpočítanie možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t. j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu DPH, resp. zaplateným z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Princíp neutrality DPH vyžaduje, aby DPH, ktorá bola nesprávne fakturovaná, mohla byť upravená bez toho, aby takéto konanie bolo podmieňované tým, či vystavovateľ príslušnej faktúry konal v dobrej viere.

Z judikatúry SR vyplýva, že pri posudzovaní nároku na odpočet DPH musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje, ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. Nevyhnutným pre nárok na odpočet DPH je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar alebo služby, ktoré sú deklarované na faktúre, boli skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Nárok na odpočet DPH nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. V prípade, ak ide napr. o stavebné práce, pre daňové účely nie je podstatné, či boli naozaj vykonané, ale je podstatné, či boli vykonané v súlade s predloženou faktúrou – daňovým dokladom (Rozsudok NS SR č. k. 1 Sž-o-KS 262/2004).

Ak neplatiteľ DPH vyhotoví faktúru obsahujúcu cenu bez DPH, DPH a cenu s DPH za dodaný tovar pre tuzemských platiteľov dane, a teda koná v rozpore s ustanovením § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH, nemôže následne za účelom nápravy tohto konania vyhotoviť dobropis k takejto faktúre s odvolaním sa na konanie podľa § 25 ods. 1 zákona o DPH (citované ustanovenie umožňuje opraviť základ dane a DPH pri dodaní tovaru alebo služby a pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky tovaru alebo služby a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky tovaru, alebo pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti, resp. pri zvýšení ceny tovaru alebo služby).

Podľa záväznej úpravy ustanovenia § 69 ods. 5 zákona o DPH, ak osoba, ktorá nie je platiteľom, pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň. Keď teda neplatiteľ pri dodaní tovaru uviedol daň, hoci v tom čase nebol registrovaný pre DPH, bol povinný postupovať tak, ako mu to ukladalo ustanovenie § 69 ods. 5 zákona o DPH, teda zaplatiť túto daň. Akýkoľvek iný jeho postup bol v rozpore s uvedeným kogentným ustanovením hmotnoprávneho daňového predpisu, a teda bol nesprávny a tiež nezákonný.

Pokiaľ ide o postup podľa ustanovenia § 25 zákona o DPH, postupovať podľa neho môže len osoba, ktorá v čase vystavenia predmetnej faktúry bola platiteľom DPH (Rozsudok NS SR č. k. 2Sž-o-KS 97/2006).

Poznámka
Zákon o DPH v § 69 ods. 5 stanovil povinnosti pre neplatiteľa dane v prípadoch, keď pri dodaní tovaru alebo služby uvedie na faktúre daň – vtedy je povinný daň zaplatiť a podľa § 78 ods. 3 zákona o DPH je povinný podať daňové priznanie. Ak si neplatiteľ DPH uvedené zákonné povinnosti voči ŠR nesplní, ale zameria sa na vysporiadanie DPH vo sfére dodávateľsko-odberateľských vzťahov v domnienke, že týmto spôsobom zabezpečí stav, ktorý nebude znamenať porušenie zákona o DPH, takýto postup nie je správny. V prípade zistenia tejto skutočnosti správcom dane bude príslušná daň vyrubená.

Originál faktúry – resp. kópia

V prípade uplatňovania nároku na odpočet DPH si platitelia môžu klásť otázku, či je možné uplatnenie nároku výlučne na základe originálu alebo postačí aj kópia. Tiež, či pojem „vlastniť faktúru – mať ju v držbe“ znamená, že platiteľ musí byť vždy schopný poskytnúť faktúru správcovi dane a v prípade, ak už nemá faktúru v držbe, nárok na odpočet dane nie je umožnený. Odpoveďami na uvedené otázky sa zaoberá vo svojej judikatúre ESD v prípade C-85/95 Reisdorf.

ESD konštatoval, že je potrebné rozlíšiť ustanovenia smernice týkajúce sa uplatnenia práva na odpočet dane na vstupe od tých, ktoré sa týkajú preukazovania tohto práva po tom, ako si toto právo zdaniteľná osoba uplatnila. Rozlíšenie medzi uplatnením práva a jeho preukázaním pri následných kontrolách je pri použití systému DPH nevyhnutné.

Pokiaľ ide o uplatnenie práva na odpočet dane na vstupe, vyžaduje sa od platiteľa mať faktúru vystavenú v súlade s príslušným článkom smernice. Termín „faktúra“ sa preto musí interpretovať vzhľadom na tento článok, ktorý obsahuje záväzné pravidlá pre vypracovanie faktúr, ukladá každej zdaniteľnej osobe povinnosť vydať faktúru alebo iný dokument slúžiaci ako faktúra na všetky tovary a služby ňou dodávané inej zdaniteľnej osobe.

Je zrejmé, že uplatnenie práva na odpočet dane na vstupe za normálnych okolností závisí od držby originálu faktúry alebo dokumentu, ktorý podľa kritérií určených príslušným členským štátom môže byť považovaný za dokument slúžiaci ako faktúra. Smernica však umožňuje členským štátom považovať za faktúru nielen jej originál, ale tiež akýkoľvek iný dokument slúžiaci ako faktúra, ktorý spĺňa kritériá stanovené samotnými členskými štátmi. To znamená, že samotné nepredloženie originálu faktúry ešte nie je dôvodom na nepriznanie odpočtu DPH platiteľom.

Faktúra v prípade spoluvlastníctva manželov

ESD riešil prípad (C-25/03), či v prípade, ak manželia nadobúdajú investičný majetok do spoluvlastníctva a tento tovar je používaný na podnikateľské účely len jedným zo spoluvlastníkov, je potrebné pre vykonanie práva na odpočet vystaviť faktúru na meno samotného spoluvlastníka a uviesť zlomky ceny a dane zodpovedajúce jeho spoluvlastníckemu podielu alebo postačuje faktúra, ktorá bola vystavená na mená spoluvlastníkov – manželov, bez uvedenia takéhoto prerozdelenia.

Podľa ESD v takomto prípade neexistuje žiadne riziko podvodu alebo obchádzania zákona, pretože ide o prípad osobitného druhu majetkového spoločenstva, a to faktického spoluvlastníctva medzi manželmi, ktoré samo osebe nemá postavenie osoby podliehajúcej dani a v rámci ktorého iba jeden z manželov vykonáva hospodársku činnosť. Z toho dôvodu je vylúčené, aby faktúry, hoci vystavené na meno „pán a pani... “ a bez uvedenia údaja o časti ceny a DPH zodpovedajúcej spoluvlastníckym podielom každého z manželov – spoluvlastníkov, mohli byť použité manželom nepodliehajúcim dani pre opätovné získanie odpočtu rovnakej sumy DPH.

Za týchto podmienok by bolo nezlučiteľné so zásadou proporcionality odmietnuť manželovi – osobe podliehajúcej dani – právo na odpočet len z dôvodu, že faktúry neobsahujú len údaj týkajúci sa manžela.

Nie je preto nutné, aby osoba podliehajúca dani disponovala faktúrou vystavenou na svoje meno, uvádzajúcou časti ceny a DPH zodpovedajúce jej podielu na spoluvlastníctve. Na tento účel postačuje faktúra vystavená bez odlíšenia na manželov – spoluvlastníkov, a bez uvedenia takéhoto prerozdelenia.

Faktúra pri dodaní tovaru do iného členského štátu

Platiteľ dane, ktorý dodáva tovar oslobodený od dane do iného členského štátu, je na základe § 72 ods. 1 zákona o DPH povinný vyhotoviť osobe, ktorá je identifikovaná pre daň v inom členskom štáte, faktúru najneskôr do 15 dní od dodania tovaru. Faktúru je platiteľ dane povinný vyhotoviť aj v prípade, ak je pred dodaním tovaru prijatá platba, a to do 15 dní od prijatia platby. Faktúra musí obsahovať náležitosti určené zákonom, t. j. presnú identifikáciu a uvedenie IČ DPH dodávateľa aj odberateľa, poradové číslo faktúry, dátum dodania alebo prijatia platby vopred (ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry a ak ho možno určiť), dátum vyhotovenia faktúry, množstvo a druh dodávaného tovaru, cenu, jednotkovú cenu bez DPH, prípadné zľavy a na faktúre musí byť  uvedený odkaz na ustanovenie § 42 alebo § 43 zákona o DPH, podľa ktorého platiteľ dane uplatňuje oslobodenie dodávky tovaru od dane, prípadne odkaz na článok 136 alebo 138 smernice 2006/112/ES alebo informáciu, že dodanie je oslobodené od dane.

Pri dodaní tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň bude platiť daň táto osoba v inom členskom štáte. Faktúra bude pre túto osobu (nadobúdateľa tovaru) dôležitým dokladom z dôvodu možnosti odpočítania dane.

Zákonom stanovená lehota na vyhotovenie faktúry za dodanie tovaru pre zahraničného odberateľa v inom členskom štáte je najneskôr do 15 dní od dodania tovaru alebo prijatia platby. I pri dodaní tovaru do iného členského štátu platí pre platiteľa povinnosť vyhotoviť faktúru aj v prípade, že platba je prijatá pred dodaním tovaru.

Za faktúru sa podľa § 72 ods. 3 považuje aj doklad o premiestnení tovaru, ktorý je platiteľ povinný vyhotoviť pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu.

Tiež v prípade dodania tovaru do iného členského štátu môže zákazník z iného členského štátu vyhotoviť faktúru namiesto dodávateľa. Pri jej vyhotovení musí postupovať podľa zákona o DPH platného v SR a uvádzať vo faktúre všetky náležitosti v zmysle § 72 ods. 2 zákona o DPH. Za správnosť a včasnosť jej vyhotovenia však zodpovedá platiteľ, ktorý dodáva tovar.

Možnosť vyhotoviť za viac samostatných dodaní tovaru alebo za viac samostatných platieb prijatých pred dodaním tovaru súhrnnú faktúru, ktorá bude pokrývať obdobie najviac l kalendárneho mesiaca najneskôr do 15 dní od skončenia kalendárneho mesiaca, platí aj pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Rovnako platí aj možnosť zmeniť alebo doplniť pôvodnú faktúru (§ 75 ods. 7).

Príklad:
Slovenský platiteľ dane predáva tovar rakúskemu podnikateľovi identifikovanému pre daň v Rakúsku v hodnote 50 000 EUR. Prepravu tovaru zabezpečuje slovenský platiteľ dane. Náklady na prepravu tovaru do Rakúska v hodnote 2 000 EUR zahrnie slovenský platiteľ dane do ceny tovaru. Celková predajná cena tovaru uvedená na faktúre bude predstavovať 52 000 EUR bez dane.

Príklad:
Slovenský platiteľ dane predáva tovar nemeckému podnikateľovi identifikovanému pre daň v Nemecku. Prepravu tovaru zabezpečuje slovenský dopravca – platiteľ dane, na účet predávajúceho. Miesto dodania prepravnej služby tovaru medzi členskými štátmi je v SR a slovenský dopravca je povinný vyhotoviť faktúru pre slovenského platiteľa dane do 15 dní od dodania služby. Slovenský dopravca zdaní prepravu tovaru zo SR do Nemecka 19 % sadzbou dane platnou v SR a fakturuje ju slovenskému platiteľovi dane. Slovenský platiteľ dane si uplatní odpočítanie dane z prijatej prepravnej služby a náklady na prepravu tovaru do Nemecka v cene bez dane zahrnie do ceny predávaného tovaru.
V prípade, ak by slovenský platiteľ dane vyhotovil faktúru za predaj tovaru skôr, ako by obdržal faktúru za prepravnú službu, na základe čoho by cenu prepravnej služby nezahrnul do ceny tovaru dodávaného nemeckému podnikateľovi, uplatnil by pri obstaraní prepravnej služby pre nemeckého podnikateľa postup podľa § 16 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty (ak bola prepravná služba tovaru dohodnutá osobitne), t. j. vyhotovil by pre nemeckého podnikateľa samostatnú faktúru za prepravné služby v cene bez dane.
V prípade, ak by bola cena za dodanie tovaru dohodnutá vrátane prepravy, ale výšku sumy za prepravu nevie dodávateľ pri fakturácii za tovar určiť, pretože nemá k dispozícii faktúru od dopravcu, po obdržaní faktúry od dopravcu tovaru dofakturuje prípadný rozdiel medzi predpokladanými nákladmi na prepravu zahrnutými vo faktúre za tovar a skutočnými nákladmi za prepravu podľa ustanovenia § 25 ZDPH.

Faktúra pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu

Osoba, ktorá nadobudne tovar v tuzemsku, musí mať podľa § 74 zákona o DPHfaktúru od zahraničného dodávateľa. Zákon nestanovuje náležitosti faktúry ani lehotu na jej vyhotovenie, lebo túto faktúru vystavuje platiteľ alebo aj osoba, ktorá nie je identifikovaná pre daň z iného členského štátu podľa zákona platného v danom členskom štáte. Osoba povinná platiť daň pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku môže na faktúre vyznačiť prepočet ceny bez dane na Sk, sadzbu dane, príp. oslobodenie od dane a výšku dane v Sk, ktorú je povinná zaplatiť.

Platba požadovaná v cudzej mene

Platba požadovaná v cudzej mene sa pre účely určenia základu dane v slovenských korunách prepočíta kurzom vyhláseným v kurzovom lístku Národnej banky Slovenska, platným v deň vzniku daňovej povinnosti. Pre zjednodušenie je možné používať aj „colný“ kurz (v zmysle colných predpisov), ktorého použitie musí byť osobou povinnou platiť daň vopred oznámené daňovému úradu.

Ak je faktúra vyhotovená v cudzom jazyku, je platiteľ povinný na požiadanie správcu dane v zmysle § 75 ods. 5 zákona o DPH zabezpečiť jej preklad do slovenského jazyka.

Prijatie služby z iného členského štátu

Význam faktúry na účely odpočtu DPH pri službách poskytnutých zahraničným dodávateľom nie je taký, ako je to pri tovare dodanom platiteľom z iného členského štátu. Podmienkou existencie faktúry pri prenose miesta dodania a prenose daňovej povinnosti na odberateľa služby sa zaoberal aj ESD (prípad C-90/02).

ESD uviedol, že faktúra má dôležitú dokumentárnu funkciu, pretože môže obsahovať overiteľné údaje. V situácii presunu daňovej povinnosti sú to však presne tieto informácie, na základe ktorých prijímateľ tovaru alebo služieb bude braný za podliehajúceho DPH. Ak daňová správa má informácie potrebné na určenie, že daňový subjekt ako prijímateľ príslušnej dodávky podlieha DPH, nemôže v spojitosti s právom daňového subjektu odpočítať túto DPH uložiť dodatočné podmienky, ktoré by mohli mať účinok, že sa toto právo stane neúčinné na praktické účely.

Tam, kde daňový subjekt je ako príjemca služieb určený ako podliehajúci DPH, daňová správa nemôže vyžadovať ako ďalšiu podmienku práva vykonať odpočet, aby táto osoba vlastnila faktúru. Táto požiadavka by viedla k tomu, že daňový subjekt by na jednej strane podliehal príslušnej DPH ako príjemca služieb, ale na druhej strane by vzniklo riziko, že nebude schopný odpočítať túto daň.

Preto pri „samozdanení“ prijatej služby platiteľ nie je povinný vlastniť faktúru na to, aby si mohol uplatniť právo na odpočítanie priznanej DPH.

Autor: Ing. Beáta Jarošová, PhD.