Európske súdnictvo

1. Európsky súd pre ľudské práva

Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „Súd“) je medzinárodná inštitúcia, ktorá sídli v Štrasburgu. Súd je zložený zo sudcov, ktorých počet sa zhoduje s počtom členských štátov Rady Európy, ktoré ratifikovali Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sudcovia zasadajú na Súde ako súkromné osoby a nezastupujú žiaden štát. Viacerí sudcovia môžu byť občanmi toho istého štátu. Sudcovia sú volení na šesťročné obdobie. Funkčné obdobie polovice sudcov zvolených na prvé volebné obdobie uplynie po 3 rokoch. Zabezpečuje sa tým obnovovanie funkčného obdobia polovice sudcov v trojročných cykloch.

Európsky súd pre ľudské práva uplatňuje Európsky dohovor o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“). Jeho úlohou je zaistiť, aby štáty rešpektovali práva a záruky obsiahnuté v Dohovore.

Na Súde je možné sa sťažovať len na porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach. Nemožno sa na ňom dovolávať porušenia iných práv zaručených Všeobecnou deklaráciou ľudských práv alebo Charty základných práv.

Súd neplní funkciu odvolacieho súdu pre národné súdy, nemôže rušiť, meniť ani upravovať rozhodnutia národných súdov.

Súd nemôže poskytovať žiadne informácie o platných právnych predpisoch v štáte, proti ktorému smeruje sťažnosť sťažovateľa.

2. Čo je Dohovor?

Dohovor je medzinárodná zmluva, ktorú môžu podpísať len členské štáty Rady Európy.

Európsky dohovor na ochranu ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 bol vypracovaný v rámci Rady Európy. Cieľom prijatia tohto Dohovoru bolo uskutočniť prvé kroky, ktoré by smerovali ku kolektívnemu zabezpečeniu niektorých z práv zahrnutých vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv vyhlásenej Organizáciou spojených národov v roku 1948.

Okrem súboru občianskych a politických práv a slobôd vytvoril Dohovor systém kontroly dodržiavania záväzkov, ktoré na seba prevzali jeho zmluvné strany.

Od nadobudnutia platnosti Dohovoru bolo v jeho rámci prijatých trinásť protokolov. Treba zdôrazniť, že Slovenská republika nepodpísala všetky protokoly a z toho vyplýva, že občania Slovenskej republiky sa môžu dovolávať len porušenia tých základných práv a slobôd, ktoré sú zaručené v protokoloch prijatých Slovenskou republikou.

3. Aké práva zaručuje Dohovor a jeho protokoly?

Dohovor a protokoly zaručujú nasledovné práva:

3.1 Dohovor
– právo na život
– zákaz mučenia
– zákaz otroctva a nútenej práce
– právo na slobodu a bezpečnosť
– právo na spravodlivé súdne konanie
– právo na uloženie trestu výlučne na základe zákona
– právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života
– sloboda myslenia, svedomia a náboženstva
– sloboda prejavu
– sloboda zhromažďovania a združovania
– právo uzavrieť manželstvo
– právo na účinný prostriedok nápravy
– zákaz diskriminácie
– zákaz zneužitia práv

3.2 Dodatkový protokol –  ochrana majetku
– právo na vzdelanie
– právo na slobodné voľby

3.3 Protokol č. 2 – právo ESĽP vydávať posudky (pre SR platný do 31. 10. 1998)

3.4 Protokol č. 4 – zákaz uväznenia pre dlh
– sloboda pohybu
– zákaz vyhostenia občanov
– zákaz hromadného vyhostenia cudzincov

3.5 Protokol č. 6 – zrušenie trestu smrti

3.6 Protokol č. 7 – procesné záruky pri vyhostení cudzincov
– právo na odvolanie v trestných veciach
– právo na odškodnenie v prípade justičného omylu
– právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný
– rovnosť medzi manželmi

4. Podmienky na podanie sťažnosti

Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva sú oprávnení podať:

– jednotlivec, a to bez ohľadu na štátne občianstvo, vek, sociálny pôvod a trvalé bydlisko,
– mimovládna organizácia alebo
– skupina osôb. 

Treba mať na pamäti, že Súd môže skúmať:
– len tie sťažnosti, ktoré sa týkajú porušenia jedného alebo viacerých práv uvedených v Dohovore a jeho protokoloch a ďalej
– len sťažnosti podané proti štátom, ktoré ratifikovali Dohovor alebo príslušný protokol.

Slovenská republika je zodpovedná za porušenie len tých práv podľa Dohovoru, ku ktorým došlo od 18. 3. 1992.

V súlade s článkom 35 ods. 1 Dohovoru sa Súd môže vecou zaoberať až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych opravných prostriedkov, ktoré dáva k dispozícii slovenský právny poriadok.

Sťažnosť musí byť podaná v lehote šiestich mesiacov odo dňa, keď bolo prijaté konečné rozhodnutie vo veci, ktorá je predmetom sťažnosti.

Pri podávaní vnútroštátnych opravných prostriedkov je potrebné dodržať príslušné procesné pravidlá a procesné lehoty. Ak bol napríklad opravný prostriedok zamietnutý z dôvodu oneskoreného podania alebo z dôvodu nesplnenia iných náležitostí ustanovených vo vnútroštátnom práve, Súd nie je oprávnený skúmať sťažnosť vo veci samej.

Sťažnosť nesmie byť rovnaká ako iná sťažnosť, o ktorej už predtým rozhodli Európska komisia pre ľudské práva alebo Európsky súd pre ľudské práva.

Pre podanie sťažnosti nie je nevyhnutné, aby bol sťažovateľ zastúpený alebo aby bol prípadný zástupca právnikom. Pokiaľ sa  však Súd rozhodne požiadať vládu o predloženie písomného stanoviska k namietaným skutočnostiam, v ďalšom konaní pred Súdom musí byť sťažovateľ zastúpený právnikom. V prípade právneho zastúpenia je potrebné k formuláru na podanie sťažnosti pripojiť plnomocenstvo oprávňujúce advokáta alebo iného zástupcu konať v mene sťažovateľa. Zástupca právnickej osoby alebo skupiny fyzických osôb musí predložiť doklad o jeho oprávnení zastupovať príslušnú právnickú osobu alebo skupinu jednotlivcov.

5. Konanie pred súdom

Sťažnosť je možné napísať v oficiálnom jazyku Súdu (angličtina alebo francúzština) alebo v oficiálnom jazyku jedného zo štátov, ktorý ratifikoval Dohovor. Sťažnosti je Súdu potrebné predložiť poštou (nie telefonicky ani osobne).

Upozornenie: V neskoršom štádiu konania, pokiaľ Súd neprehlási sťažnosť za neprijateľnú na základe podkladov, ktoré boli Súdu predložené, ale rozhodne, že požiada vládu o predloženie písomného stanoviska k sťažnosti, bude všetka korešpondencia Súdu vedená v angličtine alebo francúzštine.

Kancelária Súdu je oprávnená požiadať sťažovateľa o doplňujúce dokumenty, informácie a vysvetlenia týkajúce sa sťažnosti. Po obdržaní kópie formulára ju sťažovateľ pozorne a čitateľne vyplní a zašle späť. V súlade s článkom 47 Pravidiel Súdu musí sťažnosť obsahovať tieto informácie:

1. stručné zhrnutie skutočností, na ktoré sa chce sťažovateľ sťažovať a tiež, v čom spočíva sťažnosť
2. uvedenie práv zaručených Dohovorom, ktoré boli porušené
3. dosiaľ využité vnútroštátne opravné prostriedky
4. kópie rozhodnutí všetkých štátnych orgánov prijatých vo veci sťažovateľa (uviesť dátum prijatia každého rozhodnutia, názov súdu, príp. iného orgánu, ktorý ho prijal, a tiež stručné zhrnutie samotného rozhodnutia. Predložené dokumenty nebudú sťažovateľovi vrátené, preto treba posielať len kópie!!!)
5. podpis sťažovateľa alebo podpis zástupcu sťažovateľa

Sťažnosti sa podávajú na adresu:
The Registrar
Europan Court of Human Rights
Council of Europe
F-67075 Strasbourg Cedex

Po prijatí sťažnosti Súd najskôr skúma, či je sťažnosť prijateľná. Ak nie sú splnené podmienky na prijatie sťažnosti, Súd sťažnosť zamietne. Rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti je konečné a nemožno sa voči nemu odvolať. Ak je sťažnosť označená za prijateľnú, Súd vyzve strany (sťažovateľa a žalovaný štát), aby sa pokúsili o zmier. Ak zmier nie je dosiahnutý, Súd posúdi skutkovú podstatu (meritum) sťažnosti, to znamená, že rozhodne, či došlo alebo nedošlo k porušeniu Dohovoru.

6. Čo môže sťažovateľ na Súde dosiahnuť?

Ak Súd konštatuje, že Dohovor a jeho protokoly boli porušené, môže priznať sťažovateľovi  „spravodlivé zadosťučinenie“, peňažnú sumu ako náhradu za utrpenú ujmu.

Súd môže nariadiť príslušnému štátu preplatiť výdavky, ktoré vznikli sťažovateľovi v súvislosti s prerokovaním prípadu.

Záver

Treba vziať na vedomie, že Súd:
– nemá právomoc zrušiť rozhodnutia národných súdov alebo vyhlásiť národné zákony za neplatné,
– nie je zodpovedný za výkon svojich rozsudkov. Hneď po vyhlásení rozsudkov táto zodpovednosť prechádza na Výbor ministrov Rady Európy, ktorý má za úlohu dohliadať nad výkonom rozhodnutia a zaistiť vyplatenie kompenzácie.

Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva je pre žalovaný štát záväzný. Žalovaný štát je povinný ho vykonať, vrátane prijatia všeobecných a konkrétnych opatrení na predchádzanie vzniku obdobných porušení Dohovoru zo strany SR.

Pozn. Vzhľadom na momentálne nahromadenie prípadov môže Súdu trvať až rok, kým začne skúmať prijateľnosť sťažnosti.

Nezamieňať si ESĽP so Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, ktorý sídli v Luxembursku.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev

Súdny dvor je pre Európske spoločenstvá spoločným justičným orgánom. Sídlo Súdneho dvora je v Luxembursku. Súdny dvor zabezpečuje, aby sa právo Spoločenstva neinterpretovalo rozdielne v rôznych členských krajinách a zároveň aby členské krajiny a inštitúcie EÚ plnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmlúv. Jeho klasickou úlohou je riešenie sporov medzi fyzickými osobami a právnickými osobami členských štátov. Najdôležitejšou úlohou je zabezpečenie dodržiavania práva pri výklade a vykonávaní Zmluvy o Európskej únii a zmlúv o založení Európskych spoločenstiev.

Zloženie:

Súdny dvor sa skladá z 27 sudcov, ktorým pomáha 8 generálnych advokátov. Sudcovia a generálni advokáti sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov na funkčné obdobie šiestich rokov s možnosťou znovuzvolenia do tejto funkcie. Každé tri roky dochádza k čiastočnému novému obsadzovaniu mandátov. Členovia Súdneho dvora sú vyberaní spomedzi právnikov, ktorí zaručujú úplnú nezávislosť a ktorí vo svojich krajinách spĺňajú podmienky na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií alebo sú uznávanými odborníkmi v oblasti práva.

Súdny dvor môže zasadať:
– v pléne,
– vo veľkej komore alebo
– komorách zložených z troch alebo piatich sudcov.

Plénum zasadá v osobitných prípadoch stanovených v Štatúte Súdneho dvora a ak usúdi, že vec má mimoriadne dôležitý význam.

Súdny dvor zasadá vo veľkej komore, ak o to požiada členský štát alebo orgán Spoločenstiev, ktorý je účastníkom konania, aj vtedy, ak rozhoduje o mimoriadne zložitých a dôležitých veciach.

O ostatných veciach rozhoduje v trojčlenných alebo päťčlenných komorách.

Právomoc a druhy konaní:

Súdny dvor má jasne určené súdne právomoci, ktoré vykonáva v rámci prejudiciálneho konania a v konaniach o rôznych druhoch žalôb.

Jednotlivé prípady sa dostávajú na Súdny dvor dvoma spôsobmi:

1. Priame konanie – jednotlivé strany predkladajú spory Súdnemu dvoru. Kým členské krajiny a inštitúcie Spoločenstva sa musia obrátiť priamo na Súdny dvor, jednotlivci a podniky podávajú žalobu najprv na Súde prvého stupňa.

2. Žiadosť o predbežné konanie podaná súdmi členských štátov – na Súdny dvor sa môže obrátiť každý národný súd, ktorý sa domnieva, že skôr, ako vynesie rozsudok, je potrebné rozhodnúť o otázke týkajúcej sa európskeho práva. Rozhodnutie Súdneho dvora je pre národný súd záväzné a vytvára precedens pre súdy vo všetkých ostatných členských krajinách.

A. Návrh na začatie prejudiciálneho konania

Aby sa zabezpečilo účinné a jednotné uplatňovanie práva Spoločenstva a zároveň aby sa zabránilo jeho rozdielnemu výkladu, vnútroštátne súdne orgány sa môžu a v niektorých prípadoch musia obrátiť na Súdny dvor so žiadosťou o upresnenie výkladového bodu  práva Spoločenstva. Cieľom návrhu na začatie prejudiciálneho konania môže byť aj preskúmanie platnosti aktu práva Spoločenstva. Súdny dvor rozhoduje rozsudkom alebo odôvodneným uznesením. Vnútroštátny súd je viazaný podaným výkladom, keď rozhoduje o spore, ktorý je predmetom konania začatého pred ním. Ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré by mohol byť podaný návrh týkajúci sa toho istého problému, sú rovnako viazané rozsudkom Súdneho dvora.

V rámci prejudiciálneho konania môže tiež každý európsky občan dať podnet na upresnenie obsahu právnej normy Spoločenstva, ktorá sa ho dotýka.

B. Žaloba o nesplnenie povinnosti

Konanie pred Súdnym dvorom sa začína buď na návrh Komisie, čo je najčastejší prípad, alebo na návrh iného členského štátu. Ak Súdny dvor určí nesplnenie povinnosti, členský štát je povinný bezodkladne ho ukončiť. Ak po podaní nového návrhu Komisiou Súdny dvor určí nevykonanie rozsudku žalovaným členským štátom, môže mu uložiť paušálnu peňažnú pokutu alebo penále.

C. Žaloba o neplatnosť

Takouto žalobou sa žalobca domáha zrušenia aktu niektorého orgánu Spoločenstva (nariadenie, smernica, rozhodnutie). Súdny dvor je príslušný rozhodovať o žalobách podaných členským štátom proti Európskemu parlamentu alebo proti Rade, alebo podaných inštitúciou Spoločenstva proti inej inštitúcii. Súd prvého stupňa je príslušný na rozhodovanie v prvom stupni o všetkých ostatných žalobách tohto druhu, najmä o žalobách podaných fyzickými osobami.

D. Žaloba o nečinnosť

Táto žaloba umožňuje preskúmať zákonnosť nečinnosti inštitúcií Spoločenstva. Môže však byť podaná až po výzve, aby dotknutá inštitúcia konala. Ak Súd určí, že nečinnosť je nezákonná, žalovaná inštitúcia je povinná vykonať potrebné opatrenia tak, aby skončila s nečinnosťou.

E. Odvolanie

Na Súdny dvor možno podať odvolanie proti rozsudkom a uzneseniam Súdu prvého stupňa, ktoré sa však týkajú len právnych otázok. Ak je odvolanie prípustné a dôvodné, Súdny dvor zruší rozhodnutie Súdu prvého stupňa. Ak to stav veci dovoľuje, môže vo veci rozhodnúť sám. V opačnom prípade vráti vec na ďalšie konanie Súdu prvého stupňa, ktorý je viazaný rozhodnutím Súdneho dvora o odvolaní.

F. Dovolanie

Rozhodnutia Súdu prvého stupňa, ktorými sa rozhoduje o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam Súdu pre verejnú službu Európskej únie, výnimočne môžu byť preskúmané Súdnym dvorom.

Bez ohľadu na povahu prejednávanej veci konanie pozostáva z písomnej časti a vo všeobecnosti z ústnej časti, ktorá je verejná.

Súd prvého stupňa

Súd prvého stupňa bol zriadený a pričlenený k Súdnemu dvoru v roku 1989.

Zloženie:

Súd prvého stupňa sa skladá najmenej z jedného sudcu za každý členský štát. Sudcovia sú vymenovaní po vzájomnej dohode vlád členských štátov na šesť rokov s možnosťou opätovného vymenovania. Z vlastných radov si volia na tri roky svojho predsedu.

Sudcovia vykonávajú svoju funkciu nestranne a nezávisle.

Súd prvého stupňa zasadá v komorách. Komory sú zložené z piatich alebo troch sudcov a v niektorých prípadoch rozhoduje samosudca. Okrem toho môže zasadať vo veľkej komore alebo v pléne, ak to vyžaduje právna zložitosť a dôležitosť veci.

Súd prvého stupňa má vlastnú kanceláriu, pre svoje ostatné administratívne a jazykové potreby využíva služby Súdneho dvora.

Právomoc:

Súd prvého stupňa rozhoduje o:

1. žalobách, ktoré podali fyzické alebo právnické osoby a ktoré smerujú proti aktom orgánov Spoločenstva alebo proti nečinnosti týchto inštitúcií,
2. žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii,
3. žalobách podaných členskými štátmi proti Rade, týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu (tzv. „dumping“) a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú právomoc,
4. žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej orgánmi Spoločenstva alebo ich zamestnancami,
5. žalobách založených na zmluvách uzatváraných Spoločenstvami, ktoré výslovne stanovujú právomoc Súdu prvého stupňa a
6. žalobách v oblasti ochrannej známky Spoločenstva.

Rozhodnutia Súdu prvého stupňa môžu byť v lehote dvoch mesiacov napadnuté pred Súdnym dvorom odvolaním, ktoré musí byť obmedzené na právne otázky.

Konanie:

Konanie sa začína podaním návrhu, teda žaloby vyhotovenej v písomnej forme, zaslanej kancelárii. Podstatné náležitosti návrhu sú uverejnené v oznámení vo všetkých úradných jazykoch v Úradnom vestníku Európskej únie. Tajomník doručí návrh žalovanému, ktorý môže podať svoje stanovisko k žalobe v určenej lehote od jej doručenia. Žalobca má právo podať repliku (vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného), na ktorú môže žalovaný odpovedať duplikou (vyjadrenie žalovaného k replike).

Jazykom konania je jazyk, v ktorom bola vyhotovená žaloba a zároveň je jeden z úradných jazykov Európskej únie. Precedensy a vyjadrenia vyhotovené počas ústneho pojednávania sú simultánne prekladané podľa potreby do rôznych jazykov Európskej únie. Sudcovia sa radia bez prítomnosti tlmočníkov, pričom používajú spoločný jazyk, ktorým je tradične francúzština.

Počas ústnej časti sa koná verejné pojednávanie. V jeho priebehu môžu sudcovia klásť otázky zástupcom účastníkov konania. Rozsudok je vyhlásený na pojednávaní. Konanie pred Súdom prvého stupňa je bezplatné. Súd prvého stupňa ale nenahrádza odmenu advokáta oprávneného vykonávať svoju funkciu pred súdmi členského štátu, ktorého môžu účastníci konania poveriť ich zastupovaním. Fyzická osoba, ktorá nie je schopná znášať výdavky spojené s konaním pred Súdom prvého stupňa, je oprávnená požiadať o právnu pomoc.

1. Konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia

Podanie žaloby na Súd prvého stupňa nemá za účinok pozastavenie vykonateľnosti napadnutého aktu. Súd prvého stupňa však môže nariadiť odklad jeho výkonu alebo nariadiť iné predbežné opatrenia.

Predbežné opatrenie sa nariadi, iba ak sú splnené tri podmienky:
a) žaloba vo veci samej sa musí na pohľad javiť ako dôvodná,
b) navrhovateľ musí preukázať naliehavosť opatrení, bez ktorých by utrpel vážnu a nenapraviteľnú škodu,
c) predbežné opatrenia musia zohľadniť zváženie záujmov účastníkov konania, ako aj všeobecného záujmu.

Uznesenie má predbežnú povahu a nemá vplyv na rozhodnutie Súdu prvého stupňa vo veci samej.

2. Skrátené konanie

Tento druh konania umožňuje Súdnemu dvoru v čo najkratšej lehote rozhodnúť o podstate veci v prípadoch, ktoré sa považujú za mimoriadne naliehavé. Skrátené konanie môže navrhnúť žalobca alebo žalovaný.

O sporoch medzi Spoločenstvami a ich zamestnancami rozhoduje výlučne Súd pre verejnú službu.

Stručné porovnanie

Autor: Mgr. Iveta Jantošová