Domácka práca a telepráca

Snaha o harmonizáciu slovenského pracovného zákonodárstva s legislatívou Európskej únie prináša do nášho právneho poriadku niektoré nové prvky vyjadrené i v novom znení Zákonníka práce. Jedným z nich je zakotvenie pojmu domácka práca a telepráca. Článok vysvetľuje, ako sú tieto dva termíny charakterizované v zákone č. 348/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/ 2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (účinný od 1. septembra 2007). 

Novela Zákonníka práce okrem iného upravila niektoré definície (napr. zástupcovia zamestnancov, rodinný príslušník), ale zaviedla aj nové definície (napr. závislá práca, prevod, prevodca, preberajúci zamestnávateľ, zamestnanec so zdravotným postihnutím, porovnateľný zamestnanec, rovnaká práca, práca rovnakej hodnoty). 

Medzi nové pojmy v Zákonníku práce patrí pojem „domácka práca“ a „telepráca“. Pokiaľ ide o pojem „domácka práca“, tento pojem nahradil pojem „domácky zamestnanec“, avšak po obsahovej stránke sú tieto dva pojmy takmer totožné.  

Podľa § 52 Zákonníka práce domáckou prácou sa rozumie pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, a tento pracovný pomer sa spravuje Zákonníkom práce s taxatívne uvedenými odchýlkami. 

S cieľom zladiť pracovné, súkromné a rodinné potreby zamestnancov novela Zákonníka práce zavádza nový pracovnoprávny inštitút – teleprácu, ktorý už s uvedeným pracovnoprávnym inštitútom – domáckou prácou, umožňuje zabezpečiť väčšiu flexibilnosť pracovnoprávnych vzťahov. Telepráca je zavedená do pracovnoprávnych vzťahov v nadväznosti na možnosť využitia moderných informačných prostriedkov v práci a v súlade s Európskou rámcovou dohodou o telepráci. 
Telepráca znamená jednak modernizáciu organizácie práce, jednak možnosť zosúladenia pracovného a spoločenského života zamestnanca a predovšetkým umožňuje autonómiu pri plnení úloh zamestnanca. 

V nadväznosti na tieto skutočnosti aj novela Zákonníka práce vymedzuje pojem „telepráca“ ako pracovný pomer zamestnanca, ktorý vykonáva prácu pre zamestnávateľa podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve doma alebo na inom dohodnutom mieste s použitím informačných technológií v pracovnom čase, ktorý si sám rozvrhuje, a tento pracovný pomer sa spravuje Zákonníkom práce s taxatívne uvedenými odchýlkami. 

Z uvedeného vyplýva, že definovanie domáckej práce a telepráce je takmer zhodné, pretože v oboch prípadoch ide o pracovný pomer zamestnanca, ktorý ako každý iný zamestnanec vykonáva prácu pre zamestnávateľa. Vzhľadom na určité špecifiká týchto pracovných pomerov výkon práce sa realizuje podľa podmienok dohodnutých v pracovnej zmluve. Tieto dva pracovné pomery sa od pracovných pomerov ostatných zamestnancov odlišujú predovšetkým miestom výkonu práce, ktoré je buď doma, alebo na inom dohodnutom mieste. Odlišnosť je tiež v pracovnom čase, ktorý u ostatných zamestnancov určuje zamestnávateľ, resp. niektoré formy rozvrhnutia pracovného času zamestnávateľ určuje po dohode so zamestnancami, po dohode alebo po prerokovaní so zástupcami zamestnacov. Pri domáckej práci a telepráci si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, lebo pri týchto pracovných pomeroch nie je zamestnanec bezprostredne k dispozícii zamestnávateľovi. Z uvedeného vyplýva, že títo zamestnanci si sami určujú aj dobu odpočinku. 
Keďže aj v týchto prípadoch ide o pracovný pomer zamestnanca, zamestnanci v rámci domáckej práce a telepráce sa spravujú jednotlivými ustanoveniami Zákonníka práce, avšak s odchýlkami, ktoré sú taxatívne uvedené v § 52 ods. 1 Zákonníka práce. Pri domáckej práci a telepráci sa na zamestnanca, ako je vyššie uvedené, nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí určeného týždenného pracovného času a ani ustanovenia o prestojoch. Prestojom sa rozumie prekážka v práci na strane zamestnávateľa, ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi alebo inými prevádzkovými príčinami a po dohode nebol preradený na inú prácu. 
Ďalšia odchýlka sa dotýka tiež prekážok v práci, avšak ide o prekážky v práci na strane zamestnanca, a to o dôležité osobné prekážky v práci. Zamestnancovi, ktorý vykonáva domácku prácu a teleprácu, pri dôležitých osobných prekážkach v práci nepatrí náhrada mzdy. Z uvedeného vyplýva, že zamestnancovi vykonávajúcemu domácku prácu a teleprácu sa neposkytne náhrada mzdy pri jeho ošetrení alebo vyšetrení v zdravotníckom zariadení a ani pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, a to ani na sedem dní v kalendárnom roku. Takémuto zamestnancovi sa neposkytne náhrada mzdy ani z titulu narodenia dieťaťa jeho manželke a jej prevozu do zdravotníckeho zariadenia a späť a ani pri účasti na vlastnej svadbe. Pokiaľ ide o účasť na vlastnej svadbe, s účinnosťou od 1. septembra 2007 ostatným zamestnancom je zamestnávateľ povinný poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň na účasť na vlastnej svadbe a pracovné voľno bez náhrady mzdy na účasť na svadbe dieťaťa a rodiča zamestnanca. 
Jediná výnimka, kedy aj zamestnancovi vykonávajúcemu domácku prácu a teleprácu patrí náhrada mzdy, je dôležitá osobná prekážka v práci, a to úmrtie rodinného príslušníka. Pojem „rodinný príslušník“ vymedzuje § 40 ods. 5 a náhradu mzdy pri úmrtí rodinného príslušníka upravuje § 141 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce. 
Podľa tohto ustanovenia zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, a teda aj v prípade domáckej práce a telepráce pracovné voľno s náhradou mzdy na dva dni pri úmrtí manžela alebo dieťaťa a na ďalší deň na účasť na ich pohrebe. Pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň patrí zamestnancovi aj na účasť na pohrebe rodiča a súrodenca zamestnanca, rodiča a súrodenca jeho manžela, ako aj manžela súrodenca zamestnanca. Ak zamestnanec obstaráva pohreb týchto osôb, patrí mu pracovné voľno s náhradou mzdy ešte na jeden ďalší deň. Na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na jeden deň, patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy na účasť na pohrebe prarodiča alebo vnuka zamestnanca, alebo prarodiča jeho manžela, alebo inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným príbuzným, ale so zamestnancom žila v čase úmrtia v domácnosti. Aj v týchto prípadoch, ak zamestnanec obstaráva pohreb uvedených osôb, patrí mu pracovné voľno s náhradou mzdy na ďalší deň. 
Pokiaľ ide o ostatné prekážky v práci na strane zamestnanca, na zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu a teleprácu sa vzťahujú ustanovenia Zákonníka práce ako na ostatných zamestnancov. Ide napr. o prekážky v práci z dôvodu výkonu verejnej funkcie, občianskej povinnosti a iných úkonov vo všeobecnom záujme, plnenie brannej povinnosti a plnenie úloh odbornej prípravy v ozbrojených silách, ako aj pri zvyšovaní kvalifikácie. V rámci týchto prekážok v práci patrí aj tomuto okruhu zamestnancov v taxatívne vymedzených prípadoch náhrada mzdy. 
Vzhľadom na to, že pri domáckej práci a telepráci si zamestnanec sám rozvrhuje pracovný čas, nepatrí mu mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a nepatrí mu ani mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. 
Aj keď domáca práca a telepráca majú veľa spoločného, predsa pre teleprácu je charakteristická osobitosť, a to používanie informačných technológií. Pri tejto forme organizácie práce ide o snahu získať čo najviac z informačnej spoločnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, nainštalovať a pravidelne udržiavať technické a programové vybavenie potrebné na výkon takejto formy práce. Zamestnanec však pri telepráci môže využívať aj vlastné technické a programové vybavenie. Vychádzajúc aj z Európskej rámcovej dohody o telepráci, zamestnávateľ je zodpovedný zabezpečiť, najmä pokiaľ ide o softvér, ochranu údajov, ktoré používa a spracováva zamestnanec pre profesijné údaje. Zároveň zamestnávateľ je povinný informovať zamestnanca o všetkých obmedzeniach používania technického a programového vybavenia (napr. internetu), ako aj o sankciách za porušenia obmedzení zo strany zamestnanca. 
Okrem určitých taxatívne vymedzených odchýlok je tendencia postaviť zamestnanca, ktorý vykonáva domácku prácu alebo teleprácu, na roveň ostatných zamestnancov. Za tým účelom je zamestnávateľ povinný prijať opatrenia, ktoré predchádzajú izolácii zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu od ostatných zamestnancov. Osobitný dôraz Zákonník práce kladie na vytváranie podmienok zo strany zamestnávateľa umožňujúcich stretávanie sa takýchto zamestnancov s ostatným zamestnancami. K naplneniu týchto opatrení by zamestnávateľ mal zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu alebo teleprácu pozývať na kultúrne a športové podujatia organizované zamestnávateľom, zabezpečiť im stravovanie pokiaľ možno vo vlastnom stravovacom zariadení a nezabúdať ani na prehlbovanie ich kvalifikácie. 

Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi tiež povinnosť zabrániť znevýhodňovaniu zamestnanca pri domáckej práci a telepráci s porovnateľným zamestnancom na pracovisku zamestnávateľa. Za týmto účelom musí mať takýto zamestnanec vytvorené aj porovnateľné pracovné podmienky. Pojem porovnateľný zamestnanec vymedzuje § 40 ods. 9 Zákonníka práce, podľa ktorého za porovnateľného zamestnanca na účely pracovnoprávnych vzťahov sa považuje zamestnanec u toho istého zamestnávateľa alebo u zamestnávateľa v prípade dočasného pridelenia, ktorý vykonáva alebo by vykonával rovnaký druh práce alebo obdobný druh práce s prihliadnutím na kvalifikáciu a odbornú prax. Pre úplnosť treba dodať, že s pojmom porovnateľný zamestnanec sa stretávame napr. aj v súvislosti s pracovným pomerom na kratší pracovný čas, pretože zamestnanec v takomto pracovnom pomere sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť s porovnateľným zamestnancom zamestnaným na ustanovený týždenný pracovný čas. 

Z hľadiska aplikačnej praxe vznikajú niekedy problémy, či zamestnanci vykonávajúci domácku prácu a teleprácu sú účastníkmi poistných vzťahov sociálneho poistenia a zdravotného poistenia. Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov za zamestnanca okrem iných okruhov subjektov vymedzujú aj fyzickú osobu v pracovnom pomere. Vzhľadom na to, že aj u zamestnancov vykonávajúcich domácku prácu a teleprácu ide o pracovný pomer, patria do osobného rozsahu sociálneho poistenia a povinného verejného zdravotného poistenia.  

Z uvedeného vyplýva, že pri domáckej práci a telepráci sú zamestnanci, ako aj zamestnávatelia povinní plniť odvodové povinnosti na sociálne poistenie a povinné verejné zdravotné poistenie za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci a ich zamestnávatelia. 

Na záver treba poznamenať, že nie každá práca, ktorú zamestnanec vykonáva pre zamestnávateľa doma alebo na inom dohodnutom mieste, alebo prácu vykonáva pre zamestnávateľa doma alebo na dohodnutom mieste s použitím informačných technológií, sa považuje za domácku prácu alebo teleprácu. 

V praxi sa možno stretnúť s prípadmi, keď zamestnanec vykonáva prácu doma alebo na inom mieste, ako je zvyčajne miesto výkonu práce, a nejde o domácku prácu alebo teleprácu.  

Takýto výkon práce však musí byť realizovaný iba príležitostne, t. j. nie pravidelne alebo za mimoriadnych okolností a musí byť k nemu daný súhlas zamestnávateľa alebo zamestnanec a zamestnávateľ sa na takomto výkone práce musia dohodnúť. Je úplne samozrejmé a zdôrazňuje to aj § 52 ods. 5 Zákonníka práce, že druh práce, ktorú zamestnanec takouto formou vykonáva, to umožňuje. 

Vzhľadom na to, že v tomto prípade nejde o domácku prácu alebo teleprácu, na zamestnanca sa vzťahujú všetky ustanovenia Zákonníka práce, t. j. aj ustanovenia o rozvrhnutí týždenného pracovného času a o prestojoch, pri dôležitých osobných prekážkach v práci mu v taxatívne uvedených prípadoch patrí od zamestnávateľa náhrada mzdy a patrí mu aj mzda za prácu nadčas, mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce. Patria mu teda aj tie peňažné plnenia, ktoré nepatria zamestnancovi vykonávajúcemu domácku prácu a teleprácu. 

Z hľadiska účasti na poistných vzťahoch sociálneho poistenia a zdravotného poistenia sa samozrejme aj na takéhoto zamestnanca vzťahujú predpisy o sociálnom poistení a o zdravotnom poistení.