Dobrovolné poistenie –áno alebo nie

Kto môže byť dobrovoľne poistený 

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. 

Dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo  povolenie na trvalý pobyt. 

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt. 

Zákon na seba neviaže jednotlivé poistenia. Jedna a tá istá osoba napríklad môže byť len dobrovoľne dôchodkovo poistená, pričom nebude dobrovoľne nemocensky poistená ani dobrovoľne poistená v nezamestnanosti. 

Zákon neobmedzuje možnosť dobrovoľného poistenia osobe, ktorá už je povinne poistená. Napríklad zamestnanec, ktorý je povinne poistený, sa rozhodne naviac ešte dobrovoľne nemocensky poistiť – napríklad z dôvodu, že jeho vymeriavací základ v zamestnaní je pomerne nízky a dobrovoľným poistením dosiahne vyššiu sumu nemocenských dávok v prípade nároku na ich čerpanie (napr. pri materskej). 

Dobrovoľné dôchodkové poistenie 

Dobrovoľné dôchodkové poistenie sa platí vo výške 20 % na starobné poistenie, 6 % na invalidné poistenie a 2,75 % do rezervného fondu. Poistenie sa vypočítava z poistencom určeného vymeriavacieho základu, ktorý v súčasnosti musí byť aspoň vo výške 6 080 Sk a najviac vo výške 40 533 Sk. 

Výhody: 

• obdobie, počas ktorého si poistenec platí dôchodkové poistenie, sa započítava do doby dôchodkového poistenia. Nárok na starobný dôchodok má len ten poistenec, ktorý dosiahol aspoň 10 rokov dôchodkového poistenia, 
• výška starobného dôchodku závisí od výšky vymeriavacieho základu, z ktorého poistenec platil poistné, 
• len poistenec, ktorý bol dôchodkovo poistený zákonom určenú dobu, má nárok na invalidný dôchodok (v prípade poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %). 

Nevýhody: 

• dôchodkové poistenie je „drahé“. Sadzby poistného sú príliš vysoké v porovnaní s tým, čo poistenec v dôchodkovom veku dostane v podobe starobného dôchodku. 

Komu sa dobrovoľné dôchodkové poistenie oplatí? 

Oplatí sa poistencovi, ktorý je zamestnaný, v zamestnaní má príliš malý vymeriavací základ a platením dobrovoľného dôchodkového poistenia chce dosiahnuť v budúcnosti vyšší dôchodok. 

Príklad: 

Poistenec – zamestnanec, v rokoch 1994 až 2003 platil dôchodkové poistenie z nízkeho vymeriavacieho základu, ktorý dosahoval cca 40 % vtedajšej priemernej mzdy. V roku 2004 má tento poistenec v zamestnaní i naďalej nízky vymeriavací základ na úrovni 40 % priemernej mzdy (jeho základ je 6 080 Sk voči priemernej mzde cca 15 000 Sk). Perspektíva pre ďalšie roky je rovnaká. Dôchodkový vek dovŕši v roku 2008, dôchodkovo poistený bude vtedy celkom 44 rokov. 

Aký bude jeho starobný dôchodok (ak neuvažujeme o valorizácii dôchodkovej hodnoty)? 

Starobný dôchodok = POMB krát počet rokov dôchodkového poistenia krát 183,58 = 0,4 x 44 x 183,58 Sk = 3 232 Sk. 

Ak sa však od roku 2004 tento poistenec dobrovoľne dôchodkovo poistí, určí si vymeriavací základ 30 000 Sk a bude dobrovoľne dôchodkovo poistený (popri zamestnaní) až do dovŕšenia dôchodkového veku, jeho starobný dôchodok bude výrazne vyšší.  

Jeho osobný mzdový bod v rokoch 1994 až 2003 bol 0,4. 

Jeho osobný mzdový bod v rokoch 2004 až 2008 bude cca 2,4. 

Jeho POMB bude (10 krát 0,4) + (5 krát 2,4), výsledok deleno 15 = 1,0667. 

Starobný dôchodok = POMB krát počet rokov dôchodkového poistenia krát 183,58 = 1,0667 krát 44 krát 183,58 Sk = 8 617 Sk!
To je o 5 385 Sk viac, než keby si dobrovoľné poistné neplatil. 

Cena za takto vysoký starobný dôchodok je však daná výškou  „dobrovoľného“ poistného. Počas 5 rokov zaplatí poistenec každý mesiac „dobrovoľné“ poistné vo výške 8 625 Sk. 

Či sa to oplatí, je pomerne diskutabilné. Ak sa poistenec „cíti vo forme“ a povie si, že starobný dôchodok bude užívať 20 rokov a má z čoho platiť „dobrovoľné“ poistné, tak je to pravdepodobne výhodná investícia. 

Komu sa dobrovoľné dôchodkové poistenie neoplatí? 

S výnimkou úzkej skupiny poistencov, ktorí si platením dobrovoľného dôchodkového poistenia niekoľko rokov pred odchodom na dôchodok vylepšia výšku starobného dôchodku, sa dobrovoľné dôchodkové poistenie neoplatí nikomu. Snáď najmenej študentom. Suma, ktorú by na dobrovoľnom poistnom zaplatili, sa im v žiadnom prípade na dôchodku nevráti. Pokiaľ ide o riziko, že sa študent stane invalidným, toto riziko je určite výhodnejšie kryť dobrou životnou poistkou, vrátane poistenia invalidity, uzavretou v nejakej komerčnej poisťovni. 

Príklad: 

Študent, ktorý dovŕši 16 rokov, sa rozhodne pre dobrovoľné dôchodkové poistenie. Vymeriavací základ si stanoví v minimálnej výške, ktorú zákon umožňuje, teda  6 080 Sk. Každý mesiac si platí poistné v celkovej sume 1 749 Sk, čo je 20 % na starobné, 6 % na invalidné a 2,75 % do rezervného fondu z vymeriavacieho základu 6 080 Sk (jednotlivé odvody sa počítajú osobitne a osobitne sa zaokrúhľujú na celé Sk nahor). Dobrovoľne bude poistné platiť až do dovŕšenia 24 rokov, kedy prvýkrát nastúpi do zamestnania. Dobrovoľne teda poistné platil 8 rokov. Zamestnaný bude až do dovŕšenia dôchodkového veku 62 rokov, teda ďalších 38 rokov. Ako vysokoškolsky vzdelaný odborník bude mať v zamestnaní príjem v priemere približne na úrovni dvojnásobku priemernej slovenskej mzdy. Spolu bude dôchodkovo poistený 46 rokov.  

Ak nebudeme uvažovať o valorizácii vymeriavacieho základu, priemernej mzdy, dôchodkovej hodnoty atď., dôjdeme k nasledujúcim záverom. 

Za 8 rokov dobrovoľného dôchodkového poistenia zaplatil celkom 1 749 Sk krát 12 mesiacov krát 8 rokov = 167 904 Sk. 

Osobný mzdový bod za každý rok dobrovoľného dôchodkového poistenia je cca 0,4. 

Osobný mzdový bod za roky v zamestnaní je 2,0. 

Priemerný osobný mzdový bod za 46 rokov je (8 krát 0,4) plus (38 krát 2), výsledok deleno 46 = 1,7218. 

Starobný dôchodok = POMB krát počet rokov dôchodkového poistenia krát 183,58 = 1,7218 krát 46 krát 183,58 Sk = 14 541 Sk. 

Ak by počas štúdia nebol dobrovoľne dôchodkovo poistený, výpočet dôchodku by vyzeral takto: 

Priemerný osobný mzdový bod za 38 rokov je (38 krát 2), výsledok deleno 38 = 2. 

Starobný dôchodok = POMB krát počet rokov dôchodkového poistenia krát 183,58 = 2 krát 38 krát 183,58 Sk = 13 953 Sk. 

Starobný dôchodok v prípade, že by počas štúdia bol dobrovoľne dôchodkovo poistený, bude vyšší o 588 Sk mesačne. Daňou za vyšší dôchodok je však suma 167 904 Sk, ktorú počas rokov štúdia študent zaplatí na dobrovoľnom dôchodkovom poistení. 

Z toho vyplýva, že dobrovoľné dôchodkové poistenie sa študentovi jednoznačne neoplatí. 

Dobrovoľné nemocenské poistenie 

Dobrovoľné nemocenské poistenie sa platí vo výške 4,4 % z poistencom určeného vymeriavacieho základu, ktorý v súčasnosti musí byť aspoň vo výške 6 080 Sk a najviac môže byť vo výške 20 267 Sk. 

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a  v posledných 2 rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. 

Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na ošetrovné bez toho, že by zákon ukladal podmienky podobné ako v prípade nemocenského – stačí, aby do konca mesiaca, v ktorom vznikol nárok na ošetrovné, mali zaplatené poistné na nemocenské poistenie. 

Poistenkyňa, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, má nárok na materské, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. 

Výhody: 

• poistenec má nárok na nemocenské dávky – nemocenské, ošetrovné, materské, 
• sadzba nemocenského poistenia nie je príliš vysoká v porovnaní so sumami dávok, ktoré môže pri splnení príslušných podmienok poistenec dostať. 

Nevýhody: 

• nárok na nemocenské dávky je v prípade práceneschopnosti, ošetrovania a materskej, čo sú udalosti, ktoré môžu ale nemusia nastať. 

Komu sa dobrovoľné nemocenské poistenie oplatí? 

Oplatí sa osobám, ktoré nie sú povinne poistené a 

• plánujú v budúcnosti narodenie dieťaťa, 
• majú malé deti, 
• sú často choré. 

Komu sa dobrovoľné dôchodkové poistenie neoplatí? 

Neoplatí sa slobodným, zdravým mužom. 

Príklad: 

Vydatá, nepracujúca študentka, plánuje v perspektíve cca 1 roka otehotnieť a mať dieťa. 1. 3. 2004 sa prihlási v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba. Vymeriavací základ si určí v maximálne možnej výške 20 267 Sk. Mesačne bude platiť 892 Sk na nemocenské poistenie. 

Počas roka 2004 otehotnie a k 1. 3. 2005, v čase 8 týždňov pred očakávaným termínom pôrodu, požiada o materské. 

Materské bude dostávať po dobu 28 týždňov, čo je celkovo 196 dní, vo výške 55 % z jej denného vymeriavacieho základu. Jej denný vymeriavací základ bude (10 mesiacov roka 2004 krát 20 267 Sk mesačný vymeriavací základ) deleno 306 dní v roku 2004 = 662,3203 Sk. Za jeden deň dostane materské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu, teda vo výške cca 364,28 Sk, za celú dobu materskej to bude približne 71 400 Sk. 

Za dobu od 1. 3. 2004 do 28. 2. 2005 zaplatí poistné celkom 892 Sk krát 12 mesiacov, čo je 10 704 Sk. Zo Sociálnej poisťovne dostane materské v celkovej sume približne 71 400 Sk. Takáto „investícia“ sa určite oplatí. Suma zaplateného poistného sa dá pritom ešte viac „optimalizovať“ pri nezmenenej výške materskej, ale o tom až niekedy nabudúce. 

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti 

Dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti sa platí vo výške 2 % z poistencom určeného vymeriavacieho základu, ktorý v súčasnosti musí byť aspoň vo výške 6 080 Sk a najviac môže byť vo výške 40 533 Sk.  

Dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie bola poistená v nezamestnanosti najmenej tri roky. 

Výhody: 

• poistenec má po troch rokoch platenia poistného nárok na dávku v nezamestnanosti po dobu až šiestich mesiacov, 
• sadzba poistenia v nezamestnanosti nie je príliš vysoká v porovnaní so sumou dávky v nezamestnanosti, ktorú môže poistenec dostať. 

Nevýhody: 

• dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti má význam len pre osobu, ktorá špekuluje s tým, že po troch rokoch platenia poistného sa zaradí do evidencie nezamestnaných občanov a požiada o dávku v nezamestnanosti. 

Komu sa dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti oplatí? 

Oplatí sa osobám, ktoré nie sú povinne poistené – študentom, ženám v domácnosti, iným dobrovoľne nezamestnaným osobám, ktoré sa v lehote po troch rokoch platenia poistenia v nezamestnanosti plánujú zaradiť do evidencie nezamestnaných občanov. 

Komu sa dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti neoplatí? 

Neoplatí sa všetkým osobám, povinne poisteným v nezamestnanosti (okrem tých, ktoré majú nízky príjem a plánujú sa v blízkej budúcnosti zaradiť do evidencie nezamestnaných občanov). Neoplatí sa ani študentom, ženám v domácnosti a iným dobrovoľne nezamestnaným osobám, ktorí „nešpekulujú“ so zaradením sa do evidencie nezamestnaných občanov. 

Príklad: 

Študent sa obáva, že po skončení štúdia nenájde zamestnanie. Tri roky pred očakávaným ukončením štúdia sa dobrovoľne poistí v nezamestnanosti. Stanoví si vymeriavací základ vo výške 40 533 Sk, každý mesiac bude platiť poistné 811 Sk. Za tri roky celkom zaplatí poistné v sume 29 196 Sk. 

Po troch rokoch ukončí štúdium a prihlási sa do evidencie nezamestnaných občanov. Po dobu šiestich mesiacov bude dostávať dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % z vymeriavacieho základu, čo bude približne 20 267 Sk. Za šesť mesiacov dostane celkom 121 602 Sk. 

Za poistné v celkovej výške 29 196 Sk teda dostane dávku v nezamestnanosti v celkovej sume 121 602 Sk. 

Autor: RNDr. Jozef Mihál