Zákon č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o daniach z príjmov“) v § 24 ods. 3 písm. d) vymedzuje, ktoré dane sa považujú za výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. V § 25 ods. 1 písm. s) a r) naopak negatívne vymedzuje prípady, kedy dane nie sú daňovo uznané. Stručný text týchto ustanovení nemôže obsiahnuť rad konkrétnych prípadov, ktoré v praxi vznikajú, či už u daňovníka účtujúceho v jednoduchom účtovníctve, alebo v sústave podvojného účtovníctva. V nasledujúcom príspevku sa budeme podrobnejšie zaoberať uvedenými ustanoveniami z hľadiska jednotlivých daní.
1. Dane z príjmov
Daň z príjmov fyzických osôb a daň z príjmov právnických osôb sa podľa § 25 ods.1 písm. s) zákona o daniach z príjmov neuznáva ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov.
Daňová povinnosť vyplývajúca z ustanovení zákona o daniach z príjmov k dani z príjmov fyzických osôb a k dani z príjmov právnických osôb tvorí zložku účtovných (nedaňových) nákladov daňovníka a účtuje sa o nej v účtovnej skupine 59 – Dane z príjmov a prevodové účty so súvzťažným zápisom v prospech účtu 341 – Daň z príjmov. V jednoduchom účtovníctve je platba dane z príjmov zaúčtovaná ako výdavok, ktorý nesmie ovplyvniť základ dane.
1.1 Daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a daň vyberaná zrážkou osobitnou sadzbou dane
Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti a daň vyberaná zrážkou majú svoje špecifické rysy. K najdôležitejším patrí skutočnosť, že tu vystupujú dva daňové subjekty, a to platiteľ a daňovník. Platiteľ dane pod majetkovou zodpovednosťou zráža preddavky zo závislej činnosti na daň daňovníka, vyberá zrážkovú daň a odvádza ich správcovi dane.
Daňové bremeno vo svojej podstate dopadá na daňovníka, avšak splnenie daňovej povinnosti je na platiteľovi dane. Ak správca dane zistí, že platiteľ dane nezrazil preddavok na daň alebo daň zo závislej činnosti zamestnancom nezrazil vôbec, alebo ju zrazil v nesprávnej výške, či nevybral zrážkovú daň alebo ju vybral v nesprávnej výške, bude daň dorubovať platiteľovi, nie daňovníkovi.
Neprehliadnite!
Daň z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti alebo daň vyberanú zrážkou osobitnou sadzbou podľa § 36 zákona o daniach z príjmov zúčtováva platiteľ za daňovníkov. Tieto záväzky sa v podvojnom účtovníctve sledujú na účte 342 – Ostatné priame dane. Daň preto nie je súčasťou nákladov účtovnej jednotky v účtovnej skupine 53 – Dane a poplatky, ale sa zráža daňovníkom napr. z hrubej mzdy zamestnancov alebo spoločníkov, ktorá je daňovým výdavkom ako celok, alebo sa účtuje ako zníženie záväzku voči akcionárom a spoločníkom obchodných spoločností, členom družstiev pri rozdeľovaní zisku (podiely na zisku, dividendy) a pod.
Pre daňovníkov účtujúcich v jednoduchom účtovníctve sú daňovým výdavkom tiež mzdové náklady v rozsahu hrubej mzdy, obdobne ako v podvojnom účtovníctve. Tieto čiastky sa však premietajú do výdavkov až skutočne vyplatené. Preto sa v peňažnom denníku zaúčtujú do výdavkov ako jednotlivé účtovné operácie – výplata miezd, platby do poistných fondov platených zamestnancami, odvod preddavkov na daň zo závislej činnosti. Do doby zaplatenia (vyplatenia, úhrady) ide zo strany zamestnávateľa o záväzky.
Pokiaľ preddavky na daň alebo daň neboli zrazené, vybraté v určenej výške alebo odvedené v určenej lehote, predpíše správca dane platiteľovi dane tieto sumy na priame platenie (§ 68 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov).
1.1.1 Postup v podvojnom účtovníctve
Pri účtovaní o dodatočne vyrubenej dani musí daňovník vychádzať z vecného hľadiska jednotlivých prípadov. Odvod čiastok, ktoré boli daňovníkovi zrazené a neboli správcovi dane odvedené v stanovenej lehote, budú v tomto prípade preúčtované na ťarchu účtu 342 – Ostatné priame dane a v prospech účtu 221 – Bankové účty. Nákladových účtov sa toto účtovanie vôbec nedotýka. Čiastka dane, ktorá bola platiteľovi dane predpísaná z dôvodu, že zrazil preddavky alebo daň zamestnancovi v nesprávnej výške, bude zaúčtovaná v prospech účtu 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, pokiaľ ich možno zamestnancovi zraziť do lehoty stanovenej zákonom o daniach z príjmov (§ 46 ZDP).
Ak došlo k nesprávnej zrážke z viny platiteľa, ktorý už nemôže zamestnancovi zrážku vykonať alebo daň vybrať, uhradí túto čiastku platiteľ z nákladov, ktoré sú daňovo neuznané v zmysle § 25 ods. 1 písm. r) zákona o daniach z príjmov ako daň zaplatená za iného daňovníka. Pokiaľ by však zamestnanec vyrubenú daň zo závislej činnosti zamestnávateľovi uhradil, aj keď k tomu už nebol podľa zákona o daniach z príjmov povinný, zamestnávateľ – daňovník dane z príjmov by postupoval podľa § 23 ods. 4 písm. h) a do základu dane by nezahrnul príjmy súvisiace s výdavkami, ktoré neboli uznané za daňový výdavok podľa § 24.
1.1.2 Postup v jednoduchom účtovníctve
Rovnako ako v podvojnom účtovníctve musí daňovník pri účtovaní o dodatočne vyrubenej dani z príjmov zo závislej činnosti a zrážkovej dani v peňažnom denníku pre daňové účely rozlíšiť, čo predstavuje zaúčtovávaná čiastka. Výška preddavku na daň alebo daň, ktorú platiteľ zrazil, ale v stanovenej lehote neodviedol (zachytil ju v knihe záväzkov), je daňovým výdavkom až v momente úhrady správcovi dane. Výdavkom je rovnako daň dodatočne zrazená daňovníkovi. Pokiaľ platiteľ dane odvádza na základe rozhodnutia správcu dane preddavok na daň alebo daň, poprípade daň vyberanú zrážkou osobitnou sadzbou, ktorú podľa zákona o daniach z príjmov už nemôže dodatočne zraziť ani vybrať, posudzuje sa táto čiastka ako daň zaplatená za iného daňovníka a je daňovo neuznaná.
1.2 Zabezpečenie dane
Už pri dojednávaní kontraktu, zákazky a pod. by sa mal odberateľ, kupujúci, z daňového hľadiska platiteľ dane, zaujímať o to, či subjekt ktorému bude plynúť príjem nie je z hľadiska zákona o daniach z príjmov daňovým nerezidentom v zmysle § 2 ods. 3 a § 17 ods. 3 tohto zákona, t. j. zahraničnou fyzickou alebo právnickou osobou, ktorá má daňovú povinnosť vzťahujúcu sa len na príjmy plynúce zo zdrojov na území Slovenskej republiky. Podľa § 53 ods. 2 zákona o daniach z príjmov sú platitelia dane povinní z úhrad v prospech daňových nerezidentov, ktoré sú zdaniteľným príjmom týchto osôb na území SR, okrem príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, zrážať preddavok na daň, t. j. zabezpečiť daň.
Neprehliadnite!
Zabezpečenie dane predstavuje čiastku stanovenú percentom, v súčasnosti vo výške 15 %, ktorú je platiteľ dane povinný zraziť z peňažného plnenia poskytovaného daňovému nerezidentovi pri výplate, poukázaní alebo pripísaní úhrady v jeho prospech s výnimkou prípadov, keď sa daň zráža mesačnou sadzbou podľa tabuliek zo zdaniteľnej mzdy (§ 41 ZDP). Zabezpečenie dane sa spravidla uplatňuje pri platbách stálym prevádzkárňam, ale aj zo zdaniteľného príjmu z predaja majetku (hnuteľného či nehnuteľného), z predaja cenných papierov, z predaja účastí na tuzemských spoločnostiach atď.
Zrazený preddavok je platiteľ dane povinný odviesť príslušnému správcovi dane do pätnásteho dňa každého mesiaca za predchádzajúci mesiac. Súčasne s platbou zabezpečenej dane je platiteľ dane povinný správcovi dane daňovníka zrazenie preddavku oznámiť. Preddavok sa nebude zrážať, ak je daň zabezpečená platením preddavkov na daň podľa § 40 alebo § 50 zákona o daniach z príjmov, a ak správca dane nerozhodne inak.
Pokiaľ platiteľ dane nevykoná zrážku preddavku na daň, alebo zrazí preddavok na daň v nesprávnej výške, alebo zrazenú sumu včas neodvedie, zákon stanovil, že zodpovedá za túto daň rovnako ako za ním nezaplatenú daň. Uhradená čiastka z nákladov je v tomto prípade pre platiteľa dane daňovo neuznaným nákladom podľa § 25 ods. 1 písm. r) zákona o daniach z príjmov.
Príklad:
Alternatíva 1
| | Text
| Suma v Sk
| MD
| D
|
25. 2. 2003
| Dodávateľská faktúra za opravy vykonané organizačnou zložkou daňovníka podľa § 17 ods. 3 ZDP
| 350 000
| 511
| 321
|
2. 3. 2003
| Preddavok na zabezpečenie dane – predpis
| 52 500
| 321
| 342
|
2. 3. 2003
| Úhrada záväzku zníženého o preddavok
| 297 500
| 321
| 221
|
14. 4. 2003
| Odvod preddavku na DÚ
| 52 500
| 342
| 221
|
Alternatíva 2
Daňovník – platiteľ dane, svoju povinnosť, ktorú mu ukladá § 53 ods. 2 zákona o daniach z príjmov, nesplnil a dodávateľovi prác uhradil celú výšku faktúry 350 000 Sk (účtovanie MD 321, D 221). Daňový úrad túto skutočnosť zistil a postupoval voči platiteľovi podľa § 53 ods. 7 zákona o daniach z príjmov – vymáhal na platiteľovi dane preddavok na zabezpečenie dane ako jeho dlh.
Platiteľ dane bol povinný odviesť správcovi dane čiastku 52 500 Sk vrátane penále. Táto čiastka dane je u platiteľa dane daňovo neuznaným výdavkom podľa § 25 ods. 1 písm. r) zákona o daniach z príjmov. V prípade, že v budúcnosti daňovník platiteľovi dane túto čiastku uhradí, platiteľ a súčasne daňovník dane z príjmov bude postupovať podľa § 23 ods. 4 písm. h) zákona o daniach z príjmov, to znamená, že takýto príjem nezahrnie do základu dane. Analogicky bude postupovať aj daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva.
2. Cestná daň
Zákon č. 87/1994 Z. z. o cestnej dani v znení neskorších predpisov vymedzuje daňovníka cestnej dane v § 2. Podľa tohto ustanovenia daňovníkom cestnej dane je fyzická alebo právnická osoba, ktorá je ako držiteľ motorového vozidla zapísaná v dokladoch vozidla. Daňovníkom je aj osoba, ktorá užíva vozidlo, v ktorého dokladoch je zapísaná ako držiteľ fyzická osoba, ktorá zomrela alebo bola vyhlásená za mŕtveho, alebo právnická osoba, ktorá bola zrušená a zanikla. Držiteľ vozidla je daňovníkom cestnej dane aj keď sám nepodniká, ale jeho motorové vozidlo sa využíva na podnikateľské účely.
Vymedzenie daňovníka cestnej dane má osobitný význam aj pre účely dane z príjmov, a to z hľadiska možnosti uplatnenia zaplatenej cestnej dane do výdavkov (nákladov) vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Daňovým výdavkom je cestná daň len v prípade, ak je zaplatená daňovníkom, t. j. osobou, ktorú za takéhoto označuje zákon o cestnej dani. Ak teda cestnú daň zaplatí niekto iný, ako ten, kto je podľa zákona o cestnej dani daňovníkom, ide podľa § 25 ods. 1 písm. r) zákona o daniach z príjmov o daň zaplatenú za iného daňovníka, ktorú nemožno uznať ako výdavok (náklad) znižujúci základ dane z príjmov.
Príklad
Daňovník používa na podnikanie motorové vozidlo, ktorého držiteľom je otec daňovníka. Ak cestnú daň zaplatí daňovník, nebude mu uznaná ako daňový výdavok. Cestnú daň musí zaplatiť otec daňovníka, pretože vozidlo, ktorého je držiteľom, je používané na podnikanie a je predmetom dane podľa § 3 zákona o cestnej dani, a to napriek tomu, že on sám toto vozidlo na podnikanie nevyužíva.
Príklad
Podnikateľ – fyzická osoba A, je členom združenia spolu s ďalšou fyzickou osobou B. Združenie pri svojej činnosti používa motorové vozidlo, ktorého držiteľom je podnikateľ A. Cestnú daň musí v súlade s § 2 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej dani zaplatiť podnikateľ A, ktorý si zaplatenú daň uplatní ako daňový výdavok v plnej výške. Druhý účastník združenia si nemôže do daňových výdavkov zahrnúť pomernú časť cestnej dane.
O cestnej dani sa v podvojnom účtovníctve účtuje na ťarchu účtu 531 – Cestná daň súvzťažne v prospech účtu 345 – Ostatné dane a poplatky. V prípade, že v tomto zdaňovacom období daň nebude zaplatená, musí sa o čiastku predpisu zvýšiť základ dane. Rovnako v jednoduchom účtovníctve je daňovo uznaným výdavkom skutočne vynaložený výdavok, t. j. daň zaplatená bez ohľadu na zdaňovacie obdobie.
3. Daň z nehnuteľností
Podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona o daniach z príjmov je daňovým výdavkom (nákladom) zaplatená daň z nehnuteľností podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. Táto daň sa uzná ako daňový výdavok aj v prípade, ak bude zaplatená pôvodným vlastníkom pri zmene vlastníckych práv k nehnuteľnosti počas zdaňovacieho obdobia.
V podvojnom účtovníctve sa zaúčtuje predpis daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti na ťarchu účtu 532 – Daň z nehnuteľností súvzťažne v prospech účtu 345 – Ostatné dane a poplatky. V prípade, že daňovník v tomto zdaňovacom období daň nezaplatí, bude predpísaná čiastka pripočítateľnou položkou k výsledku hospodárenia. Ak zaplatí túto daň v nasledujúcom zdaňovacom období, o túto položku sa, naopak, výsledok hospodárenia zníži. Znamená to, že zaplatené čiastky sú daňovo uznané bez ohľadu na to, s ktorým obdobím časovo a vecne súvisia. V jednoduchom účtovníctve je zaplatená daň z nehnuteľností výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý daňovník zaúčtuje pri zaplatení v peňažnom denníku bez ohľadu na to, za aké zdaňovacie obdobie túto daň zaplatil.
Príklad
Akciová spoločnosť zaúčtovala predpis daňovej povinnosti k dani z nehnuteľnosti k termínom splatnosti stanoveným § 19 ods.1 písm. b) zákona o dani z nehnuteľnosti, a to štyri rovnaké splátky vo výške 15 000 Sk k 31. marcu, k 30. júnu, k 30. septembru a k 30. novembru 2002. Dňa 30. 3. 2002 zaplatila spoločnosť 15 000 Sk a dňa 30. 6. 2002 ďalších 15 000 Sk. Zostávajúce dve splátky z dôvodu platobnej neschopnosti nezaplatila v roku 2002, ale až 25. 3. 2003 spolu s prvou splátkou v roku 2003.
V zdaňovacom období 2002 zahrnula spoločnosť do daňových výdavkov čiastku skutočne zaplatenej dane z nehnuteľností v celkovej výške 30 000 Sk. Zostávajúca čiastka 30 000 Sk zúčtovaná na účte 532 bola daňovo neuznaná. Do základu dane sa daň z nehnuteľnosti zúčtovaná v roku 2002 a zaplatená v roku 2003 zahrnie v zdaňovacom období roku 2003. Úprava sa v roku 2003 vykoná znížením výsledku hospodárenia.
3.1 Ďalšie podmienky pre uplatnenie dane z nehnuteľností do daňových výdavkov
V § 24 ods. 1 je uvedené, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo evidovaný v evidencii podľa § 9 ods. 4, ktorý nepresahuje limity ustanovené osobitným predpisom a spĺňa rozsah a podmienky ustanovené v zákone o daniach z príjmov. Daň z nehnuteľností možno uznať za daňový výdavok len v prípade, ak daňovník zahrnul nehnuteľnosť do majetku na podnikanie a u daňovníka – fyzickej osoby s príjmami podľa § 9 zákona o daniach z príjmov, pokiaľ nehnuteľnosť zaevidoval ako hmotný majetok, ktorý možno odpisovať.
Ak daňovník využíva nehnuteľnosť pre svoju podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, či prenájom len sčasti a čiastočne i pre osobnú potrebu, či potrebu svojej rodiny, je povinný krátiť okrem ďalších výdavkov i zaplatenú daň z nehnuteľnosti o časť, ktorou ju využíval pre osobnú potrebu. Výšku uplatnených výdavkov (nákladov) je daňovník povinný v tomto prípade preukázať – stanoví ju podľa vhodne zvolených kritérií (napr. podľa percentuálnej výšky podlahovej plochy využívanej na podnikateľskú činnosť či prenájom).
Táto situácia môže nastať aj pri majetku daňovníkov uvedených v § 18 ods. 5 zákona o daniach z príjmov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania (majetok je sčasti využívaný k hospodárskej činnosti a sčasti k neziskovej činnosti). K zdaniteľným príjmom uplatní daňovník daň z nehnuteľnosti vo výške, ktorá zodpovedá využitiu nehnuteľnosti na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu.
Príklad
Nadácia vlastní budovu, ktorú sčasti využíva pre vlastné potreby a sčasti prenajíma. Pretože u neziskových organizácií je príjem z prenájmu predmetom dane (§ 18 ods. 4 zákona o daniach z príjmov), k zdaniteľnému príjmu z prenájmu uplatní ako daňový výdavok zaplatenú daň z nehnuteľností vo výške pripadajúcej napr. na prenajímanú plochu. Z celkovej úžitkovej plochy budovy 400 m2, prenajatá časť má 150 m2. Zo zaplatenej dane z nehnuteľností vo výške 10 000 Sk sa ako daňový výdavok uplatní daň v pomere 150 : 400 = 0,375, t. j. vo výške 3 750 Sk.
4. Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností
Daňovo uznaným výdavkom podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona o daniach z príjmov je aj daňovníkom zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Podľa zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov daňovníkom tejto dane je prevodca (predávajúci). Ak však pôjde o nadobudnutie nehnuteľnosti odplatným prevodom alebo prechodom pri výkone rozhodnutia, pri konkurze a vyrovnaní a pri zaopatrovacej zmluve, daňovníkom je podľa § 8 ods. 1 nadobúdateľ a ním zaplatená daň je uznaným daňovým výdavkom.
Vzhľadom na to, že zákon o daniach z príjmov vyžaduje, aby daň bola zaplatená, sú zaplatené čiastky daňovo uznané v jednoduchom, ale i v podvojnom účtovníctve (tu sa predpis dane z prevodu a prechodu nehnuteľností zaúčtuje na ťarchu účtu 538 – Ostatné dane a poplatky) bez ohľadu na to, s ktorým účtovným obdobím vecne a časovo súvisia.
Zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľností môže byť uplatnená vo výdavkoch daňovníka dane z príjmov právnických osôb alebo daňovníka dane z príjmov fyzických osôb s príjmami podľa § 7, § 9 alebo § 10 zákona o daniach z príjmov.
Ak sa v súlade s § 9 ods. 3 zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností vymieňajú nehnuteľnosti, považujú sa ich vzájomné prevody za jeden prevod. Daň sa vyberie z prevodu a prechodu tej nehnuteľnosti, ktorej cena pri výmene je vyššia. Daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je prevodca aj nadobúdateľ – v tomto prípade sú povinní daň zaplatiť spoločne a nerozdielne. Z hľadiska dane z príjmov sa jedná o príjmy dosiahnuté zámenou. Tieto príjmy sa posudzujú pre účely dane z príjmov ako príjmy získané predajom.
Daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je aj záložný veriteľ, ktorý v prípade nesplnenia záväzku dlžníkom uspokojí svoju pohľadávku predajom založenej nehnuteľnosti. Ak dlžník splnenie svojho záväzku zabezpečí prevodom práva k nehnuteľnosti na veriteľa (§ 553 Občianskeho zákonníka), daňovníkom dane z prevodu a prechodu nehnuteľností je v tomto prípade veriteľ. Pri vkladoch nehnuteľností do obchodných spoločností a družstiev je daňovníkom tejto dane spoločník obchodnej spoločnosti alebo člen družstva, t. j. vkladateľ.
Príklad
Podnikateľ – fyzická osoba, stolár, vedie jednoduché účtovníctvo, rozhodol sa ukončiť k 31. 12. 2002 svoju podnikateľskú činnosť. V priebehu druhého polroka 2002 postupne dokončil jednotlivé zákazky a predával zvyšný materiál. Dňa 13. 11. 2002 uzavrel kúpnu zmluvu s ďalším podnikateľom, ktorému predal budovu skladu za 250 000 Sk. Znaleckým posudkom bola táto nehnuteľnosť ocenená na 300 000 Sk. Návrh na vklad bol doručený katastrálnemu úradu dňa 20. 11. 2002. Zápis do katastra nehnuteľností bol vykonaný až 5. 5. 2003. Vznikol v tomto prípade podnikateľovi ku dňu ukončenia podnikateľskej činnosti k 31. 12. 2002 záväzok z titulu dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, o ktorý by mohol znížiť základ dane v súvislosti s ustanovením § 23 ods. 12 písm. a) zákona o daniach z príjmov?
Podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. a) zákona č. 318/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňová povinnosť pri dani z prevodu a prechodu nehnuteľností daňovníkovi vznikla dňom zápisu práv do katastra nehnuteľností. Do 90 dní od vzniku daňovej povinnosti je daňovník podľa § 20 ods. 1 tohto zákona povinný podať daňové priznanie a v tejto lehote aj daň zaplatiť (§ 23 ods. 1). Pretože daňovníkovi vznikla daňová povinnosť až 5. 5. 2003, nemôže si v daňovom priznaní za rok 2002 znížiť základ dane z titulu predpokladanej výšky dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, pretože záväzok do 31. 12. 2002 ešte nevznikol. Pokiaľ však daňovník v roku 2003 daň z prevodu a prechodu nehnuteľností zaplatí, môže podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2002 na nižšiu daňovú povinnosť v súlade s § 39 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov, prostredníctvom ktorého uplatní túto daň ako daňový výdavok v súlade s § 10 ods. 5 zákona o daniach z príjmov.
Príklad:
Občan Tichý v roku 2000 kúpil ako fyzická osoba nehnuteľnosť za 2 000 000 Sk (kúpna cena sa zhodovala s cenou podľa znaleckého posudku). Pán Tichý v tejto nehnuteľnosti nemal trvalý pobyt a v roku 2002 túto nehnuteľnosť predal spoločnosti s r. o. za 3 000 000 Sk (kúpna cena sa rovnala cene podľa znaleckého posudku). V tomto roku čiastku 3 000 000 Sk aj obdržal. Daň z prevodu a prechodu nehnuteľností vo výške 150 000 Sk zaplatil až v roku 2003, pretože daňová povinnosť pánovi Tichému vznikla až dňom zápisu do katastra nehnuteľností 15. 1. 2003.
V uvedenom príklade nebol príjem pána Tichého z predaja nehnuteľnosti oslobodený podľa § 4 zákona o daniach z príjmov. Predaj vlastných nehnuteľností je preto príjmom podľa § 10 ods. 1 písm. d) zákona o daniach z príjmov. S ohľadom na ustanovenie § 10 ods. 5 zákona o daniach z príjmov možno uznať v daňovom priznaní za rok 2002 ako daňový výdavok kúpnu cenu, ktorú pán Tichý preukázateľne zaplatil za nehnuteľnosť, vo výške 2 000 000 Sk a zaplatenú daň z prevodu a prechodu nehnuteľností vo výške 150 000 Sk, pokiaľ bola uhradená do termínu pre podanie daňového priznanie, t. j. do 31. 3. 2003. Ak bola daň zaplatená neskôr, daňovník by mohol postupovať podľa § 39 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov a uplatniť zaplatenú daň z prevodu a prechodu nehnuteľností ako daňový výdavok v roku 2002 prostredníctvom dodatočného daňového priznania. Uvedené vyplýva z oznámenia Ministerstva financií SR č. 13 904/1997/62 uverejneného vo Finančnom spravodajcovi č. 8/97, ktoré primerane platí aj k zákonu č. 366/1999 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Príklad:
Ak ide o odplatný prevod nehnuteľností z bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo odplatný prechod nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, považuje sa každý z manželov za samostatného daňovníka dane z prevodu a prechodu nehnuteľností (§ 8 ods. 2 zákona o dani z dedičstva, darovania, prechodu a prevodu nehnuteľností). V prípade predaja nehnuteľnosti, ktorá bola súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a ktorá nie je oslobodená od dane z príjmov podľa § 4, sa príjem získaný predajom zdaňuje z hľadiska zákona o daniach z príjmov u jedného z manželov (§ 5 ods. 6 ZDP). Manžel pán Veselý podá daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb. Príjem z predaja nehnuteľnosti v roku 2003 predstavoval 1 500 000 Sk, nehnuteľnosť získal pán Veselý s manželkou kúpou za 1 100 000 Sk. Podľa § 23 ods. 2 zákona o dani z dedičstva, z darovania a z prevodu a prechodu nehnuteľností manželia ako daňovníci sú povinní zaplatiť daň spoločne a nerozdielne. Je teda na vôli manželov ako daňovníkov dane z prevodu a prechodu nehnuteľností, ako sa dohodnú na úhrade tejto dane. V našom prípade každý z manželov zaplatil v roku 2003 daň z prevodu a prechodu nehnuteľností vo výške 37 500 Sk.
Pán Veselý bude povinný podať priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2003. Jeho príjmy podľa § 10 zákona o daniach z príjmov predstavovali 1 500 000 Sk. Do výdavkov bude môcť zahrnúť 1 100 000 Sk (cena, za ktorú bola nehnuteľnosť kúpená) a ďalej zaplatenú daň z prevodu a prechodu nehnuteľností. Podľa § 10 ods. 5 zákona o daniach z príjmov je pri príjmoch z predaja nehnuteľného majetku výdavkom zaplatená daň z prevodu a prechodu nehnuteľnosti. Pán Veselý uplatní v daňovom priznaní daň zaplatenú obidvoma manželmi vo výške 75 000 Sk.
5. Nepriame dane
5.1 DPH v daňových výdavkoch
Podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona o daniach z príjmov patria medzi daňovo uznané výdavky aj ďalšie dane s výnimkou uvedenou v § 25 a daň z pridanej hodnoty, ktorá súvisí s výdavkami (nákladmi) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v prípadoch uvedených v tomto ustanovení. Podľa § 25 ods. 1 písm. z) tohto zákona, daňovým výdavkom nie je daň z pridanej hodnoty u platiteľov tejto dane s výnimkou prípadov uvedených v § 24 ods. 3 písm. d).
Všeobecne možno povedať, že u dane z pridanej hodnoty a spotrebných daní nedochádza v podvojnom účtovníctve k zaúčtovaniu na účty účtovej skupiny 53 – Dane a poplatky, ale na účet 343 – Daň z pridanej hodnoty (na ťarchu účtu nárok voči daňovému úradu na odpočítanie, v prospech daňová povinnosť) a na účet 345 – Ostatné dane a poplatky. V súvislosti s tými daňami však dochádza k niekoľkým typickým prípadom, kedy tieto dane vstupujú alebo môžu vstupovať v nejakej forme priamo alebo nepriamo do daňovo uznaných výdavkov.
5.1.1 Daňovník dane z príjmov nie je platiteľom DPH
Daňovník účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva v tomto prípade zaúčtuje pri zaplatení celú fakturovanú čiastku za materiál, tovar, služby a pod. do výdavkov súvisiacich s príjmami, ktoré sú predmetom dane. V niektorých prípadoch ide o daňové výdavky, ale môže ísť aj výdavky, ktoré nemôžu ovplyvniť základ dane (napr. nákup DHM).
V podvojnom účtovníctve daňovník zaúčtuje celú fakturovanú čiastku na príslušné nákladové účty v triede 5. V prípade faktúry za zásoby pri spôsobe účtovania A účtuje na príslušné účty triedy 1 – Zásoby a pri obstaraní dlhodobého hmotného majetku na účty triedy 0 – Dlhodobý majetok. Pri posudzovaní, či ide o výdavky daňové, sa vychádza z príslušných ustanovení zákona o daniach z príjmov.
Ak teda daňovník – neplatiteľ DPH, nakupuje tovar či materiál od platiteľa DPH, táto daň pre neho je vždy súčasťou obstarávacej, resp. vstupnej ceny.
5.1.2 Daňovník dane z príjmov je platiteľom DPH
Nákup od neplatiteľa
Ak daňovník – platiteľ DPH, obdrží faktúru od neplatiteľa, zaúčtuje v podvojnom účtovníctve celú fakturovanú hodnotu na príslušné účty. V jednoduchom účtovníctve faktúru od neplatiteľa zaúčtuje pri zaplatení do výdavkov, a to podľa charakteru do daňových alebo do nedaňových výdavkov. V týchto prípadoch si platiteľ dane nemôže nárokovať odpočítanie DPH.
Nákup od platiteľa
Platiteľ dane má nárok na odpočítanie dane, ak zdaniteľné plnenie uskutočnené iným platiteľom prijme na uskutočnenie svojich zdaniteľných plnení, pri ktorých platiteľovi vzniká daňová povinnosť, ktoré sú oslobodené od dane (vývoz tovaru, vývoz služieb, medzinárodná preprava) a vo vymedzených prípadoch, aj pri ktorých nevzniká daňová povinnosť. Odpočítať daň pri prijatom zdaniteľnom plnení môže platiteľ v zdaňovacom období, v ktorom splnil podmienky uvedené v § 20a zákona o dani z pridanej hodnoty.
Ak platiteľ dane nemá nárok na odpočítanie, tak ako je to v prípadoch uvedených v § 20 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty, je daň z pridanej hodnoty vždy súčasťou vstupnej ceny dlhodobého majetku a hodnoty zásob.
V prípade, že daňovník účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva a nárok na odpočítanie DPH na vstupe uplatní, zaúčtuje v peňažnom denníku čiastku DPH pri platbe dodávateľovi ako výdavok, ktorý nemôže ovplyvniť základ dane. V podvojnom účtovníctve sa DPH na vstupe účtuje na ťarchu účtu 343 a cena bez dane na príslušné účty účtovej triedy 5, resp. triedy 0 alebo 1.
Výška obstarávacej ceny znížená o DPH je v niektorých prípadoch rozhodujúca pre zaradenie hmotného majetku do zásob alebo dlhodobého hmotného majetku.
Príklad:
Platiteľ DPH kúpil dňa 11. 9. 2003 hmotný majetok vo výške 30 250 Sk, ktorý potrebuje pre svoju podnikateľskú činnosť.
a) V prípade nákupu od neplatiteľa je obstarávacia cena vyššia ako 30 000 Sk a jedná sa o dlhodobý hmotný majetok.
b) Pri nákupe od platiteľa DPH obdržal daňovník tento daňový doklad:
cena bez dane 25 208 Sk
DPH 20 % 5 042 Sk
celkom 30 250 Sk
Obstarávacia cena bez dane je nižšia ako 30 000 Sk, nejde teda o dlhodobý hmotný majetok. V jednoduchom účtovníctve sa zaúčtuje ako výdavok ovplyvňujúci základ dane, v členení nákup materiálu. V podvojnom účtovníctve sa o takomto hmotnom majetku účtuje ako o zásobách. Pokiaľ je jeho doba použiteľnosti dlhšia ako jeden rok, účtovná jednotka môže o ňom účtovať aj na účtoch dlhodobého majetku, aj keď nepresahuje čiastku 30 000 Sk.
Zákon o daniach z príjmov v § 24 ods. 3 písm. d) upravuje podmienky, za ktorých možno daň z pridanej hodnoty zahrnúť do daňových výdavkov.
- Daňové výdavky (náklady) v súvislosti s odvodom dane z pridanej hodnoty z majetku pri zrušení registrácie
Ak požiada platiteľ o zrušenie registrácie, je povinný podľa § 43 ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie, ktoré mu určí daňový úrad, priznať a odviesť daň z majetku, pri ktorom uplatnil odpočet dane. Daň odvedie vo výške, ktorá sa vypočíta zo zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku zistenej podľa § 29 ods. 2 zákona o daniach z príjmov ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia a z ceny zásob zistenej podľa § 25 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve ku dňu skončenia posledného zdaňovacieho obdobia.
Odvedená daň z pridanej hodnoty je daňovým výdavkom s výnimkou tej dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný a na nehmotný majetok a u daňovníkov účtujúcich v podvojnom účtovníctve aj na zásoby.
Pri hmotnom a nehmotnom majetku o odvedenú daň z pridanej hodnoty je daňovník povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného majetku a nehmotného majetku a daňovník účtujúci v podvojnom účtovníctve aj cenu zásob. Uvedené zvýšenie sa zaúčtuje v podvojnom účtovníctve v prospech účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty a na ťarchu príslušných účtov účtovej triedy 0 – Dlhodobý majetok alebo na ťarchu príslušných účtov účtovej triedy 1 – Zásoby. U daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva je takto odvedená daň z pridanej hodnoty vzťahujúca sa na zásoby jednorazovým daňovým výdavkom.
MF SR vydalo vo FS č. 11/1996 opatrenie k spôsobu zahrnutia dane z pridanej hodnoty do základu dane v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov pod č. 62/872/1996. Opatrenie bolo vydané k už zrušenému zákonu o daniach z príjmov, ale čl. II bod 3 písm. a) a b) platí aj k zákonu o daniach z príjmov účinnému od 1. 1. 2000. Uvedený článok opatrenia rieši úpravu vstupnej ceny odpisovaného hmotného a nehmotného majetku o daň z pridanej hodnoty, ktorú je daňovník povinný odviesť pri zrušení registrácie, pre účely stanovenia ročného odpisu.
Neprehliadnite!
Ročný odpis sa u už odpisovaného majetku vypočíta nasledovne:
a) pri rovnomernom odpisovaní ako súčin upravenej vstupnej ceny majetku pre výpočet daňových odpisov a ročnej odpisovej sadzby podľa vzorca:
RO = 0,01 x (UVC x ROS)
UVC = P x (ZC + DPH)
P = VC : ZC
pričom:
UVC = upravená vstupná cena vypočítaná len pre účely stanovenia ročného odpisu,
ROS = ročná odpisová sadzba stanovená podľa údajov zo stĺpca § 31 ods. 1 „v ďalších rokoch odpisovania“, prípadne ak bolo do doby zrušenia registrácie vykonané technické zhodnotenie zo stĺpca „pre zvýšenú vstupnú cenu“,
VC = vstupná cena pôvodná podľa § 29 ods. 1 písm. a) zákona o daniach z príjmov,
ZC = zostatková cena vypočítaná podľa § 29 ods. 2 zákona o daniach z príjmov,
DPH = odpočet dane z pridanej hodnoty, ktorý sa vzťahuje k zostatkovej cene hmotného a nehmotného majetku podľa § 43 ods. 5 zákona č. 289/1995 Z. z.,
P = podiel vstupnej ceny a zostatkovej ceny zaokrúhlený na 4 desatinné miesta smerom nahor.
b) pri zrýchlenom odpisovaní ako podiel dvojnásobku zostatkovej ceny hmotného a nehmotného majetku a dane z pridanej hodnoty k priradenému koeficientu pre zrýchlené odpisovanie podľa vzorca:
RO = [(ZC + DPH) x 2] : (K – x)
pričom:
ZC = zostatková cena vypočítaná podľa § 29 ods. 2 zákona o daniach z príjmov
DPH = odpočet dane z pridanej hodnoty vzťahujúci sa k zostatkovej cene odpisovaného hmotného a nehmotného majetku podľa § 43 ods. 5 zákona č. 289/1995 Z. z.
K = koeficient stanovený podľa údajov sĺpca § 32 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z. z. „
v ďalších rokoch odpisovania“, resp. ak bolo vykonané technické zhodnotenie podľa stĺpca „pre zvýšenú vstupnú cenu“,
x = počet rokov, počas ktorých bol majetok už odpisovaný.
Príklad:
Spoločnosť obstarala v roku 2002 hmotný majetok v hodnote 1 230 000 Sk, z toho 1 000 000 Sk bola cena bez dane a 230 000 Sk bola daň z pridanej hodnoty, na ktorú si ako platiteľ dane z pridanej hodnoty uplatnila odpočet. Hmotný majetok patrí do 1. odpisovej skupiny s dobou odpisovania 4 roky. V roku 2003 spoločnosť požiadala o zrušenie registrácie platiteľa DPH. V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je spoločnosť povinná odviesť daň z pridanej hodnoty z majetku, pri ktorom si uplatnila odpočet dane.
Postup pri rovnomernom odpisovaní
– výpočet daňovej zostatkovej ceny
vstupná cena 1 000 000 Sk
odpisy za roky 2001, 2002 142 000 Sk
daňová zostatková cena 858 000 Sk
– výpočet povinného odvodu dane
zostatková cena x sadzba dane (platná v roku uplatnenia odpočtu)
= 858 000 Sk x 23 % = 197 340 Sk
V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je spoločnosť povinná odviesť daň z pridanej hodnoty vo výške 197 340 Sk. V tomto prípade uvedená suma dane nie je daňovým výdavkom, ale zvyšuje vstupnú cenu hmotného majetku na 1 197 340 Sk (1 000 000 + 197 340). Z takto upravenej vstupnej ceny bude spoločnosť počnúc rokom 2003 uplatňovať odpisy do daňových výdavkov.
– výpočet ročného odpisu z upravenej vstupnej ceny
Pre výpočet odpisov za rok 2003 (3. rok odpisovania) sa najskôr vypočíta podiel vstupnej a zostatkovej ceny (P) na 4 desatinné miesta:
1 000 000 : 858 000 = 1,1655
Upravená vstupná cena (UVC) = l,1655 x (858 000 +197 340) = 1 229 999 Sk
Ročný odpis (RO) sa vypočíta: = 0,01 x (1 229 999 x 28, 6) = 351 780 Sk
V tejto výške sa uplatní odpis za roky 2003, 2004 a 2005.
Odpis v jednotlivých rokoch uplatnený do daňových výdavkov:
rok 2002 142 000 Sk
rok 2003 351 780 Sk
rok 2004 351 780 Sk
rok 2005 351 780 Sk
Spolu 1 197 340 Sk
Postup pri zrýchlenom odpisovaní
– výpočet daňovej zostatkovej ceny
vstupná cena 1 000 000 Sk
odpis za rok 2002 (1 000 000 : 4) 250 000 Sk
daňová zostatková cena 750 000 Sk
– výpočet povinného odvodu dane
zostatková cena x sadzba dane (platná v roku uplatnenia odpočtu)
= 750 000 Sk x 23 % = 172 500 Sk
V daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie je spoločnosť povinná odviesť daň z pridanej hodnoty vo výške 172 500 Sk. Táto suma nie je daňovým výdavkom, ale zvyšuje vstupnú cenu hmotného majetku na 1 172 500 Sk (1 000 000 + 172 500). Do tejto výšky môže spoločnosť uplatniť odpisy v daňových výdavkoch.
– výpočet ročného odpisu z upravenej vstupnej ceny
rok 2003 = [(750 000 + 172 500) x 2 : (5 – 1)] = 461 250 Sk ZC 461 250 Sk
rok 2004 = (461 250 x 2) : (5 – 2) = 307 500 Sk ZC 153 750 Sk
rok 2005 = (153 750 x 2) : (5 – 3) = 153 750 Sk ZC 0 Sk
Odpis v jednotlivých rokoch uplatnený do daňových výdavkov:
rok 2002 250 000 Sk
rok 2003 461 250 Sk
rok 2004 307 500 Sk
rok 2005 153 750 Sk
Spolu 1 172 500 Sk
- Daňové výdavky (náklady) v prípade uplatnenia nároku na odpočet koeficientom a v prípade, keď daňovník nemá nárok na odpočítanie
Pri prijatých zdaniteľných plneniach podľa § 20 ods. 3 zákona o dani z pridanej hodnoty je platiteľ povinný krátiť nárok na odpočet spôsobom stanoveným v § 21.
V podvojnom účtovníctve je v priebehu zdaňovacieho obdobia daň na vstupe účtovaná na strane MD účtu 343. Na konci zdaňovacieho obdobia platiteľ odpočíta len tú daň, ktorá zodpovedá dani na vstupe uplatnenej na prijaté zdaniteľné plnenie, vynásobenej koeficientom vypočítaným spôsobom stanoveným v zákone o dani z pridanej hodnoty.
Daňovým výdavkom je takto vypočítaná neuplatnená časť dane z pridanej hodnoty a tiež daň, pri ktorej podľa § 20 zákona o DPH platiteľ nemá nárok na odpočet s výnimkou dane, ktorá sa vzťahuje na hmotný a nehmotný majetok. V tomto prípade je platiteľ DPH povinný zvýšiť vstupnú cenu hmotného a nehmotného majetku.
V podvojnom účtovníctve sa neuplatnená časť dane z pridanej hodnoty zaúčtuje v prospech účtu 343 a na ťarchu účtu 548 – Ostatné prevádzkové náklady alebo na ťarchu príslušných účtov účtovej triedy 0 – Dlhodobý majetok. Rovnako sa zaúčtuje aj daň z pridanej hodnoty, na odpočítanie ktorej platiteľ nemá nárok. V jednoduchom účtovníctve je neuplatnená časť dane z pridanej hodnoty a daň, na odpočet ktorej platiteľ nemá nárok s výnimkou dane, o ktorú je povinnosť zvýšiť vstupnú cenu majetku, výdavkom ovplyvňujúcim základ dane.
Po skončení kalendárneho roka vypočíta platiteľ nárok na odpočítanie obdobným spôsobom ako v priebehu roka a prípadné rozdiely medzi predbežným odpočítaním dane a odpočítaním dane vypočítaným koeficientom za kalendárny rok vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.
V prípade, že uplatnené odpočítanie dane z pridanej hodnoty z daňových priznaní za jednotlivé zdaňovacie obdobia je nižší ako odpočet vypočítaný za kalendárny rok, uplatní sa tento rozdiel voči štátnemu rozpočtu a je príjmom (výnosom), ktorý vchádza do základu dane (v podvojnom účtovníctve sa účtuje v prospech účtu 548 – Ostatné prevádzkové náklady a na ťarchu účtu 343 – Daň z pridanej hodnoty). Pokiaľ odpočítanie z jednotlivých daňových priznaní prevyšuje odpočítanie vypočítané za celý kalendárny rok, odvedie sa tento rozdiel v prospech štátneho rozpočtu a je daňovo uznaným výdavkom (nákladom) daňovníka (v podvojnom účtovníctve sa účtuje na ťarchu účtu 548).
Daň z pridanej hodnoty, ktorú zákon o daniach z príjmov akceptuje ako daňový výdavok, možno uplatniť v základe dane až po zaplatení. Podľa usmernenia MF č. 3181/2002-72 k vybraným ustanoveniam zákona o daniach z príjmov, uplatňovaným pri podaní daňového priznania za rok 2001, ktoré bolo uverejnené vo FS č. 5/2002, nárok na odpočet vypočítaný a uplatnený po skončení kalendárneho roka nie je posudzovaný podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona o daniach z príjmov. V tomto prípade ide o vyrovnanie povinnosti za kalendárny rok, ktoré nadobúda výnosový alebo nákladový charakter a ktoré je zahrnuté do základu dane z príjmov v súlade s účtovníctvom.
Príklad:
Za zdaňovacie obdobie I. štvrťroka 2003 vykázala spoločnosť daň na vstupe vo výške 1 250 000 Sk a vypočítaný koeficient vo výške 0,7932. Spoločnosť môže za uvedené zdaňovacie obdobie predbežne odpočítať daň z pridanej hodnoty vo výške 991 500 Sk (1 250 000 x 0,7932). Daň na vstupe bola uplatnená na nasledovné zdaniteľné plnenia:
– nákup hmotného majetku 620 000 Sk
– nákup zásob 354 000 Sk
– prijaté služby 276 000 Sk
Spoločnosť vypočítaným koeficientom vynásobí daň na vstupe uplatnenú na prijaté zdaniteľné plnenia a rozdiel, na ktorý nemá nárok na odpočítanie, vysporiada nasledovným spôsobom:
– pri hmotnom majetku 620 000 x 0,7932 = 491 784 Sk
Z dane uplatnenej na vstupe vo výške 620 000 Sk predbežne odpočíta daň vo výške 491 784 Sk a o rozdiel v sume 128 216 Sk zvýši vstupnú cenu majetku.
– pri zásobách 354 000 x 0,7932 = 280 793 Sk
Z dane uplatnenej na vstupe vo výške 354 000 Sk predbežne odpočíta daň vo výške 280 793 Sk a rozdiel v sume 73 207 Sk zúčtovaný na ťarchu účtu 548 je uznaným daňovým výdavkom.
– pri službách 276 000 x 0,7932 = 218 923 Sk
Z dane uplatnenej na vstupe vo výške 276 000 Sk predbežne odpočíta daň vo výške 218 923 Sk a rozdiel v sume 57 077 Sk zúčtuje na ťarchu účtu 548 a uplatní do daňových výdavkov.
5.2 Spotrebné dane v daňových výdavkoch
Spotrebná daň pri nákupe vybraných výrobkov alebo vyrubená colným orgánom sa stáva súčasťou obstarávacej ceny zásob. Pri predaji alebo spotrebe je potom v podvojnom účtovníctve súčasťou hodnoty účtovanej na účte 501 alebo 504, ak účtovná jednotka účtuje spôsobom A. Pri spôsobe B sa na tieto účty účtuje vydaním do spotreby. V jednoduchom účtovníctve je spotrebná daň súčasťou ceny nakúpených vybraných výrobkov a do výdavkov sa dostane zaplatením.
U registrovaného platiteľa spotrebné dane neovplyvňujú jeho náklady ani výnosy s výnimkou, ak sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo pre vlastnú potrebu účtovnej jednotky alebo pri bezplatnom plnení v prospech iných osôb, ako aj pri vzniku manka a škody na výrobkoch podliehajúcich spotrebnej dani.
5.3 Domerky DPH a spotrebných daní
V zásade platí, že domerky dane z pridanej hodnoty, ak nemožno zvýšiť hodnotu majetku, zásob a pod., sú po zaplatení daňovým výdavkom podľa § 24 ods. 3 písm. d) zákona o daniach z príjmov, a to v tom zdaňovacom období, v ktorom k úhrade došlo. Nie je tomu tak bezvýhradne, pretože nie vo všetkých prípadoch súvisí dodatočne stanovená daňová povinnosť s výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Je preto potrebné vychádzať z protokolu o kontrole a jednotlivé prípady kontrolných zistení vo vzťahu k daňovým výdavkom posudzovať individuálne.
Dodatočne vyrubená daň z pridanej hodnoty nikdy nebude daňovým výdavkom, pokiaľ sa preukáže, že platiteľ napr.:
- nedoložil uplatnený nárok na odpočítanie požadovaným spôsobom,
- uplatnil odpočítanie na vstupe u prijatých zdaniteľných plnení, ktoré sa neuskutočnili (fiktívne plnenia),
- dodaňuje sa uplatnené odpočítanie u prijatých plnení použitých na pohostenie,
- dodaňuje sa nezdanené použitie tovaru alebo služieb pre vlastnú potrebu platiteľa alebo pre účely, ktoré nesúvisia s podnikaním a pod.
Podobne nemožno uznať ako daňový výdavok domerky spotrebných daní napr. z dôvodu neuznania nároku na vrátenie dane, pokiaľ napr. daňový doklad o prechode vybraných výrobkov do zahraničia je nepravý alebo k vývozu nedošlo (fiktívne plnenie), z dôvodu zistenia prekročenia stanovených noriem strát liehu pri výrobe a obehu liehu, použití vybraných výrobkov pre vlastnú potrebu a pod.
Vo všetkých týchto prípadoch, výpočet ktorých nie je vyčerpávajúci, nemožno uznať dodatočne vyrubenú daň do daňových výdavkov.
6. Poplatky
Výdavkami na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov sú podľa § 24 ods. 3 písm. d) tiež zaplatené poplatky, ktoré sa vzťahujú k činnostiam, z ktorých príjmy podliehajú dani. V praxi môže ísť napríklad o
Daňovým výdavkom sú tieto poplatky až po zaplatení, bez ohľadu na to, s ktorým účtovným obdobím vecne a časovo súvisia.
Autor: Ing. Iveta Petrovická
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies