Civilná mediácia v SR

Mediácia ako mimosúdne riešenie sporov a jej výhody

Zákonom č. 420/2004 Z. z.o mediácii a o doplnení niektorých zákonov sa vytvoril v slovenskom právnom poriadku právny rámec pre uskutočňovanie mediačnej činnosti pri riešení sporov v civilnej (t. j. najmä občianskoprávnej a obchodnoprávnej) oblasti a zároveň tak došlo, v nadväznosti na článok 6 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým sa deklaruje právo každého človeka na prístup k spravodlivosti a na ustanovenia čl. 46 až 50 Ústavy SR  o práve na súdnu a inú právnu ochranu, k rozšíreniu v súčasnosti existujúcich spôsobov riešenia sporov inou ako súdnou cestou. Mediáciu ako jednu z právnych foriem alternatívneho riešenia sporov v civilnej oblasti v súčasnej dobe implikujú právne poriadky mnohých členských štátov Európskej únie (napr. Anglicko, Belgicko, Španielsko, Nemecko, Francúzsko, Grécko a i.) a vo viacerých krajinách je už takmer bežnou súčasťou systému občianskeho súdnictva.

Mediáciou sa v medzinárodných dokumentoch rozumie mimosúdne konanie, v ktorom tretia, neutrálna osoba (mediátor) pomáha stranám, aby vyriešili svoju konfliktnú situáciu, resp. urovnali spor, ktorý vznikol alebo sa týka ich zmluvného alebo právneho vzťahu a dospeli k vzájomnej dohode. Podstata celého procesu mediácie spočíva predovšetkým v tom, že strany stoja pred mediátorom, ktorý nezohráva úlohu sudcu, nekonštatuje existenciu práva, resp. nároku na jednej či druhej strane, t. j. neaplikuje hmotné právo. Mediátor nevydáva žiadne autoritatívne rozhodnutie, ako tomu je v prípadoch  súdneho alebo rozhodcovského konania, ale výsledkom celého procesu mediácie je len dohoda oboch strán o tom, akým spôsobom vyriešia predmetný spor. Výsledkom úspešnej mediačnej činnosti je teda dohoda, nie rozhodnutie.

Mediácia a jej koncepcia v slovenskom právnom poriadku prináša okrem vyššie uvedeného mnohé ďalšie výhody oproti tradičným spôsobom riešenia sporov.

V zmysle ustanovenia § 2 zákona o mediácii  možno týmto spôsobom riešiť spory, ktoré vznikli z občianskoprávnych, rodinnoprávnych, pracovnoprávnych a obchodno-záväzkových vzťahov, čo predstavuje pomerne širokú oblasť súkromnoprávnych vzťahov, v rámci ktorej sa  sporné strany môžu vyhnúť súdnemu konaniu a riešiť konfliktnú situáciu priateľským urovnaním. Mediáciu je samozrejme možné použiť aj na veci prerokovávané v trestnom konaní, ale tam platí osobitný právny predpis, a to zákon č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch, ktorý sa vzťahuje na výkon probácie a mediácie v trestnom konaní. Veľkou výhodou mediácie sa stáva najmä jej rýchlosť. Oproti súdnemu konaniu, ktoré je zdĺhavé v dôsledku nedostatku personálneho obsadenia súdov, pomalosti sudcov, množstva prerokovávaných vecí, zneužívania niektorých procesných inštitútov, napr. námietok zaujatosti, ale i nedisciplinovanosti účastníkov a ďalších subjektov konania a pod.,  úspešný výsledok mediácie, t. j. dohoda závisí výlučne od iniciatívy a vôle zúčastnených strán a  samotný proces nie je právnou úpravou priveľmi formalizovaný a zložitý. Podstatnou sa javí aj skutočnosť, že mediáciu možno použiť kedykoľvek, a to  pred začatím súdneho konania, ale i počas jeho priebehu, kedy  napokon i sám súd môže odporučiť, aby sa účastníci súdneho konania pokúsili  o súdny zmier mediáciou (§ 99 Občianskeho súdneho poriadku) a prínosom pre strany zúčastnené na mediácii je i fakt, že v prípade nedosiahnutia dohody existuje stále možnosť využiť tradičné prostriedky právnej ochrany ohrozeného či porušeného subjektívneho práva, nedochádza dokonca ani k zmeškaniu hmotnoprávnych lehôt. V neposlednom rade treba spomenúť aj skutočnosť, že strany, ktoré sa s riešením svojho sporu rozhodnú obrátiť na mediátora, sú do istej miery motivované relatívne nízkymi finančnými nákladmi na realizáciu samotnej mediácie. Výdavkom nevyhnutným na to, aby sa mediácia vôbec mohla uskutočniť, bude bezpochyby odmena pre mediátora, ktorý má zo zákona postavenie podnikateľa a vykonáva svoje služby za odplatu, zákon však žiadnu poplatkovú či inú povinnosť ako podmienku vykonania mediácie neukladá. Ak sa mediácia uskutoční po začatí súdneho konania, napr. až po podaní žaloby sa strany budú chcieť dohodnúť „mimosúdne“ a dohoda strán bude schválená vo forme uznesenia ako súdny zmier, súd je povinný vrátiť súdny poplatok v zákonom stanovenej percentuálnej sadzbe v rozpätí od 30 % až 90 % zaplateného súdneho poplatku v závislosti od štádia konania, v ktorom sa dohoda uzavrela, resp. v ktorom bola schválená ako súdny zmier (pozri § 11 ods. 7 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). Oproti občianskemu súdnemu konaniu, pre ktoré sa uzákonil princíp verejnosti a na pojednávaní sa tak s určitými výnimkami môže zúčastniť každý, bude výhodou mediačného konania jeho neverejnosť a tým aj diskrétnosť prerokovávaných vecí, k čomu jednoznačne prispieva aj zákonom ustanovená povinnosť mlčanlivosti uložená subjektom mediácie a ďalším osobám podľa § 5 zákona o mediácii. Prednosťou tohto alternatívneho spôsobu riešenia sporu, resp. hľadania vzájomného konsenzu inou ako súdnou či arbitrážnou cestou môže byť napokon i psychologický aspekt, t. j. strany nestoja pred sudcom, v skutočnosti sa nesúdia, nemusia sa zúčastňovať na pojednávaniach, „nebojujú“ proti sebe, ale sa  snažia s pomocou tretej, nezávislej osoby viesť kultivovaný dialóg, hľadajú vzájomne akceptabilné riešenie,  čo v konečnom dôsledku  zintenzívňuje šance oboch uspieť.

<?xml:namespace prefix = o />

Proces, výsledok a účinky mediačného konania 

Na mediácii sa môže zúčastniť tak fyzická, ako aj právnická osoba, a to  za predpokladu, že je v spore s druhou zúčastnenou fyzickou alebo právnickou osobou.

Začiatok mediácie v zásade môže nastať rôzne v závislosti od dohody strán. Strany môžu ešte pred vznikom sporu uzavrieť dohodu o riešení prípadného budúceho, ešte neexistujúceho, sporu mediáciou, vtedy sa za začiatok mediácie považuje vznik sporu. V opačnom prípade, t. j. ak žiadna dohoda o riešení  budúceho sporu mediáciou neexistuje a medzi stranami vznikne konkrétny spor, táto začína dňom, keď strany uzatvoria písomnú dohodu o tom, že sa zúčastnia mediácie a zároveň sa dohodnú na osobe mediátora.

Ďalší priebeh mediácie závisí od toho, či druhá strana, ktorej bol doručený návrh na účasť na mediácii, prijme tento návrh v stanovenej, resp. v zákonnej 14-dňovej lehote a zúčastní sa tak mediácie alebo návrh neprijme, lehota uplynie a návrh sa tak bude považovať za odmietnutý. Prijatím návrhu na riešenie sporu mediáciou druhou stranou môže mediácia pokračovať za účasti mediátora, ktorý sa stáva iba akýmsi sprostredkovateľom uzavretia dohody a dohliada výlučne na postup osôb zúčastnených na mediačnom procese, on sám dohodu ani netvorí, ani neurčuje jej konkrétny obsah. Proces tvorby dohody ako úspešného výsledku mediácie je ovplyvnený princípom neformálnosti, keďže zúčastnené strany môžu používať v tomto konaní i také informácie, ktoré by v priebehu súdneho konania nepoužili, lebo by z hľadiska dokazovania neboli relevantné, napr. môžu prednášať svoje  podnikateľské zámery, formulovať svoje predstavy a požiadavky.

Celý proces mediácie môže mať úspešný koniec, ktorým bude uzatvorenie dohody strán alebo skončí nezdarom vzhľadom na to, že zákon predvída aj možnosť ukončenia konania z vôle mediátora po konzultácii so zúčastnenými osobami, ako i z vôle jednej zo zúčastnených osôb. Dohoda, ktorá je výsledkom úspešnej mediácie, musí spĺňať náležitosti jednak po formálnej, ako i obsahovej stránke. Zákon pre dohodu predpisuje obligatórne písomnú formu, popritom musí mať dohoda všetky  náležitosti platného právneho úkonu podľa Občianskeho zákonníka, a preto je nanajvýš vhodné, aby strany zostavili dohodu za prítomnosti svojich právnikov. Význam mediácie, úspešnej mediácie, je ale zrejmý až zo zákonom priznaných účinkov konsenzu, ktorý strany docielili a ktoré súčasne dávajú stranám istotu pre prípad, že sa jedna zo strán rozhodne dohodu jednoducho „nebrať na vedomie“. Ak sa dohoda vyhotoví vo forme notárskej zápisnice alebo vo forme uznesenia súdu, ktorým sa schválil súdny zmier (druhé spomenuté prichádza do úvahy, ak strany iniciovali mediáciu po začiatku súdneho konania alebo pri tzv. prétorskom zmieri pred začatím súdneho konania) a jedna zo strán odmieta dohodu, resp. z nej vyplývajúcu povinnosť plniť alebo sa plneniu vyhýba, dohoda sa stáva spôsobilým exekučným titulom. V praxi to znamená, že oprávnený subjekt sa bez ďalšieho  môže obrátiť na exekútora s návrhom na vymáhanie dlhovaného plnenia a v konečnom dôsledku sa urýchlením celého procesu „získania“ exekučného titulu  zvyšujú aj šance skutočnej vymožiteľnosti pohľadávky oprávneného.

Na koho sa obrátiť?

Mediácia sa uskutočňuje za účasti mediátora, ktorého postavenie, podmienky výkonu jeho činnosti a osobitné kvalifikačné predpoklady stanovuje zákon o mediácii (vyžaduje sa napr. bezúhonnosť, vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a pod.).

Mediátor môže vykonávať svoju činnosť až po zápise do registra mediátorov na Ministerstve spravodlivosti SR.  Mediátor je predovšetkým povinný byť nestranným, nezávislým subjektom, konať s náležitou odbornou starostlivosťou, poskytovať stranám primerané poučenia a pre ne dôležité informácie, ako aj informácie o skutočnostiach, pre ktoré by mohlo existovať podozrenie o jeho nezaujatosti. Vzťahuje sa na neho tiež povinnosť mlčanlivosti. Jedným z nevyhnutných predpokladov výkonu činnosti mediátora je tiež absolvovanie tzv. odbornej prípravy mediátora, ktorej cieľom je získanie potrebných predpokladov a vedomostí na výkon jeho činnosti. Okrem jednotlivcov môžu v tejto oblasti pôsobiť, resp. podnikať aj tzv. mediačné centrá, ktoré vedú verejne prístupný zoznam v nich pôsobiacich mediátorov, pričom tento zoznam a ďalšie zákonom ustanovené informácie obligatórne zverejňujú aj v Obchodnom vestníku.

Strany, ktoré majú záujem riešiť svoj spor mediáciou, sa môžu informovať o konkrétnej osobe mediátora, resp. o  mediačnom centre na Ministerstve spravodlivosti SR, ktoré zapisuje mediátorov a mediačné centrá do registrov a  vedie register mediátorov, register mediačných centier a register vzdelávacích inštitúcií. Verejný zoznam je dostupný aj na oficiálnej  internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR www.justice.gov.sk.

Poznámka redakcie: § 1 – § 2 zákona č. 420/2004 Z. z.

Autor: Zdenka Pravdová