C-95/19 Agenzia delle Dogane proti Silcompa SpA.
Z odôvodnenia
Článok 12 ods. 3 smernice Rady 76/308/EHS z 15. marca 1976 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok týkajúcich sa určitých poplatkov, odvodov, daní a ďalších opatrení, zmenenej smernicou Rady 2001/44/ES z 15. júna 2001, v spojení s článkom 20 smernice Rady 92/12/EHS z 25. februára 1992 o všeobecných systémoch pre výrobky podliehajúce spotrebnej dani a o vlastníctve, pohybe a monitorovaní takýchto výrobkov, zmenenej smernicou Rady 92/108/EHS zo 14. decembra 1992, sa má vykladať v tom zmysle, že v rámci žaloby napádajúcej exekučné opatrenia prijaté v členskom štáte, v ktorom má sídlo dožiadaný orgán, môže príslušný orgán tohto členského štátu odmietnuť vyhovieť žiadosti o vymáhanie spotrebnej dane predloženej príslušnými orgánmi iného členského štátu, pokiaľ ide o výrobky, ktoré boli neoprávnene prepustené z režimu pozastavenia dane v zmysle článku 6 ods. 1 smernice 92/12, zmenenej smernicou 92/108, ak je takáto žiadosť založená na skutočnostiach týkajúcich sa rovnakých vývozných transakcií, ktoré už sú predmetom vymáhania spotrebnej dane v členskom štáte, v ktorom má sídlo dožiadaný orgán.