C-94/18 Nalini Chenchooliah proti Minister for Justice and Equality.
Z odôvodnenia
Článok 15 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na rozhodnutie o vyhostení prijaté voči štátnemu príslušníkovi tretieho štátu z dôvodu, že tento štátny príslušník už nemá právo na pobyt na základe uvedenej smernice, a to v takej situácii, o akú ide vo veci samej, keď sa tento štátny príslušník zosobášil s občanom Únie v čase, keď tento občan využil svoju slobodu pohybu tým, že prišiel do hostiteľského členského štátu a zdržiaval sa v ňom spolu s uvedeným štátnym príslušníkom, pričom tento občan sa následne vrátil do členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom. Z toho vyplýva, že príslušné záruky stanovené v článkoch 30 a 31 smernice 2004/38 treba uplatniť v rámci prijímania takéhoto rozhodnutia o vyhostení, ktoré v žiadnom prípade nemôže obsahovať zákaz vstupu na územie.