C-94/07 Andrea Raccanelli proti Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften eV.
Z odôvodnenia
1. Vedec, ktorý sa nachádza v situácii ako žalobca vo veci samej, čiže ktorý pripravuje svoju dizertačnú prácu na základe zmluvy o štipendiu uzavretej s Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften eV, sa má považovať za pracovníka v zmysle článku 39 ES len vtedy, ak svoju činnosť vykonáva počas určitého času pod vedením inštitútu, ktorý patrí do tohto združenia, a ak ako protiplnenie za túto činnosť dostáva odmenu. Je úlohou vnútroštátneho súdu, aby v nevyhnutnej miere overil skutkový stav a posúdil, či je to tak vo veci, ktorú posudzuje.
2. Súkromnoprávne združenie, akým je Max-Planck-Gesellschaft zur Förderung der Wissenschaften eV, musí voči pracovníkom v zmysle článku 39 ES dodržiavať zásadu zákazu diskriminácie. Je úlohou vnútroštátneho súdu zistiť, či za okolností, aké sú vo veci samej, existovala nerovnosť zaobchádzania medzi vnútroštátnymi a zahraničnými doktorandmi.
3. Za predpokladu, že žalobca vo veci samej by mal právny nárok domáhať sa náhrady ujmy spôsobenej diskrimináciou, ktorej bol obeťou, je úlohou vnútroštátneho súdu posúdiť vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu uplatniteľnú v oblasti mimozmluvnej zodpovednosti povahu náhrady ujmy, na ktorú by mal právny nárok.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies