C-94/00 Roquette Freres SA proti Directeur général de la concurrence, de la consommation a de la répression des fraudes, za účasti Komisie Európskych spoločenstiev.

1. Na základe všeobecnej zásady práva Spoločenstva nariaďujúcej ochranu proti svojvoľným alebo neprimeraným zásahom verejnej moci do sféry súkromnej činnosti fyzickej alebo právnickej osoby je úlohou vnútroštátneho súdu, ktorý je príslušný na základe vnútroštátneho práva, nariadiť miestne zisťovanie a zabezpečenie vecí v budovách alebo na pozemkoch podnikov podozrivých z porušenia právnych noriem na ochranu hospodárskej súťaže, skúmať, či úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby navrhované po podaní žiadosti o poskytnutie pomoci Komisiou na základe článku 14 ods. 6 nariadenia č. 17 nie sú svojvoľné alebo neprimerané vo vzťahu k predmetu kontroly, o ktorej sa rozhodlo. Bez toho, že by tým bolo dotknuté uplatnenie ustanovení vnútroštátneho práva upravujúce priebeh vykonávania úkonov zasahujúcich do práv a slobôd osoby, právo Spoločenstva bráni tomu, aby dohľad vykonávaný týmto vnútroštátnym súdom, pokiaľ sa týka dôvodnosti uvedených úkonov, išiel nad rámec toho, čo takto vyžadujú už spomínané všeobecné zásady.

2. Právo Spoločenstva zaväzuje Komisiu zabezpečiť, aby uvedený vnútroštátny súd mal všetky nevyhnutné informácie na to, aby mohol vykonávať dohľad, ktorý je jeho povinnosťou. V tejto súvislosti informácie predložené Komisiou musia v zásade obsahovať:

3. opis základných charakteristických vlastností podozrivého deliktu, to znamená minimálne označenie predpokladaného dotknutého trhu a charakter podozrivých obmedzení hospodárskej súťaže,

4. vysvetlenia toho, akým predpokladaným spôsobom podnik, voči ktorému smerujú úkony obmedzujúce práva a slobody osoby, spoločným konaním spáchal uvedený delikt,

5. vysvetlenia, z ktorých podrobne vyplýva, že Komisia má informácie a závažné materiálne indície, na základe ktorých podozrieva dotknutý podnik zo spolupáchateľstva deliktu,

6. čo najpresnejšie označenie toho, čo sa kontrolou hľadá a čoho sa kontrola týka, ako aj označenie právomocí, ktoré majú pracovníci vykonávajúci kontrolu, a

7. za predpokladu, že Komisia preventívne žiada vnútroštátne orgány o pomoc na účely prekonania prípadného odmietnutia dotknutého podniku podrobiť sa kontrole, vysvetlenia umožňujúce uvedenému vnútroštátnemu súdu uistiť sa, že zisťovanie skutočností svedčiacich o spáchaní deliktu by bolo odsúdené na neúspech alebo výrazne sťažené v prípade, ak by preventívne nenariadil úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby.

8. Naopak, vnútroštátny súd nemôže vyžadovať odovzdanie informácií a indícií, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály Komisie a na ktorých spočívajú jej podozrenia.

9. Keď sa vnútroštátny súd domnieva, že informácie oznámené Komisiou nespĺňajú spomenuté požiadavky, tento súd nemôže zamietnuť návrh, ktorý mu bol podaný, bez toho, že by tým neporušil článok 14 ods. 6 nariadenia č. 17 a článok 5 Zmluvy. V tomto prípade musí tento súd informovať v čo najkratšej lehote o ťažkostiach spojených s rozhodovaním o návrhu Komisiu alebo vnútroštátny orgán, ktorý mu podal návrh. Môže prípadne vyzvať na doplnenie informácií, ktoré mu umožnia vykonať dohľad, ktorým je poverený. Len po tom, ako príslušný vnútroštátny súd dostane od Komisie takéto prípadné vysvetlenia, alebo ak na jeho výzvu Komisia patrične nereaguje, má tento súd právny dôvod zamietnuť návrh na nariadenie úkonov, a to za podmienky, že nemôže vzhľadom na informácie, ktorými disponuje, rozhodnúť o tom, že navrhované úkony zasahujúce do práv a slobôd osoby nie sú svojvoľné a že sú primerané vo vzťahu k predmetu kontroly.

10. Informácie, ktoré oznámila Komisia spomenutému vnútroštátnemu súdu, môžu vyplynúť tak zo samotného rozhodnutia o kontrole, ako aj z návrhu zaslaného príslušným vnútroštátnym orgánom na základe článku 14 ods. 6 nariadenia č. 17, alebo tiež dokonca z ústne podanej odpovede na otázku, ktorú položil tento súd.