C-938/19 Energieversorgungscenter Dresden-Wilschdorf GmbH & Co. KG proti Bundesrepublik Deutschland.

1. Článok 2 ods. 1 a článok 3 písm. e) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/29/ES z 23. apríla 2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje zahrnúť do vymedzenia hraníc zariadenia podliehajúceho systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov na úrovni Európskej únie vedľajšie jednotky, ktoré nevypúšťajú skleníkové plyny, pokiaľ spĺňajú kritériá stanovené v článku 3 písm. e) uvedenej smernice v znení zmien, a konkrétne ak môžu mať vplyv na emisie a znečisťovanie v súvislosti so skleníkovými plynmi uvedenými v prílohe II tej istej smernice v znení zmien.

2. Upravená kvóta uvedená vo vzorovom dokumente na získavanie údajov, ktorý vypracovala Komisia podľa článku 7 ods. 5 rozhodnutia Komisie 2011/278/EÚ z 27. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú prechodné pravidlá harmonizácie bezodplatného prideľovania emisných kvót podľa článku 10a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES, platné v celej Únii, predstavuje aj v prípade, že merateľné teplo dovezené zo zariadenia, ktoré nepodlieha systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov na úrovni Európskej únie, možno pripísať konkrétnemu toku tepla, jedinú kvótu, ktorá sa musí najmä na účely výpočtu množstva emisných kvót bezodplatne pridelených podzariadeniu spojenému s referenčným štandardom tepla vypočítať a uplatniť na základe komplexného prístupu k tokom tepla tohto podzariadenia.

3. Článok 6 ods. 1 tretí pododsek rozhodnutia 2011/278 sa má vykladať v tom zmysle, že proces podzariadenia spojeného s referenčným štandardom tepla sa nepoužíva v odvetví alebo pododvetví, ktoré sa považuje za vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, ak sa tento postup týka tepla spotrebovaného na účely produkcie chladenia vyvážaného do subjektu, ktorý nepodlieha systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov na úrovni Európskej únie, kde sa toto chladenie aj spotrebúva, pričom tento subjekt spadá do odvetvia alebo pododvetvia, ktoré sa považuje za vystavené vysokému riziku úniku uhlíka, keďže tento subjekt nie je spotrebiteľom tepla.