C-873/19 Deutsche Umwelthilfe eV proti Bundesrepublik Deutschland.

1. Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby združenie na ochranu životného prostredia, ktoré je podľa vnútroštátneho práva oprávnené konať pred vnútroštátnym súdom, nemohlo napadnúť pred vnútroštátnym súdom správne rozhodnutie o udelení alebo zmene typového schválenia ES, ktoré môže byť v rozpore s článkom 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel.

2. Článok 5 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 715/2007 sa má vykladať v tom zmysle, že rušiace zariadenie môže byť na základe tohto ustanovenia odôvodnené len pod podmienkou, že sa preukáže, že toto zariadenie reaguje výlučne na potrebu zabrániť bezprostrednému riziku poškodenia alebo havárie motora, spôsobenému poruchou dielu systému recirkulácie výfukových plynov, ktoré je takej závažnosti, že vytvára konkrétne nebezpečenstvo pri prevádzke vozidla vybaveného uvedeným zariadením. Okrem toho „potreba“ rušiaceho zariadenia v zmysle uvedeného ustanovenia existuje len vtedy, ak v okamihu typového schválenia ES tohto zariadenia alebo vozidla, ktoré je ním vybavené, žiadne iné technické riešenie neumožňuje vyhnúť sa bezprostrednému riziku poškodenia alebo havárie motora, ktoré vytvára konkrétne nebezpečenstvo pri prevádzke vozidla.