C-87/19 TV Play Baltic AS proti Lietuvos radijo ir televizijos komisija.

1. Článok 2 písm. m) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica) sa má vykladať v tom zmysle, že činnosť retransmisie televíznych programov cez satelitné siete patriace tretím osobám nespadá pod pojem „poskytovanie elektronickej komunikačnej siete“ v zmysle tohto ustanovenia.

2. Článok 31 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby) sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členské štáty uložili podnikom, ktoré vykonávajú retransmisiu televíznych programov chránených systémom podmieneného prístupu cez satelitné siete patriace tretím osobám a ktoré ponúkajú svojim zákazníkom balíčky televíznych programov, povinnosť prenosu televízneho programu.

3. Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členské štáty uložili podnikom, ktoré vykonávajú retransmisiu televíznych programov chránených systémom podmieneného prístupu cez satelitné siete patriace tretím osobám a ktoré ponúkajú svojim zákazníkom balíčky televíznych programov, povinnosť bezplatne vykonávať prenos televízneho kanála, pod podmienkou, jednak že táto povinnosť prenosu umožní značnému počtu koncových užívateľov alebo ich významnému percentuálnemu podielu pri všetkých spôsoboch prenosu televíznych programov mať prístup ku kanálu, v ktorého prospech je táto povinnosť stanovená, a jednak že sa zohľadní geografické rozloženie koncových užívateľov služieb, ktoré poskytuje prevádzkovateľ, ktorému je táto istá povinnosť uložená, ako aj okolnosť, že tento prevádzkovateľ vykonáva retransmisiu tohto kanála bez jeho kódovania, a napokon aj to, že tento kanál je prístupný bezplatne cez internet i terestriálnu televíznu sieť, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.