C-86/23 E.N.I. a Y.K.I. v. HUK-COBURG-Allgemeine Versicherung AG.
Z odôvodnenia
Článok 16 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky („Rím II“)
sa má vykladať v tom zmysle, že:
vnútroštátne ustanovenie, ktoré stanovuje, že o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorú utrpeli blízki rodinní príslušníci osoby, ktorá zomrela pri dopravnej nehode, rozhodne súd na základe ekvity, nemožno považovať za „imperatívnu normu“ v zmysle tohto článku, ibaže v prípade, že dotknutá právna situácia má dostatočne úzke väzby s členským štátom konajúceho súdu, súd, ktorému bola vec predložená, na základe podrobnej analýzy znenia, všeobecnej systematiky, cieľov a kontextu prijatia tohto vnútroštátneho ustanovenia konštatuje, že jeho dodržiavanie sa v rámci právneho systému tohto členského štátu považuje za rozhodujúce z dôvodu, že sleduje cieľ ochrany podstatného verejného záujmu, ktorý nemožno dosiahnuť uplatnením práva určeného podľa článku 4 tohto nariadenia.