C-86/12 Adzo Domenyo Alokpa a i. proti ministre du Travail, de l’Emploi et de l’Immigration.
Z odôvodnenia
V situácii, o akú ide vo veci samej, sa majú články 20 ZFEÚ a 21 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby členský štát odoprel štátnemu príslušníkovi tretej krajiny právo na pobyt na svojom území, hoci tento príslušník sa sám stará o maloleté deti, ktoré sú občanmi Únie a ktoré s ním bývajú v tomto členskom štáte od svojho narodenia, pričom nemajú štátnu príslušnosť tohto členského štátu a nevyužili svoje právo na voľný pohyb, ak títo občania Únie nespĺňajú podmienky stanovené smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, a ak také odopretie nezbaví uvedených občanov možnosti účinne využívať podstatu práv, ktoré vyplývajú z postavenia občana Únie, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.