C-85/14 KPN BV proti Autoriteit Consument en Markt (ACM).
Z odôvodnenia
1. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že príslušnému národnému orgánu umožňuje uložiť poplatkovú povinnosť, o akú ide v konaní vo veci samej, podľa článku 28 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica univerzálnej služby), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, s cieľom odstrániť prekážku pre volania na negeografické čísla v Únii, ktorá nemá technickú povahu, ale ktorá vyplýva z uplatňovaných poplatkov, bez toho, aby sa uskutočnila analýza trhu, z ktorej vyplýva, že dotknutý podnik má na trhu významný vplyv, ak takáto povinnosť predstavuje nevyhnutné a primerané opatrenie na to, aby sa zaručilo, že koncoví užívatelia budú môcť mať prístup k službám využívajúcim negeografické čísla v Únii.
2. Prináleží vnútroštátnemu súdu, aby preskúmal, či je táto podmienka splnená a či je poplatková povinnosť objektívna, transparentná, primeraná, nediskriminačná, či vychádza z povahy zisteného problému a je odôvodnená s ohľadom na ciele uvedené v článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, a či boli postupy uvedené v článkoch 6, 7 a 7a smernice 2002/21, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, dodržané.
3. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že členský štát môže stanoviť, že poplatkovú povinnosť podľa článku 28 smernice 2002/22, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/136, o akú ide vo veci samej, uloží iný vnútroštátny orgán ako národný regulačný orgán, ktorý je vo všeobecnosti poverený uplatňovaním národného regulačného rámca Únie pre elektronické komunikačné siete a služby, pod podmienkou, že tento orgán spĺňa podmienky príslušnosti, nezávislosti, nestrannosti a transparentnosti, ktoré sú stanovené v smernici 2002/21, zmenenej a doplnenej smernicou 2009/140, a že rozhodnutia, ktoré prijme, budú môcť byť predmetom účinného opravného prostriedku pred orgánom nezávislým od zainteresovaných strán, čo prináleží posúdiť vnútroštátnemu súdu.