C-845/19, C-863/19 Trestné konanie proti DR a TS.

1. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii sa má vykladať v tom zmysle, že prechovávanie omamných látok na účely ich distribúcie patrí do rozsahu jej pôsobnosti, aj keď sa všetky skutočnosti spojené so spáchaním tohto trestného činu obmedzujú na územie jediného členského štátu.

2. Smernica 2014/42 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje len konfiškáciu majetku predstavujúceho hospodársky prospech pochádzajúci z trestného činu, za ktorý bol páchateľ tohto trestného činu odsúdený, ale že sa týka aj majetku patriaceho tomuto páchateľovi, o ktorom je vnútroštátny súd rozhodujúci vo veci presvedčený, že pochádza z inej trestnej činnosti, a to pri dodržaní záruk stanovených v článku 8 ods. 8 tejto smernice a pod podmienkou, že trestný čin, za ktorý bol jeho páchateľ odsúdený, sa nachádza medzi trestnými činmi vymenovanými v článku 5 ods. 2 uvedenej smernice, pričom tento trestný čin mohol priamo alebo nepriamo viesť k získaniu hospodárskeho prospechu v zmysle rovnakej smernice.

3. Článok 8 ods. 1, 7 a 9 smernice 2014/42 v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje skonfiškovať v prospech štátu majetok, o ktorom sa tvrdí, že patrí inej osobe než páchateľovi predmetného trestného činu, ak táto tretia osoba nemá možnosť byť účastníkom konania o konfiškácii.