C-84/12 Rahmanian Koushkaki proti Bundesrepublik Deutschland.

1. Článok 23 ods. 4, článok 32 ods. 1 a článok 35 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 z 13. júla 2009, ktorým sa ustanovuje vízový kódex Spoločenstva (vízový kódex), sa majú vykladať v tom zmysle, že príslušné orgány členského štátu môžu pri skúmaní žiadosti o jednotné vízum zamietnuť udelenie takéhoto víza žiadateľovi len v prípade, ak na tohto žiadateľa možno uplatniť jeden z dôvodov zamietnutia uvedených v týchto ustanoveniach. Tieto orgány majú pri skúmaní tejto žiadosti širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o podmienky uplatňovania týchto ustanovení a hodnotenia relevantných okolností, aby sa určilo, či na žiadateľa možno uplatniť niektorý z týchto dôvodov zamietnutia.

2. Článok 32 ods. 1 nariadenia č. 810/2009 v spojení s článkom 21 ods. 1 tohto nariadenia sa má vykladať v tom zmysle, že povinnosť príslušných orgánov členského štátu udeliť jednotné vízum je podmienená okolnosťou, že neexistuje odôvodnená pochybnosť o úmysle žiadateľa opustiť územie členských štátov pred uplynutím platnosti víza, o ktoré žiada, vzhľadom na všeobecnú situáciu krajiny pobytu žiadateľa a charakteristické okolnosti, ktoré sú mu vlastné, zistené na základe informácií, ktoré poskytol.

3. Nariadenie č. 810/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni ustanoveniu právnej úpravy členského štátu, ako je to, o ktoré ide vo veci samej, ktoré stanovuje, že ak sú splnené podmienky na udelenie stanovené týmto nariadením, príslušné orgány majú právomoc udeliť žiadateľovi jednotné vízum, pričom nie je spresnené, že sú povinné udeliť toto vízum, pokiaľ sa takéto ustanovenie môže vykladať v súlade s článkom 23 ods. 4, článkom 32 ods. 1 a článkom 35 ods. 6 uvedeného nariadenia.