C-832/18 A a i. proti Finnair Oyj.

1. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91, a najmä jeho článok 7 ods. 1 sa má vykladať v tom zmysle, že cestujúci v leteckej doprave, ktorému bola poskytnutá náhrada z dôvodu zrušenia letu a ktorý prijal ponúknutý presmerovaný let, má nárok na poskytnutie náhrady z dôvodu meškania presmerovaného letu, ak toto meškanie dosiahne počet hodín, ktorý zakladá právo na náhradu, a ak letecký dopravca presmerovaného letu je ten istý ako letecký dopravca zrušeného letu.

2. Článok 5 ods. 3 nariadenia č. 261/2004 sa má vykladať v tom zmysle, že letecký dopravca sa nemôže na účely oslobodenia sa od svojej povinnosti poskytnúť náhradu odvolávať na „mimoriadne okolnosti“ v zmysle tohto ustanovenia týkajúce sa poruchy na tzv. súčiastke „on condition“, teda súčiastke, ktorá sa nahrádza iba z dôvodu poruchy predchádzajúcej súčiastky, a to aj keď má trvale k dispozícii na sklade náhradnú súčiastku, s výnimkou prípadu, ktorého existenciu musí overiť vnútroštátny súd, že takáto porucha predstavuje udalosť, ktorá z dôvodu svojej povahy alebo pôvodu nie je vlastná bežnému výkonu činnosti uvedeného leteckého dopravcu a vymyká sa jeho účinnej kontrole, pričom však platí, že v rozsahu, v akom je táto porucha v zásade vnútorne spojená so systémom fungovania lietadla, nemôže byť za takúto udalosť považovaná.