C-83/22 RTG proti Tuk Tuk Travel SL.

1. Článok 5 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2302 z 25. novembra 2015 o balíkoch cestovných služieb a spojených cestovných službách, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ a ktorou sa zrušuje smernica Rady 90/314/EHS,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

ukladá organizátorovi cestovných služieb povinnosť informovať cestujúceho o jeho práve ukončiť zmluvu, uvedenom v článku 12 ods. 2 tejto smernice. Platnosť článku 5 ods. 1 uvedenej smernice vzhľadom na článok 169 ods. 1 a článok 169 ods. 2 písm. a) ZFEÚ v spojení s článkom 114 ods. 3 ZFEÚ preto nemožno spochybniť z dôvodu, že nestanovuje povinnosť informovať cestujúceho o jeho práve ukončiť, zmluvu uvedenom v článku 12 ods. 2 tej istej smernice.

2. Článok 12 ods. 2 smernice 2015/2302

sa má vykladať v tom zmysle, že:

nebráni uplatneniu ustanovení vnútroštátneho procesného práva, ktoré zakotvujú dispozičnú zásadu a zásadu koherentnosti, podľa ktorých v prípade, že ukončenie zmluvy o balíku cestovných služieb spĺňa podmienky uvedené v tomto ustanovení a dotknutý cestujúci sa obráti na vnútroštátny súd so žiadosťou o refundáciu, ktorá je nižšia ako úplná refundácia, tento súd nemôže tomuto cestujúcemuex offopriznať úplnú refundáciu, pokiaľ tieto ustanovenia nevylučujú, aby uvedený súd moholex offoinformovať tohto cestujúceho o jeho práve na úplnú refundáciu a umožniť mu uplatňovať toto právo na tomto súde.