C-83/21 Airbnb Ireland UC a Airbnb Payments UK Ltd v. Agenzia delle Entrate.

1. Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že:

• po prvé nebráni právnej úprave členského štátu, ktorá poskytovateľom služieb sprostredkovania v oblasti nehnuteľností bez ohľadu na miesto ich usadenia a spôsob sprostredkovania ukladá, aby v prípade nájmov na dobu do 30 dní týkajúcich sa nehnuteľností nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu zhromažďovali a následne oznamovali vnútroštátnym daňovým orgánom údaje týkajúce sa nájomných zmlúv uzavretých na základe ich sprostredkovania a v prípade, že títo poskytovatelia služieb vybrali príslušné nájomné alebo protihodnotu, alebo boli zapojení do ich výberu, aby zrazili sumu dane splatnú zo súm zaplatených nájomcami prenajímateľom a odviedli ju do štátnej pokladnice tohto členského štátu,
• po druhé bráni právnej úprave členského štátu, ktorá poskytovateľom služieb sprostredkovania v oblasti nehnuteľností ukladá povinnosť určiť daňového zástupcu s bydliskom alebo sídlom na území členského štátu zdanenia v prípade nájmov na dobu do 30 dní týkajúcich sa nehnuteľností nachádzajúcich sa na území tohto členského štátu, ak títo poskytovatelia vybrali príslušné nájomné alebo protihodnotu, alebo boli zapojení do ich výberu a majú bydlisko alebo sídlo na území iného členského štátu, ako je členský štát zdanenia.

2. Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade otázky výkladu práva Únie, ktorú položil jeden z účastníkov konania vo veci samej, určenie a formulácia otázok, ktoré sa majú položiť Súdnemu dvoru, prináleží iba vnútroštátnemu súdu a títo účastníci konania nemôžu určovať alebo meniť ich obsah.