C-83/20 BPC Lux 2 Sarl a i. v. Banco de Portugal a i.

1. Článok 17 ods. 1 Charty sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni vnútroštátnej právnej úprave uplatniteľnej v kontexte opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktorá tým, že v zásade umožňuje zabezpečiť hospodársku neutralitu tohto opatrenia riešenia krízovej situácie a ktorej cieľom je zriadenie preklenovacej inštitúcie a nástroja rozdelenia aktív, vo výslovnom ustanovení nestanovuje:

2. uskutočnenie spravodlivého, obozretného a realistického ocenenia aktív a pasív úverovej inštitúcie, ktorej sa týka opatrenie na riešenie krízovej situácie, pred prijatím tohto opatrenia,

3. vyplatenie prípadnej náhrady na základe ocenenia uvedeného v predchádzajúcej zarážke inštitúcii, ktorej sa týka riešenie krízovej situácie, alebo prípadne držiteľom akcií alebo iných cenných papierov,

4. že akcionárom inštitúcie, na ktorú sa vzťahuje opatrenie na riešenie krízovej situácie, sa nevyplatí nižšia suma, ako je tá, ktorú by dostali, ak by bola inštitúcia v plnom rozsahu zrušená na základe bežného konkurzného konania, pričom takýto ochranný mechanizmus bol prijatý len pre veriteľov, ktorých pohľadávky neboli prevedené,

5. oceňovanie nezávislé od toho, ktoré je uvedené v prvej zarážke, ktoré by určilo, či by sa s akcionármi a veriteľmi zaobchádzalo priaznivejšie, ak by úverová inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, vstúpila do bežného konkurzného konania.

6. Len čiastočné prebratie určitých ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012, členským štátom do vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa riešenia krízových situácií úverových inštitúcií pred uplynutím lehoty na jej prebratie v zásade nemôže vážne ohroziť dosiahnutie cieľa stanoveného uvedenou smernicou v zmysle rozsudku z 18. decembra 1997, Inter

7. Environnement Wallonie (C

8. 129/96, EU:C:1997:628).