C-83/17 KP, právne zastúpený svojou matkou, proti LO.
Z odôvodnenia
1. Článok 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť, ktorý bol schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2009/941/ES z 30. novembra 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že:
2. okolnosť, že štát konajúceho súdu sa zhoduje so štátom obvyklého pobytu oprávneného, nie je prekážkou uplatnenia tohto ustanovenia, ak sa právne predpisy určené subsidiárnym kolíznym pravidlom stanoveným v tomto ustanovení nezhodujú s právnymi predpismi určenými hlavným kolíznym pravidlom stanoveným v článku 3 uvedeného protokolu,
3. v situácii, keď oprávnený na výživné, ktorý zmenil svoj obvyklý pobyt, podá na súdy štátu svojho nového obvyklého pobytu návrh na výživné voči povinnému za minulé obdobie, počas ktorého mal bydlisko v inom členskom štáte, sa môže právny poriadok konajúceho súdu, ktorý je zároveň právnym poriadkom štátu nového obvyklého pobytu, uplatniť, ak boli súdy členského štátu konajúceho súdu príslušné rozhodovať v sporoch vo veciach výživného týkajúcich sa týchto účastníkov konania a vzťahujúcich sa na uvedené obdobie.
4. Výraz „nemôže získať výživné“, uvedený v článku 4 ods. 2 Haagskeho protokolu z 23. novembra 2007, sa má vykladať v tom zmysle, že sa vzťahuje tiež na situáciu, v ktorej oprávnený nemôže získať výživné na základe práva štátu svojho minulého obvyklého pobytu z dôvodu, že nespĺňa určité podmienky uložené týmto právom.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies