C-83/11 Secretary of State for the Home Department proti Muhammadovi Sazzadurovi Rahmanovi a i.

1. Článok 3 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, ktorá mení a dopĺňa nariadenie (EHS) 1612/68 a ruší smernice 64/221/EHS, 68/360/EHS, 72/194/EHS, 73/148/EHS, 75/34/EHS, 75/35/EHS, 90/364/EHS, 90/365/EHS a 93/96/EHS, sa má vykladať v tom zmysle, že:

2. členské štáty nemajú povinnosť vyhovieť každej žiadosti o vstup alebo pobyt podanej rodinnými príslušníkmi občana Únie, ktorí nie sú zahrnutí v definícii uvedenej v článku 2 bode 2 danej smernice, aj keď v súlade s článkom 10 ods. 2 tejto smernice preukážu, že sú osobami závislými od uvedeného občana,

3. členské štáty musia v každom prípade dohliadať na to, aby ich právne predpisy obsahovali kritériá, ktoré uvedeným osobám umožnia získať rozhodnutie o ich žiadosti o vstup a pobyt, ktoré bude vydané na základe podrobného preskúmania ich osobnej situácie a v prípade zamietnutia bude odôvodnené,

4. členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy pri výbere uvedených kritérií, ktoré však musia byť v súlade s obvyklým zmyslom slova „umožní“, ako aj výrazov týkajúcich sa závislosti použitých v uvedenom článku 3 ods. 2 a nesmú toto ustanovenie zbavovať jeho potrebného účinku, a

5. každý žiadateľ je oprávnený požadovať súdne preskúmanie toho, či vnútroštátna legislatíva a jej uplatňovanie spĺňajú tieto podmienky.

6. Na to, aby určitá osoba spadala do kategórie rodinných príslušníkov „závislých“ od občana Únie, ktorá je uvedená v článku 3 ods. 2 smernice 2004/38, musí vzťah závislosti existovať v krajine, z ktorej dotknutý rodinný príslušník prišiel, a to aspoň v momente, keď žiada o pripojenie sa k občanovi Únie, od ktorého je závislý.

7. Článok 3 ods. 2 smernice 2004/38 sa má vykladať v tom zmysle, že členské štáty môžu pri výkone svojej voľnej úvahy stanoviť osobitné požiadavky týkajúce sa povahy a trvania závislosti, pokiaľ budú tieto požiadavky v súlade s obvyklým významom výrazov súvisiacich so závislosťou uvedenou v článku 3 ods. 2 prvom pododseku písm. a) smernice 2004/38 a nezbavia toto ustanovenie jeho potrebného účinku.

8. Otázka, či vydanie pobytového preukazu uvedeného v článku 10 smernice 2004/38 môže podliehať požiadavke, aby vzťah závislosti žiadateľa v zmysle článku 3 ods. 2 prvého pododseku písm. a) tejto smernice pretrvával v hostiteľskom členskom štáte, nespadá do pôsobnosti uvedenej smernice.