C-829/21, C-129/22 TE a RU/Stadt Frankfurt am Main a EF/Stadt Offenbach am Main.

1. Smernica Rady 2003/109/ES z 25. novembra 2003 o právnom postavení štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré sú osobami s dlhodobým pobytom, zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/51/EÚ z 11. mája 2011, a najmä článok 22 ods. 1 písm. b) tejto smernice

sa má vykladať v tom zmysle, že:

členský štát môže odmietnuť obnovenie povolenia na pobyt, ktoré udelil štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na základe ustanovení kapitoly III tejto smernice, z dôvodu uvedeného v článku 9 ods. 4 druhom pododseku uvedenej smernice, v znení zmien, že tento štátny príslušník stratil právo na postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, ktorý mu toto postavenie priznal, keďže počas obdobia viac ako šiestich rokov bol neprítomný na území tohto posledného uvedeného členského štátu a tento členský štát nevyužil možnosť stanovenú v článku 9 ods. 4 treťom pododseku tejto smernice, v znení zmien, a to pod podmienkou, že lehota šiestich rokov uplynula najneskôr ku dňu podania žiadosti o obnovenie uvedeného povolenia a tento štátny príslušník bol predtým vyzvaný, aby predložil dôkaz o prípadnej prítomnosti na uvedenom území počas tejto lehoty.

2. Článok 9 ods. 4 druhý pododsek a článok 22 ods. 1 písm. b) smernice 2003/109, zmenenej smernicou 2011/51,

sa majú vykladať v tom zmysle, že:

sú riadne prebraté do vnútroštátneho práva druhým členským štátom, ktorý ich vykoná prostredníctvom dvoch rôznych ustanovení, keď prvé uvedené ustanovenie preberá dôvod vedúci k strate práva na postavenie osoby s dlhodobým pobytom uvedený v článku 9 odseku 4 druhom pododseku tejto smernice, v znení zmien, a druhé ustanovenie stanovuje, že povolenie na pobyt na základe ustanovení kapitoly III uvedenej smernice, v znení zmien, sa musí odňať, ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny stratil právo na postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte, ktorý ho udelil, bez toho, aby toto ustanovenie obsahovalo konkrétny odkaz na niektorý z dôvodov straty uvedeného práva stanovených v článku 9 tej istej smernice, v znení zmien.

3. Článok 15 ods. 4 druhý pododsek smernice 2003/109, zmenenej smernicou 2011/51,

sa má vykladať v tom zmysle, že:

členský štát, v ktorom štátny príslušník tretej krajiny požiadal o udelenie povolenia na pobyt na základe ustanovení kapitoly III tejto smernice, v znení zmien, alebo o obnovenie takéhoto povolenia, nemôže túto žiadosť zamietnuť z dôvodu, že tento štátny príslušník nepriložil k svojej žiadosti doklady preukazujúce, že má primerané ubytovanie, pokiaľ tento členský štát toto ustanovenie nevykonal.