C-821/19 Európska komisia proti Maďarsku.

1. Maďarsko si tým, že

2. umožnilo zamietnuť žiadosť o medzinárodnú ochranu ako neprípustnú z dôvodu, že žiadateľ prišiel na jeho územie cez štát, v ktorom nie je vystavený prenasledovaniu alebo riziku vážneho bezprávia, alebo v ktorom je zaručený primeraný stupeň ochrany, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 33 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany,

3. vo svojom vnútroštátnom práve trestnoprávne postihuje konanie akejkoľvek osoby, ktorá v rámci organizačnej činnosti poskytuje pomoc pri podávaní alebo predkladaní žiadosti o azyl na jeho území, ak je možné bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že táto osoba si bola vedomá toho, že takejto žiadosti nemožno podľa maďarského práva vyhovieť, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 8 ods. 2 a článku 22 ods. 1 smernice 2013/32, ako aj z článku 10 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu,

4. odoprelo právo priblížiť sa k svojim vonkajším hraniciam akejkoľvek osobe podozrivej z toho, že sa dopustila takéhoto trestného činu, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 8 ods. 2, článku 12 ods. 1 písm. c) a článku 22 ods. 1 smernice 2013/32, ako aj z článku 10 ods. 4 smernice 2013/33.

5. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

6. Maďarsko znáša svoje vlastné trovy konania a je povinné nahradiť štyri pätiny trov konania Európskej komisie.

7. Európska komisia znáša jednu pätinu svojich vlastných trov konania.