C-817/19 Ligue des droits humains ASBL v. Conseil des ministres.

Z odôvodnenia

1. Článok 2 ods. 2 písm. d) a článok 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), sa majú vykladať v tom zmysle, že toto nariadenie sa vzťahuje na operácie spracúvania osobných údajov stanovené vnútroštátnou právnou úpravou, ktorej cieľom je súčasne prebrať do vnútroštátneho práva ustanovenia smernice Rady 2004/82/ES z 29. apríla 2004 o povinnosti dopravcov oznamovať údaje o cestujúcich, smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/65/EÚ z 20. októbra 2010 o ohlasovacích formalitách lodí plávajúcich do prístavov a/alebo z prístavov členských štátov, ktorou sa zrušuje smernica 2002/6/ES, a smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti, pokiaľ ide na jednej strane o operácie spracúvania údajov vykonávané súkromnými subjektmi a na druhej strane o operácie spracúvania údajov vykonávané orgánmi verejnej moci, ktoré spadajú výlučne do pôsobnosti smernice 2004/82 alebo smernice 2010/65 alebo do pôsobnosti oboch smerníc zároveň. Naproti tomu uvedené nariadenie sa nevzťahuje na operácie spracúvania údajov stanovené takouto právnou úpravou, ktoré spadajú len do pôsobnosti smernice 2016/681 a ktoré vykonáva útvar informácií o cestujúcich (PIU) alebo príslušné orgány na účely uvedené v článku 1 ods. 2 tejto smernice.

2. Keďže výklad smernice 2016/681 s ohľadom na články 7, 8 a 21, ako aj článok 52 ods. 1 Charty základných práv a slobôd Európskej únie zabezpečuje súlad tejto smernice s týmito článkami Charty základných práv, preskúmanie druhej až štvrtej prejudiciálnej otázky a šiestej prejudiciálnej otázky neodhalilo nijakú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na platnosť uvedenej smernice.

3. Článok 6 smernice 2016/681 v spojení s článkami 7, 8 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá povoľuje spracúvanie údajov z osobného záznamu o cestujúcom (údaje z PNR) zhromaždených v súlade s touto smernicou na iné účely než sú výslovne uvedené v článku 1 ods. 2 uvedenej smernice.

4. Článok 12 ods. 3 písm. b) smernice 2016/681 sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej orgán zriadený ako útvar informácií o cestujúcich (PIU) má tiež postavenie príslušného vnútroštátneho orgánu oprávneného schváliť sprístupnenie údajov z PNR po uplynutí obdobia šiestich mesiacov po prenose týchto údajov PIU.

5. Článok 12 ods. 1 smernice 2016/681 v spojení s článkami 7, 8 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje všeobecnú dobu uchovávania údajov z PNR v dĺžke piatich rokov uplatniteľnú bez rozdielu na všetkých cestujúcich v leteckej doprave, vrátane cestujúcich, v prípade ktorých ani predbežné posúdenie uvedené v článku 6 ods. 2 písm. a) tejto smernice, ani prípadné overenia vykonané počas obdobia šiestich mesiacov uvedeného v článku 12 ods. 2 uvedenej smernice, ani žiadna iná okolnosť neodhalili existenciu objektívnych skutočností schopných preukázať riziko v oblasti teroristických trestných činov alebo závažnej trestnej činnosti, ktoré majú prinajmenšom nepriamo objektívnu súvislosť s leteckou prepravou cestujúcich.

6. Smernica 2004/82 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na plánované alebo neplánované lety prevádzkované leteckým dopravcom s odletom z územia členského štátu a plánovaným pristátím na území jedného alebo viacerých iných členských štátov bez akýchkoľvek medzipristátí na území tretej krajiny (lety vnútri EÚ).

7. Právo Únie, najmä článok 2 smernice 2016/681 v spojení s článkom 3 ods. 2 ZEÚ, článkom 67 ods. 2 ZFEÚ a článkom 45 Charty základných práv, sa má vykladať v tom zmysle, že bráni:

8. vnútroštátnej právnej úprave, ktorá v prípade neexistencie skutočnej a aktuálnej alebo predvídateľnej teroristickej hrozby, ktorej by čelil dotknutý členský štát, stanovuje systém prenosu zo strany dopravcov a cestovných kancelárií, ako aj spracúvania zo strany príslušných orgánov, údajov z PNR pri všetkých letoch vnútri EÚ a doprave inými prostriedkami v rámci Únie, ktoré smerujú do členského štátu, odchádzajú z tohto štátu alebo cezeň prechádzajú, na účely boja proti teroristickým trestným činom a závažnej trestnej činnosti. V takejto situácii sa uplatňovanie systému zavedeného smernicou 2016/681 musí obmedziť na prenos a spracúvanie údajov z PNR pri letoch a/alebo doprave, ktoré sa týkajú najmä určitých spojení alebo schém cestovania či dokonca niektorých letísk, staníc alebo námorných prístavov, v súvislosti s ktorými existujú informácie, ktoré môžu odôvodniť takéto uplatňovanie. Je úlohou dotknutého členského štátu, aby určil lety vnútri EÚ a/alebo dopravu inými prostriedkami v rámci Únie, v súvislosti s ktorými existujú takéto informácie, a aby uvedené uplatňovanie pravidelne prehodnocoval so zreteľom na zmeny podmienok, ktoré odôvodnili ich výber, s cieľom zabezpečiť, aby sa uplatňovanie tohto systému na tieto lety a/alebo túto dopravu vždy obmedzovalo na to, čo je striktne nevyhnutné.

9. vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje takýto systém prenosu a spracúvania uvedených údajov na účely zlepšenia kontroly hraníc a boja proti nelegálnemu prisťahovalectvu.

10. Právo Únie sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátny súd obmedzil časové účinky vyhlásenia protiprávnosti, ktoré mu prislúcha urobiť podľa vnútroštátneho práva vo vzťahu k vnútroštátnej právnej úprave ukladajúcej leteckým, železničným a pozemným dopravcom, ako aj cestovným kanceláriám povinnosť prenosu údajov z PNR a stanovujúcej spracúvanie a uchovávanie takýchto údajov v rozpore s ustanoveniami smernice 2016/681 v spojení s článkom 3 ods. 2 ZEÚ, článkom 67 ods. 2 ZFEÚ a s článkami 7, 8, 45 a článkom 52 ods. 1 Charty základných práv. Prípustnosť dôkazov získaných týmto spôsobom patrí v súlade so zásadou procesnej autonómie členských štátov do pôsobnosti vnútroštátneho práva za predpokladu, že sú dodržané najmä zásady ekvivalencie a efektivity

Spisová značka: C-817/19
Forma rozhodnutia: Rozsudok
Súd: Európsky súdny dvor
Dátum rozhodnutia: 21. 6. 2022
Dátum podania: 31. 10. 2019

S-EPI, s.r.o. © 2010-2025, všetky práva vyhradené

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.