C-810/21 až C-813/21 Caixabank SA a i. proti WE a i.
Z odôvodnenia
1. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení so zásadou efektivity
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého v nadväznosti na zrušenie nekalej zmluvnej podmienky, ktorou sa spotrebiteľovi ukladá povinnosť znášať poplatky na uzavretie zmluvy o hypotekárnom úvere, sa na žalobu o vrátenie takýchto poplatkov vzťahuje desaťročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť od okamihu, keď účinky tejto podmienky pominuli uhradením poslednej platby uvedených poplatkov, pričom v tejto súvislosti nie je relevantné, či tento spotrebiteľ vedel o právnom posúdení týchto skutkových okolností. Zlučiteľnosť spôsobov uplatnenia premlčacej lehoty s týmito ustanoveniami treba posúdiť s prihliadnutím na tieto spôsoby ako celok.
2. Smernica 93/13
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni súdnemu výkladu vnútroštátneho práva, podľa ktorého sa má, na účely určenia začiatku plynutia premlčacej lehoty na podanie žaloby spotrebiteľa o vrátenie neoprávnene zaplatených súm na základe nekalej zmluvnej podmienky, existencia ustálenej vnútroštátnej judikatúry týkajúcej sa neplatnosti podobných podmienok považovať za dôkaz splnenia podmienky, že dotknutý spotrebiteľ vedel o nekalej povahe tejto podmienky a právnych dôsledkoch, ktoré z toho vyplývajú.