C-81/05 Anacleto Cordero Alonso proti Fondo de Garantía Salarial (Fogasa).
Z odôvodnenia
1. Ak členský štát priznával vo svojom vnútroštátnom zákonodarstve pred nadobudnutím účinnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/74/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 80/987/EHS o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, zamestnancom právo na ochranu prostredníctvom záručnej inštitúcie v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa pri odstupnom z dôvodu skončenia zmluvy, uplatnenie tejto právnej úpravy v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa, ktorá nastala po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, spadá do pôsobnosti smernice Rady 80/987/EHS z 20. októbra 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štátov, vzťahujúcich sa na ochranu zamestnancov v prípade platobnej neschopnosti ich zamestnávateľa, ktorá bola zmenená a doplnená smernicou 2002/74.
2. V rámci pôsobnosti smernice 80/987 zmenenej a doplnenej smernicou 2002/74 vyžaduje všeobecná zásada rovnosti, ako je uznaná v právnom poriadku Spoločenstva, že v prípade, keď podľa vnútroštátnej právnej úpravy, aká je vo veci samej, zákonné odstupné pri skončení pracovnej zmluvy priznané v rozsudku v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa znáša záručná inštitúcia, musí sa s odstupným rovnakej povahy stanoveným v dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzavretej pred súdom a ním schválenej, zaobchádzať rovnakým spôsobom.
3. Vnútroštátny súd nesmie uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá vylučuje, v rozpore so zásadou rovnosti, ako je uznaná v právnom poriadku Spoločenstva, aby príslušná záručná inštitúcia prebrala odstupné pri skončení zmluvy priznané v dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom uzavretej pred súdom a ním schválenej.