C-804/21 PPU C a CD v. Syyttäjä.

1. Článok 23 ods. 3 rámcového rozhodnutia Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem vyššia moc sa nevzťahuje na právne prekážky odovzdania vyplývajúce zo žalôb podaných osobou, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, ktoré sú založené na práve vykonávajúceho členského štátu, ak vykonávajúci súdny orgán prijal konečné rozhodnutie o odovzdaní podľa článku 15 ods. 1 uvedeného rámcového rozhodnutia.

2. Článok 23 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299, sa má vykladať v tom zmysle, že požiadavka zásahu vykonávajúceho súdneho orgánu uvedená v tomto ustanovení nie je splnená, ak vykonávajúci členský štát poverí policajný orgán úlohou preveriť existenciu vyššej moci a splnenie podmienok požadovaných na ponechanie osoby, na ktorú bol vydaný európsky zatykač, vo väzbe a prípadne rozhodnúť o novom termíne odovzdania, a to aj v prípade, že táto osoba má právo kedykoľvek sa obrátiť na vykonávajúci súdny orgán, aby rozhodol o uvedených otázkach.

3. Článok 23 ods. 5 rámcového rozhodnutia 2002/584, zmeneného rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299, sa má vykladať v tom zmysle, že lehoty uvedené v odsekoch 2 až 4 tohto článku 23 treba považovať za uplynuté, v dôsledku čoho sa uvedená osoba musí prepustiť, ak požiadavka zásahu vykonávajúceho súdneho orgánu uvedená v článku 23 ods. 3 uvedeného rámcového rozhodnutia nebola splnená.