C-801/18 EU proti Caisse pour l'avenir des enfants.
Z odôvodnenia
Článok 45 ZFEÚ v spojení s článkom 4 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby príslušné orgány prvého členského štátu odmietli štátnemu príslušníkovi druhého členského štátu, ktorý pracuje v prvom členskom štáte bez toho, aby tam mal bydlisko, vyplácať rodinné dávky na jeho dieťa, ktoré býva v tretej krajine so svojou matkou, keď v prípade, že sú dané tie isté podmienky na poskytnutie uvedených dávok, tieto orgány nárok na rodinné dávky priznávajú svojim vlastným štátnym príslušníkom a rezidentom na základe dvojstranného medzinárodného dohovoru uzatvoreného medzi prvým členským štátom a touto treťou krajinou s výnimkou prípadu, že tieto orgány majú objektívny dôvod na odmietnutie vyplácania takýchto dávok.