C-8/22 XXX proti Commissaire général aux réfugiés et aux apatrides.
Z odôvodnenia
1. Článok 14 ods. 4 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany
sa má vykladať v tom zmysle, že:
existenciu nebezpečenstva pre spoločnosť členského štátu, v ktorom sa nachádza dotknutý štátny príslušník tretej krajiny, nemožno považovať za preukázanú len na základe skutočnosti, že tento štátny príslušník tretej krajiny bol odsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť závažný trestný čin.
2. Článok 14 ods. 4 písm. b) smernice 2011/95
sa má vykladať v tom zmysle, že:
uplatnenie tohto ustanovenia je podmienené tým, že príslušný orgán má preukázať, že nebezpečenstvo, ktoré dotknutý štátny príslušník tretej krajiny predstavuje pre jeden zo základných záujmov spoločnosti členského štátu, v ktorom sa nachádza, je skutočné, existujúce a dostatočne závažné a že odňatie postavenia utečenca predstavuje opatrenie primerané tomuto nebezpečenstvu.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies