C-792/22 Parchetul de pe lângă Judecătoria Rupea a i. v. MG.
Z odôvodnenia
1. Článok 1 ods. 1 a 2, ako aj článok 5 ods. 1 smernice Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci v spojení zo zásadou efektivity a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie
sa majú vykladať v tom zmysle, že:
bránia právnej úprave členského štátu, ako ju vykladá ústavný súd tohto členského štátu, podľa ktorej právoplatný rozsudok správneho súdu týkajúci sa kvalifikácie udalosti ako „pracovného úrazu“ predstavuje prekážku rozhodnutej veci pred trestným súdom, ktorý má rozhodnúť o občianskoprávnej zodpovednosti za skutky, ktoré viedli k vzneseniu obvinenia, ak zároveň podľa tejto právnej úpravy nemajú pozostalí po pracovníkovi, ktorý bol obeťou tejto udalosti, možnosť byť vypočutí v žiadnom z konaní, v ktorom sa rozhoduje o existencii takéhoto pracovného úrazu.
2. Zásada prednosti práva Únie
sa má vykladať v tom zmysle, že:
bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej vnútroštátne všeobecné súdy nemôžu pod hrozbou disciplinárneho konania proti ich členom neuplatniť z úradnej povinnosti rozhodnutia ústavného súdu tohto členského štátu, hoci sa domnievajú, že s ohľadom na výklad podaný Súdnym dvorom tieto rozhodnutia porušujú práva, ktoré jednotlivcom vyplývajú zo smernice 89/391.
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies