C-791/19 Európska komisia v. Poľská republika.

1. Poľská republika si tým, že: – nezaručuje nezávislosť a nestrannosť Izba Dyscyplinarna (disciplinárny senát) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd, Poľsko), ktorému prináleží preskúmanie rozhodnutí vydaných v disciplinárnych konaniach proti sudcom [článok 3 bod 5, článok 27 a článok 73 ods. 1 ustawa o Sądzie Najwyższym (zákon o Najvyššom súde) z 8. decembra 2017 v konsolidovanom znení uverejnenom v

2. 8. 13. 19. Dziennik

3. 9. 14. 20. Ustaw

4. 10. 15. 21. Rzeczypospolitej

5. 11. 16. 22. Polskiej

6. z roku 2019 (položka 825) v spojení s článkom 9a ustawa o Krajowej Radzie Sądownictwa (zákon o Štátnej súdnej rade) z 12. mája 2011, v znení ustawa o zmianie ustawy o Krajowej Radzie Sądownictwa oraz niektórych innych ustaw (zákon, ktorým sa mení zákon o Štátnej súdnej rade a niektoré ďalšie zákony) z 8. decembra 2017],

7. – umožňuje, aby obsah súdnych rozhodnutí mohol byť kvalifikovaný ako disciplinárne previnenie sudcov všeobecných súdov [článok 107 ods. 1 ustawa – Prawo o ustroju sądów powszechnych (zákon o organizácii všeobecných súdov) z 27. júla 2001 v znení neskorších zmien uverejnených v

2. 8. 13. 19. Dziennik

3. 9. 14. 20. Ustaw

4. 10. 15. 21. Rzeczypospolitej

5. 11. 16. 22. Polskiej

12. z roku 2019 (položky 52, 55, 60, 125, 1469 a 1495) a článok 97 ods. 1 a 3 zákona o Najvyššom súde v konsolidovanom znení uverejnenom v

2. 8. 13. 19. Dziennik

3. 9. 14. 20. Ustaw

4. 10. 15. 21. Rzeczypospolitej

5. 11. 16. 22. Polskiej

17. z roku 2019 (položka 825)],

18. – zveruje predsedovi Izba Dyscyplinarna (disciplinárny senát) na Sąd Najwyższy (Najvyšší súd) diskrečnú právomoc určiť disciplinárny súd príslušný na prvom stupni vo veciach týkajúcich sa sudcov všeobecných súdov [článok 110 ods. 3 a článok 114 ods. 7 zákona o organizácii všeobecných súdov v znení neskorších zmien uverejnených v

2. 8. 13. 19. Dziennik

3. 9. 14. 20. Ustaw

4. 10. 15. 21. Rzeczypospolitej

5. 11. 16. 22. Polskiej

23. z roku 2019 (položky 52, 55, 60, 125, 1469 a 1495)], a teda nezaručuje, aby disciplinárne veci preskúmal súd „zriadený zákonom“, a

24. – nezaručuje, že disciplinárne veci proti sudcom všeobecných súdov budú preskúmané v primeranej lehote (článok 112b ods. 5 druhá veta tohto zákona), a stanovuje, že úkony súvisiace s ustanovením právneho zástupcu a prevzatím obhajoby týmto právnym zástupcom nemajú odkladný účinok na priebeh disciplinárneho konania (článok 113a uvedeného zákona) a že disciplinárny súd vedie konanie dokonca aj v prípade ospravedlnenej neprítomnosti informovaného obvineného sudcu alebo jeho právneho zástupcu (článok 115a ods. 3 toho istého zákona), a teda nezabezpečuje rešpektovanie práva obvinených sudcov všeobecných súdov na obhajobu,

25. nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 19 ods. 1 druhého pododseku ZEÚ.

26. Poľská republika si tým, že umožňuje, aby právo súdov predkladať Súdnemu dvoru Európskej únie návrhy na začatie prejudiciálneho konania bolo obmedzené možnosťou začať disciplinárne konanie, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 267 druhého a tretieho odseku ZFEÚ.

27. Poľská republika znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Komisiou, vrátane trov konania o nariadení predbežného opatrenia.

28. Belgické kráľovstvo, Dánske kráľovstvo, Fínska republika, Holandské kráľovstvo a Švédske kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.