C-79/13 Federaal agentschap voor de opvang van asielzoekers proti Selverovi Sacirimu a i.

1. Článok 13 ods. 5 smernice Rady 2003/9/ES z 27. januára 2003, ktorou sa ustanovujú minimálne normy pre prijímanie žiadateľov o azyl, sa má vykladať v tom zmysle, že pokiaľ si členský štát zvolil možnosť poskytovať materiálne podmienky prijímania vo forme finančných príspevkov alebo poukážok, tieto príspevky sa musia poskytovať od okamihu podania žiadosti o azyl v súlade s ustanoveniami článku 13 ods. 1 tejto smernice a musia zodpovedať minimálnym normám zakotveným v ustanovení článku 13 ods. 2 uvedenej smernice. Tento členský štát musí dbať na to, aby celková výška finančných príspevkov pokrývajúcich materiálne podmienky prijímania bola postačujúca na zabezpečenie životnej úrovne, ktorá je dôstojná a adekvátna zdraviu, ako aj zabezpečeniu živobytia žiadateľov o azyl, a najmä aby im umožnila mať k dispozícii ubytovanie, a to prípadne vzhľadom na ochranu záujmov osôb s osobitnými potrebami podľa ustanovenia článku 17 tej istej smernice. Materiálne podmienky prijímania stanovené v článku 14 ods. 1, 3, 5 a 8 smernice 2003/9 nie sú pre členské štáty záväzné, pokiaľ si zvolili možnosť poskytovať tieto podmienky výlučne vo forme finančných príspevkov. Výška týchto príspevkov však musí byť postačujúca na to, aby umožnila neplnoletým deťom ubytovanie s rodičmi, aby tak mohla byť zachovaná jednotnosť rodiny žiadateľov o azyl.

2. Smernica 2003/9 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby v prípade naplnenia ubytovacích zariadení pre žiadateľov o azyl členské štáty týchto žiadateľov odkazovali na subjekty všeobecného systému verejnej pomoci, pokiaľ tento systém žiadateľom o azyl zaručuje dodržiavanie minimálnych noriem stanovených touto smernicou.