C-773/18 až C-775/18 TK a i. proti Land Sachsen-Anhalt.

1. Články 2 a 6 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia opatreniu, ktoré úradníkom a sudcom s cieľom zabezpečiť im primeranú odmenu priznáva doplatok k odmene vo výške percentuálneho podielu zo základného platu, ktorý predtým poberali najmä na základe základného platového stupňa, ktorý bol pre každú platovú triedu stanovený pri ich nástupe do zamestnania na základe ich veku, pokiaľ toto opatrenie zodpovedá potrebe zabezpečiť ochranu nadobudnutých práv v kontexte, ktorý sa vyznačuje najmä vysokým počtom dotknutých úradníkov a sudcov, ako aj neexistenciou platného referenčného systému a nevedie k tomu, že sa z časového hľadiska zachová rozdiel v zaobchádzaní na základe veku.

2. Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby členský štát stanovil začiatok dvojmesačnej prekluzívnej lehoty na podanie žiadosti o náhradu škody vyplývajúcej z opatrenia predstavujúceho diskrimináciu na základe veku na deň vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora, v ktorom bola konštatovaná diskriminačná povaha podobného opatrenia, ak hrozí, že v uvedenej lehote nebudú môcť dotknuté osoby poznať existenciu alebo význam diskriminácie, ktorej boli obeťami. Tak to môže byť najmä vtedy, ak v uvedenom členskom štáte existuje spor týkajúci sa možnosti premietnuť na dotknuté opatrenie závery vyplývajúce z tohto rozsudku.